Láska Pánova k Izraelu. - 1Výrok. Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša: (*) (O Malachiášovi pozri úvod k tomuto prorokovi.) 2"Miloval som vás, hovorí Pán, vy sa však pýtate: »Čímže si nám preukazoval lásku?« - Či Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovorí Pán. Miloval som však Jakuba 3a Ezaua som nenávidel. Jeho vrchy som obrátil na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom na púšti. 4Ak povieš, Edom: »Sme spustošení, ale zas postavíme rozvaliny,« toto hovorí Pán zástupov: Oni postavia, ja však zrúcam a budú ich volať »Územie bezbožnosti« a »Ľud, na ktorý sa Pán večne hnevá«. 5Keď to vaše oči uvidia, poviete: »Pán je veľký až za hranice Izraela.« (*) (Prorok chce, aby si národ uvedomil, že za Božiu lásku môže ďakovať len Pánovmu milosrdenstvu, nie svojim zásluhám, ktorých nemal. – O význame slova "nenávidieť" pozri poznámky k Lk 14,26 a Rim 9,12–13, z ktorých je zrejmé, že Boh nikoho nemá v nenávisti.)

Výčitky kňazom. - 6Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? - hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom. Ale vy sa pýtate: »Akože opovrhujeme tvojím menom?« 7Tak, že prinášate na môj oltár poškvrnený chlieb. A spytujete sa: »Čím sme ťa poškvrnili?« Keď hovoríte: »Pánov stôl možno podceniť.« 8Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď prinášate chromé a choré, to nie je zlo? Nože daruj to svojmu predstavenému, či mu budeš milý, alebo či bude blahosklonný k tebe! - hovorí Pán zástupov. 9Ale teraz udobrite tvár Boha, aby sa nad vami zľutoval. Toto robili vaše ruky! Či bude blahosklonný k vám? - hovorí Pán zástupov. (*) (Chlieb na Pánovom stole, na oltári, sú obety. – Predstavený, o ktorom je tu reč, je námestník perzského kráľa nad Judeou.)

Novozákonná čistá obeta. - 10Keby bol niekto z vás, kto by zavrel bránu, aby ste nezapaľovali môj oltár nadarmo! Nemám vo vás zaľúbenie - hovorí Pán zástupov, a neprijmem obetu z vašich rúk. (*) (Obety, ktoré sa Pánovi nepáčia, konajú sa nadarmo.) 11Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov. (*) (Spomínajú sa obety, ktoré sa budú konať Pánovi po celom svete, medzi všetkými národmi. Tu môže byť reč len o mesiášskych časoch, lebo len v mesiášskych časoch sa mu po celom svete prináša milá a čistá obeta. Nemožno teda pochybovať o tom, že Malachiáš týmito slovami predpovedá novozákonnú obetu, ktorú dnes voláme svätou omšou.)

12Ale vy ho znesväcujete, keď hovoríte: »Pánov stôl môže byť poškvrnený a jeho pokrmom môže byť bezcenný plod.« (*) (Obety sa volajú Pánovým pokrmom.) 13Hovoríte: »To je námaha!« a opovrhujete ňou, hovorí Pán zástupov; a prinášate ulúpené, chromé a choré; prinášate to ako obetu, a to mám prijať z vašich rúk? - hovorí Pán. (*) (Kňazi sa ponosujú na robotu, spojenú s prinášaním obiet.) 14Zlorečený je podvodník, ktorý má v stáde samčeka; urobí svojmu Pánovi sľub, obetuje však chybné. Veď ja som veľký Kráľ - hovorí Pán zástupov, a moje meno je obávané medzi národmi.

Trest kňazov. - 1Teraz však, kňazi, vám platí toto rozhodnutie. 2Ak neposlúchnete, ak nebudete dbať o to a nevezmete si k srdcu, že máte vzdať česť môjmu menu - hovorí Pán zástupov, zošlem na vás kliatbu a prekľajem vaše žehnanie. A už som ho preklial, lebo ste si to nevzali k srdcu. (*) (Boh odníme kňazom právo, ktoré im dal; Nm 6,22–27.) 3Hľa, odtnem vám rameno, vrhnem vám do tváre hnoj - hnoj vašich sviatkov - a ten vás strhne k sebe. (*) (Výraz "odťať rameno" pozri 1 Sam 2,31. Tu asi znamená, že kňazom bude odňatá kňazská moc.) 4Vtedy budete vedieť, že som k vám poslal toto rozhodnutie, pretože mám zmluvu s Lévim - hovorí Pán zástupov. 5Moja zmluva s ním bola život a pokoj; dal som mu ich teda i bázeň, a on sa ma bál a chvel sa pred mojím menom. 6Zákon pravdy bol v jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť, pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých odvrátil od hriechu. (*) (Léviho kmeň zasvätil Boh oltáru. O prisľúbeniach tomuto kmeňu porov. Ex 32,26 n.; Nm 25,11–13; Dt 33,8–11.) 7Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov. 8Vy však ste sa odchýlili od cesty a mnohých ste urobili kolísavými v zákone; skazili ste zmluvu s Lévim, hovorí Pán zástupov. (*) (Porov. pozn. k 1,7–9.) 9Nuž aj ja vás urobím opovrhnutými a podlými pred všetkým ľudom, pretože ste nezachovávali moje cesty a robili ste v zákone výnimky.

Výčitky pre miešané manželstvá. - 10Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo ste si navzájom neverní, že znesväcujete zmluvu vašich otcov? (*) (Izraeliti opovrhujú svojimi a berú si za manželky pohanky. Tým sa prehrešujú aj proti zmluve, ktorú Pán uzavrel s národom, porov. Ex 34,16; Dt 7,3 n.) 11Spreneveril sa Júda, ohavnosť sa stala v Izraeli a Jeruzaleme, lebo Júda znesvätil Pánovu svätyňu, ktorú miloval, a vzal si dcéru cudzieho boha. 12Nech vyhubí Pán svedka a ručiteľa z Jakubových stánkov mužovi, ktorý to urobil a (pritom) prináša obetu Pánovi zástupov. (*) (Výraz "svedka a ručiteľa" je neistý; prekladáme ho po maličkej oprave osnovy. Výraz je azda porekadlo, ktorým sa chce povedať, že muža, ktorý si vzal pohanku, treba vylúčiť z národa.)

Prepúšťanie manželiek. - 13I túto druhú vec robíte: Pokrývate Pánov oltár slzami, plačom a vzdychaním, takže sa viac neobracia k obete a neprijíma zavďačenie z vašich rúk. (*) (Izraeliti prepúšťali svoje manželky a tieto ženy sa nárekom chodili žalovať Bohu do chrámu.) 14A spytujete sa: »Prečo?« - Preto, že Pán je svedkom medzi tebou a medzi manželkou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci je ona tvoja spoločnica a zmluvná manželka. 15Či ich neutvoril jeden, keď mu zvýšilo ducha? A čo chce ten jeden? Božie semeno! Nuž chráňte si ducha a nespreneveruj sa manželke svojej mladosti! (*) (Zmysel verša je: Keď Boh vdýchol ducha do Adama, ešte mu zvýšil duch; toho vdýchol do ženy, ktorú stvoril z mužovho tela, čím Boh zdôrazňoval jednotu muža a ženy. Oboch utvoril jeden a ten istý Boh a ten "Jeden", Boh, za cieľ manželského zväzku určil potomstvo, ktoré má zveľaďovať Boží národ. – Ale preklad i výklad tohto verša je neistý.) 16Ak niekto prepúšťa z nenávisti, hovorí Pán, Boh Izraela, pokrýva si násilenstvom rúcho - hovorí Pán zástupov. Chráňte si teda ducha a nespreneverujte sa! (*) (Hoci zákon dovoľoval prepustiť manželku, prorok, ako vidno, horlil za pôvodnú nerozlučiteľnosť manželského zväzku.)

Boží súd. - 17Obťažujete Pána svojimi rečami a spytujete sa: »Čímže obťažujeme?« Keď hovoríte: »Každý, aj kto pácha zlo, je príjemný v očiach Pánových a v takých má on záľubu.« Alebo: »Kdeže je Boh, ktorý súdi?« (*) (Stať o Božom súde je odpoveď na obvyklú výčitku ľudí, že sa bezbožníkom na zemi lepšie vodí než dobrým.)

1Hľa, ja pošlem svojho anjela a pripraví predo mnou cestu. I zaraz príde do svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, ktorého si žiadate. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov - 2a ktože vydrží deň jeho príchodu, kto obstojí, keď sa zjaví? Veď on je ako roztápajúci oheň a ako zelina práčov. 3I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro; a vyčistí synov Léviho. Prečistí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. 4Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch dávnych, ako v rokoch predošlých. (*) (Na žaloby, že na svete zavládol zločin, prisľubuje Boh Mesiáša, ktorému príde predchodca pripraviť cestu; porov. Iz 40,3; Mt 11,10; Lk 7,27. Mesiáš oslávi svoj chrám (porov. Ag 2,7) a prevedie mravnú očistu. Z akejsi zeliny, zvanej bórit, pripravovali práči lúh; porov. Jer 2,22. O podobnej, ku vytápaniu kovu prirovnanej mravnej očiste porov. Iz 1,25; Jer 6,27; Ez 22,20. Mesiáš sa volá anjelom, poslom zmluvy, lebo uzavrel novozákonnú zmluvu medzi Bohom a novým Božím národom. Dosť jasne sa v tejto stati naznačuje aj božstvo Mesiáša: Boh hovorí, že pošle pred sebou predchodcu, stotožňuje sa teda s Mesiášom, ktorý má prísť do svojho chrámu. Mesiáš predovšetkým ustanoví čistú obetu; o tej pozri 1,11.)

5Priblížim sa k vám na súd a budem rýchlym svedkom proti čarodejom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom a tým, čo znásilňujú nádenníkov, vdovy a siroty, pokorujú cudzinca a neboja sa ma - hovorí Pán zástupov. 6Lebo ja, Pán, som sa nezmenil a vy, synovia Jakubovi, ste nezahynuli. (*) (Keď sa národ obrátil k Bohu, Boh ho zachránil. Dôkaz toho je, že národ až dosiaľ trvá, napriek jeho hriechom. Ak sa obrátia, aj teraz ich zachráni, lebo on sa nemení, zaobchádza s nimi vždy rovnako podľa zásluh.) 7Odo dní svojich otcov ste sa odkláňali od mojich zákonov a nezachovávali ste (ich); obráťte sa ku mne a obrátim sa k vám, hovorí Pán zástupov. Spytujete sa: »V čom sa máme obrátiť?« 8Môže človek ukracovať Boha? Lebo vy ma ukracujete. Spytujete sa však: »V čomže ťa ukracujeme?« V desiatku a poplatkoch. 9Kliatba vás zasiahla, lebo ma ukracujete vy, celý národ. 10Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome, a týmto ma vyskúšajte - hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť. (*) (O desiatkoch pozri Lv 27,30–33; Nm 18, 20–32; Dt 14,22–29. O poplatkoch napr. Nm 15,17–21; Lv 7,14.32. – Požehnaním sa tu rozumie dážď.) 11A pohrozím kvôli vám žráčovi, že vám nepokazí plody zeme a vinič na poli vám nebude neplodný - hovorí Pán zástupov. (*) (Žráčom tu volá prorok kobylky; porov. Joel 1,4.) 12I budú vás blahoslaviť všetky národy, lebo vy budete bohumilá krajina - hovorí Pán zástupov.

13Silné sú vaše slová proti mne, hovorí Pán, a pýtate sa: »Čo sme hovorili proti tebe?« 14Vraveli ste: »Darmo je slúžiť Pánovi. Aký osoh máme z toho, že zachovávame, čo prikázal, a že v smútku chodíme pred Pánom zástupov? 15Teraz však blahoslavíme namyslencov; prospievajú tí, čo páchajú zlo, pokúšajú Boha, a predsa sa zachránia.«

16Vtedy hovorili bohabojní medzi sebou a Pán pozoroval a vyslyšal. A napísala sa pamätná kniha pred ním pre tých, čo sa boja Pána a vážia si jeho meno. (*) (Pamätná kniha je symbolom Božej vševedúcnosti, porov. Ž 56,9; 139,16. Boh nezabudne na zásluhy pobožných.) 17Budú mi - hovorí Pán zástupov, vlastníctvom v deň, keď budem konať, a budem mať zľutovanie nad nimi, ako má zľutovanie otec nad synom, ktorý mu slúži. 18Vrátite sa a budete vidieť rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým, medzi tým, čo slúži Bohu, a tým, čo mu neslúži. 19Lebo, hľa, deň prichádza, blčí ako pec a všetci namyslenci a všetci, čo páchajú bezprávie, budú plevou. Deň, ktorý prichádza, ich spáli - hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň, ani konár. (*) (Verše 19–24 sú vo Vulg 4,1–6. – Deň, o ktorom sa tu hovorí, je deň súdu.) 20Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. Vtedy vyjdete a budete poskakovať ako teliatka z maštale! (*) (Teliatko poskakuje veľmi veselo. Týmto ľudovým prirovnaním chce prorok znázorniť radosť spasených.) 21A pošliapete hriešnikov, lebo budú popolom pod vašimi nohami v deň, keď budem ja konať - hovorí Pán zástupov.

Príchod Eliáša. - 22Spomeňte si na zákon môjho sluhu Mojžiša, ktorý som mu uložil na Horebe pre celý Izrael, na príkazy a nariadenia. 23Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. 24A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou." (*) (Prorok upozorňuje, že kto chce pri Božom súde obstáť, má zachovávať Boží zákon. Aby súd nezastihol ľudí nepripravených, pošle Boh pred svojím príchodom k súdu proroka Eliáša. O tomto prorokovi vieme, že nezomrel, ale že ho Boh vzal v ohnivom voze do neba (2 Kr 2,11; Sir 48,9; 1 Mach 2,58). – Sú však aj medzi katolíckymi učencami takí, ktorí po príklade sv. Efréma tvrdia, že tu Malachiáš nehovorí o Eliášovi, ale o sv. Jánovi Krstiteľovi, a odvolávajú sa pritom na slová anjela Zachariášovi, otcovi sv. Jána Krstiteľa (Lk 1,17), a na slová Spasiteľa (Mt 11,14). Nie je teda celkom isté, že pred posledným súdom príde znovu na zem Eliáš.)