Múd6

II. Oslava múdrosti, hl. 6 - 9

Výzva ku kráľom, 6,1 - 21

Na nemúdrych kráľov čaká súd

1(2)

Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu,
učte sa, panovníci končín zemských,

 (*) (Vulg začína túto stať slovami: "Lepšia je múdrosť než sila a muž múdry než mocný." Sú to síce slová inšpirované, pretože prvá veta je skoro doslovný citát z Kaz 9,16 (porov. 9,18) a druhá z Prís 24,5, ale v pôvodine Knihy múdrosti ich niet. Pre tento vsunutý verš je rozdiel v číslovaní veršov medzi pôvodinou a Vulg. – Výzvu ku kráľom pozri aj 1,1.) 2(3)

počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud,
čo ste pyšní na zástupy národov!

 3(4)

Veď Pán vám dal moc
a vládu Najvyšší.
On je ten, čo bude skúmať vaše skutky
a prezerať vaše úmysly.

 4(5)

Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva,
nevládli ste správne,
nezachovávali zákon,
ani nekráčali podľa Božej vôle.

 (*) (Králi, ku ktorým sa tu hovorí, sú pohania, preto zákon, o ktorom je reč, nie je zákon Mojžišov, ale zákon prirodzený, ktorý sú povinní zachovávať aj pohania.) 5(6)

Príde na vás každú chvíľu a hrozne,
lebo bude proti vládcom prísny súd.

 6(7)

Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania,
ale mocní budú mocne trestaní.

 7(8)

Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby,
ani velikáša nijakého sa nezľakne;
veď on stvoril malého i veľkého,
rovnako sa stará o všetkých.

 8(9)

Na mocných však čaká tvrdý súd.

 9(10)

K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči,
aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

 10(11)

Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými,
a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

 (*) (Tí, čo sväté Božie príkazy verne zachovajú, budú "svätými", dosiahnu spasenie.) 11(12)

Buďte teda žiadostiví mojich slov,
túžte (po nich), poučujte sa!

Múdrosť ľahko možno získať

12(13)

Skvúca je a nevädnúca múdrosť,
ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú,
nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

 13(14)

Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

 14(15)

Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať,
bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

 (*) (Zrána hľadať znamená horlivo.) 15(16)

V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti,
kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

 16(17)

Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni,
blahosklonne im kráča v ústrety na cestách,
pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

 (*) ("Na cestách" rozumej: všade, kde chodia, pri každom počínaní.) 17(18)

Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

 18(19)

snaha o poučenie je zasa láska (k nej),
láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov,
zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

 19(20)

a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

 20(21)

Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

 (*) (Kto sa poučuje, zahorí láskou k múdrosti, bude zachovávať zákony múdrosti, ktoré sú totožné s Božími zákonmi, tak si zabezpečí blaženú nesmrteľnosť, ktorá nás privedie do neba, k Bohu, kde budeme vládnuť (porov. 3,7.8; 5,16).) 21(22)

Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov,
ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

 (*) (Po tomto (Vulg 22.) verši vkladá Vulg ako 23. verš slová: "Milujte svetlo múdrosti všetci, čo vládnete nad národmi." Slová nie sú ani v pôvodine, ani v iných starých prekladoch a nepochádzajú od svätopisca.)

Šalamún ako učiteľ múdrosti, 6,22 - 9,18

Kráľ chce opísať múdrosť

22(23)

Čo je teda múdrosť a ako vznikla, rozpoviem,
neukryjem pred vami jej tajomstvá,
ale stopovať ju budem od začiatku stvorenia,
otvorene vyrozprávam, čo sa o nej vie,
neobídem pravdu.

 23(24)

Nechcem kráčať s nivočiacou závisťou,
lebo ona nie je spoločníkom múdrosti.

 24(25)

Množstvo mudrcov je šťastím pre svet,
múdry kráľ je požehnaním pre národ.

 25(26)

Dajteže sa preto rečou mojou poučiť!
Bude vám to na osoh!

 (*) ((Vulg 24–27). Šalamún chce poučiť ľudí o povahe múdrosti. Rozličné pohanské mystériá tých čias zasväcovali do svojich tajomstiev len vybraných ľudí, on nechce mať tajomstvá.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 5)   Dopredu (Múd 7)

Obsah