Láska Pánova k Izraelu. - 1Výrok. Pánovo slovo Izraelu prostredníctvom Malachiáša: (*) (O Malachiášovi pozri úvod k tomuto prorokovi.) 2"Miloval som vás, hovorí Pán, vy sa však pýtate: »Čímže si nám preukazoval lásku?« - Či Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovorí Pán. Miloval som však Jakuba 3a Ezaua som nenávidel. Jeho vrchy som obrátil na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom na púšti. 4Ak povieš, Edom: »Sme spustošení, ale zas postavíme rozvaliny,« toto hovorí Pán zástupov: Oni postavia, ja však zrúcam a budú ich volať »Územie bezbožnosti« a »Ľud, na ktorý sa Pán večne hnevá«. 5Keď to vaše oči uvidia, poviete: »Pán je veľký až za hranice Izraela.« (*) (Prorok chce, aby si národ uvedomil, že za Božiu lásku môže ďakovať len Pánovmu milosrdenstvu, nie svojim zásluhám, ktorých nemal. – O význame slova "nenávidieť" pozri poznámky k Lk 14,26 a Rim 9,12–13, z ktorých je zrejmé, že Boh nikoho nemá v nenávisti.)

Výčitky kňazom. - 6Syn si má ctiť otca a sluha svojho pána. Ak som ja otec, kde je úcta ku mne? Ak som Pán, kde je bázeň voči mne? - hovorí Pán zástupov vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom. Ale vy sa pýtate: »Akože opovrhujeme tvojím menom?« 7Tak, že prinášate na môj oltár poškvrnený chlieb. A spytujete sa: »Čím sme ťa poškvrnili?« Keď hovoríte: »Pánov stôl možno podceniť.« 8Keď prinášate slepé na obetu, to nie je zlo? A keď prinášate chromé a choré, to nie je zlo? Nože daruj to svojmu predstavenému, či mu budeš milý, alebo či bude blahosklonný k tebe! - hovorí Pán zástupov. 9Ale teraz udobrite tvár Boha, aby sa nad vami zľutoval. Toto robili vaše ruky! Či bude blahosklonný k vám? - hovorí Pán zástupov. (*) (Chlieb na Pánovom stole, na oltári, sú obety. – Predstavený, o ktorom je tu reč, je námestník perzského kráľa nad Judeou.)

Novozákonná čistá obeta. - 10Keby bol niekto z vás, kto by zavrel bránu, aby ste nezapaľovali môj oltár nadarmo! Nemám vo vás zaľúbenie - hovorí Pán zástupov, a neprijmem obetu z vašich rúk. (*) (Obety, ktoré sa Pánovi nepáčia, konajú sa nadarmo.) 11Lebo od východu slnka až po západ je veľké moje meno medzi národmi a na každom mieste budú obetovať, budú prinášať môjmu menu čistú obetu, lebo je veľké moje meno medzi národmi, hovorí Pán zástupov. (*) (Spomínajú sa obety, ktoré sa budú konať Pánovi po celom svete, medzi všetkými národmi. Tu môže byť reč len o mesiášskych časoch, lebo len v mesiášskych časoch sa mu po celom svete prináša milá a čistá obeta. Nemožno teda pochybovať o tom, že Malachiáš týmito slovami predpovedá novozákonnú obetu, ktorú dnes voláme svätou omšou.)

12Ale vy ho znesväcujete, keď hovoríte: »Pánov stôl môže byť poškvrnený a jeho pokrmom môže byť bezcenný plod.« (*) (Obety sa volajú Pánovým pokrmom.) 13Hovoríte: »To je námaha!« a opovrhujete ňou, hovorí Pán zástupov; a prinášate ulúpené, chromé a choré; prinášate to ako obetu, a to mám prijať z vašich rúk? - hovorí Pán. (*) (Kňazi sa ponosujú na robotu, spojenú s prinášaním obiet.) 14Zlorečený je podvodník, ktorý má v stáde samčeka; urobí svojmu Pánovi sľub, obetuje však chybné. Veď ja som veľký Kráľ - hovorí Pán zástupov, a moje meno je obávané medzi národmi.

Trest kňazov. - 1Teraz však, kňazi, vám platí toto rozhodnutie. 2Ak neposlúchnete, ak nebudete dbať o to a nevezmete si k srdcu, že máte vzdať česť môjmu menu - hovorí Pán zástupov, zošlem na vás kliatbu a prekľajem vaše žehnanie. A už som ho preklial, lebo ste si to nevzali k srdcu. (*) (Boh odníme kňazom právo, ktoré im dal; Nm 6,22–27.) 3Hľa, odtnem vám rameno, vrhnem vám do tváre hnoj - hnoj vašich sviatkov - a ten vás strhne k sebe. (*) (Výraz "odťať rameno" pozri 1 Sam 2,31. Tu asi znamená, že kňazom bude odňatá kňazská moc.) 4Vtedy budete vedieť, že som k vám poslal toto rozhodnutie, pretože mám zmluvu s Lévim - hovorí Pán zástupov. 5Moja zmluva s ním bola život a pokoj; dal som mu ich teda i bázeň, a on sa ma bál a chvel sa pred mojím menom. 6Zákon pravdy bol v jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť, pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých odvrátil od hriechu. (*) (Léviho kmeň zasvätil Boh oltáru. O prisľúbeniach tomuto kmeňu porov. Ex 32,26 n.; Nm 25,11–13; Dt 33,8–11.) 7Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov. 8Vy však ste sa odchýlili od cesty a mnohých ste urobili kolísavými v zákone; skazili ste zmluvu s Lévim, hovorí Pán zástupov. (*) (Porov. pozn. k 1,7–9.) 9Nuž aj ja vás urobím opovrhnutými a podlými pred všetkým ľudom, pretože ste nezachovávali moje cesty a robili ste v zákone výnimky.

Výčitky pre miešané manželstvá. - 10Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo ste si navzájom neverní, že znesväcujete zmluvu vašich otcov? (*) (Izraeliti opovrhujú svojimi a berú si za manželky pohanky. Tým sa prehrešujú aj proti zmluve, ktorú Pán uzavrel s národom, porov. Ex 34,16; Dt 7,3 n.) 11Spreneveril sa Júda, ohavnosť sa stala v Izraeli a Jeruzaleme, lebo Júda znesvätil Pánovu svätyňu, ktorú miloval, a vzal si dcéru cudzieho boha. 12Nech vyhubí Pán svedka a ručiteľa z Jakubových stánkov mužovi, ktorý to urobil a (pritom) prináša obetu Pánovi zástupov. (*) (Výraz "svedka a ručiteľa" je neistý; prekladáme ho po maličkej oprave osnovy. Výraz je azda porekadlo, ktorým sa chce povedať, že muža, ktorý si vzal pohanku, treba vylúčiť z národa.)

Prepúšťanie manželiek. - 13I túto druhú vec robíte: Pokrývate Pánov oltár slzami, plačom a vzdychaním, takže sa viac neobracia k obete a neprijíma zavďačenie z vašich rúk. (*) (Izraeliti prepúšťali svoje manželky a tieto ženy sa nárekom chodili žalovať Bohu do chrámu.) 14A spytujete sa: »Prečo?« - Preto, že Pán je svedkom medzi tebou a medzi manželkou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci je ona tvoja spoločnica a zmluvná manželka. 15Či ich neutvoril jeden, keď mu zvýšilo ducha? A čo chce ten jeden? Božie semeno! Nuž chráňte si ducha a nespreneveruj sa manželke svojej mladosti! (*) (Zmysel verša je: Keď Boh vdýchol ducha do Adama, ešte mu zvýšil duch; toho vdýchol do ženy, ktorú stvoril z mužovho tela, čím Boh zdôrazňoval jednotu muža a ženy. Oboch utvoril jeden a ten istý Boh a ten "Jeden", Boh, za cieľ manželského zväzku určil potomstvo, ktoré má zveľaďovať Boží národ. – Ale preklad i výklad tohto verša je neistý.) 16Ak niekto prepúšťa z nenávisti, hovorí Pán, Boh Izraela, pokrýva si násilenstvom rúcho - hovorí Pán zástupov. Chráňte si teda ducha a nespreneverujte sa! (*) (Hoci zákon dovoľoval prepustiť manželku, prorok, ako vidno, horlil za pôvodnú nerozlučiteľnosť manželského zväzku.)

Boží súd. - 17Obťažujete Pána svojimi rečami a spytujete sa: »Čímže obťažujeme?« Keď hovoríte: »Každý, aj kto pácha zlo, je príjemný v očiach Pánových a v takých má on záľubu.« Alebo: »Kdeže je Boh, ktorý súdi?« (*) (Stať o Božom súde je odpoveď na obvyklú výčitku ľudí, že sa bezbožníkom na zemi lepšie vodí než dobrým.)