Mich+6

1. Hrozba Izraelu a Júdovi

Úvod. - 1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme. (*) (O Micheášovi a jeho vlasti pozri úvod k tomuto prorokovi. – K dobe, v ktorej Micheáš pôsobil, porov. Iz 1,1; Oz 1,1. – Hlavné mesto Izraelskej ríše, Samária, spomína sa tu miesto celej ríše, podobne aj Jeruzalem, hlavné mesto Južnej ríše.)

2

Počujte, všetky národy,
pozoruj, zem a čo ju napĺňa,
nech je Pán svedkom proti vám,
Pán zo svojho svätého chrámu.

(*) (Porov. Dt 32,1; Iz 1,2; Mich 6,1 n.) 3

Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta,
zostupuje a kráča po výšinách zeme.

(*) ("Zo svojho miesta" rozumej: z neba.) 4

I roztekajú sa pod ním vrchy
a údolia sa roztvárajú
ako vosk pred ohňom,
ako voda vyliata na svah.

(*) (Porov. Sdc 5,4 n.; Ž 18,8 n.; 68,9; 97,2–6.) 5

Pre Jakubov hriech je to všetko,
pre zločin Izraelovho domu.
Čo je Jakubov hriech?
Či nie Samária?
A čo sú výšiny Júdu?
Či nie Jeruzalem?

(*) (Samária a Jeruzalem sú strediskami modloslužby svojich krajín.)

Pohroma Izraela

6

Zo Samárie urobím hŕbu na poli
a pozemok pre vinicu;
jej kamene pohádžem do doliny
a jej základy odhalím.

7

Všetky jej modly rozbijú,
všetky jej dary spália ohňom,
všetky jej obrazy spustoším,
veď sú nazbierané zo mzdy pobehlice
a budú zasa mzdou pobehlice.

(*) (Samária pokladala svoje bohatstvo, ktoré jej umožnilo narobiť toľko modiel, za dar svojich falošných bohov, porov. Oz 2,12.) 8

Preto budem nariekať a kvíliť,
budem chodiť bosý a nahý,
budem nariekať ako šakaly
a smútiť ako pštrosy.

(*) (O slove "nahý" pozri pozn. k Iz 20,2.) 9

Lebo jej rana je nezahojiteľná,
lebo došla k Júdovi,
došla až k bráne môjho ľudu,
k Jeruzalemu.

(*) (Úder, ktorý zničil Samáriu, bol úder aj pre Júdsko. Nepriateľ väčšmi ohrozoval aj Júdsko.)

Pohroma Júdu

10

V Gete neohlasujte,
v Aku neplačte.
V Bet Afre
sa v prachu váľajte!

(*) (Prorok vyzýva júdskych utečencov, aby pred cudzincami zatajili svoje nešťastie, lebo tí by sa ich pohrome tešili. Ako príklad sa spomína filištínske mesto Get a fenické mesto Ako (Akko). – Bet Afra je asi Ofera, mesto na územía Benjamínovho kmeň.) 11

Prejdiže si, obyvateľka Šafiru,
potupená nahotou!
Nevyjde obyvateľka Sánanu.
Nárek v Bet Haeseli
odňal od vás podporu.

(*) (Mestá, spomínané v tomto verši, nepodarilo sa s istotou určiť. Zmysel je asi: Obyvatelia Šafiru sa ešte vyzývajú k úteku, obyvatelia Sánanu však už nemohli ujsť pred nepriateľom.) 12

Čaká na šťastie
obyvateľka Marotu,
hoci nešťastie zostúpilo od Pána
k bráne Jeruzalema.

(*) (Poloha Marotu je neznáma.) 13

Zapriahni do voza tátoše,
obyvateľka Lachisu.
Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol,
že sa u teba našli zločiny Izraela.

(*) (O Lachisi pozri pozn. k 2 Kr 14,19. "Zapriahni do voza tátoše" rozumej: Ujdi, ako rýchlo len môžeš.) 14

Preto dajú odbytné
Morešet Gatu;
domy Akzibu budú sklamaním
pre kráľov Izraela.

(*) (Odbytné dával ženích verenici, keď ju prepúšťal. Aj Pán prepustí svoju nevernú snúbenicu. Meno Morešet znamená "verenica". O tomto meste pozri úvod. – Meno mesta Akzib znamená "lož, klamstvo". V tomto meste sa dožijú sklamania králi, ktorí sa spoliehali na silu a ľudskú pomoc. – Akzib bol v Júdsku, pozri Joz 15,44.) 15

Ešte ti privediem dediča,
obyvateľka Maresy;
až k Odolamu pôjde
sláva Izraela.

(*) (O Marese porov. pozn. k 2 Krn 11,6–10. Toto mesto dostane nového, nepriateľského dediča. "Sláva Izraela" sú veľmoži, ktorí budú musieť utekať a schovávať sa v jaskyni Odolam ako kedysi Dávid, porov. 1 Sam 22,1; 2 Sam 23,13.) 16

Ohoľ sa a ostrihaj
pre svojich rozkošných synov,
rozšír si plešinu ako sup,
lebo sa odsťahujú od teba.

(*) (Spomína sa niekoľko júdskych miest vždy v súvise s nejakým nešťastím, ktoré má v pôvodine podobný význam alebo aspoň podobné znenie ako meno mesta. Tieto slovné hry v preklade nemožno podať. Okrem tohto je osnova týchto veršov dosť porušená.)

Pre nespravodlivosť hrozí zánik

1

Beda tým, čo vymýšľajú zlo
a pášu zločin na svojich lôžkach;
keď svitne ráno, prevedú ho,
lebo majú moc v rukách.

(*) (Už tým, že na svojich lôžkach vymýšľajú nespravodlivé plány, páchajú zločin.) 2

Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho,
ak domy, zoberú ich;
spáchajú násilie na mužovi i jeho dome,
na človeku i jeho dedičstve.

3

Preto takto hovorí Pán:
"Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo,
z ktorého si nevytiahnete hrdlo,
ani nebudete vykračovať vzpriamení,
lebo je to zlý čas.

4

V ten deň vyrieknu o vás porekadlo
a žialiť budú žalospevom. Povedia:
»Úplne sme spustošení,
dedičstvo môjho ľudu zamenil
- ako mi ho berie! -
Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«

(*) (Slová: "Ako mi ho berie!" sú zúfalým výkrikom nad tým, že Boh miesto slobodnej vlasti dá Izraelu cudziu krajinu, v ktorej budú zajatými otrokmi.) 5

Preto nebudeš mať nikoho,
kto by hodil povrázok pri žrebovaní
v zhromaždení Pánovom."

(*) (Izraeliti si kedysi povrázkom porozmeriavali a žrebovaním rozdelili zasľúbenú zem. Keď ich nepriateľ odvedie z tej zeme do zajatia, nebudú sa mať na čom deliť.)

Prorokovi protivníci

6

"Nerečni!" rečnia, "netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!"

(*) (Falošní proroci zakazujú Pánovým prorokom tlmočiť ľudu výhražné proroctvá. Ale Boh odpovedá, že musia kráčať priamo, žiť spravodlivo, ak chcú priaznivé proroctvá.) 7

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

8

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

(*) (Je to výčitka prorokovým nepriateľom.) 9

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

(*) (Odháňaním matiek vrhajú dietky do biedy, a tak im odnímajú slávu, radosť, ktorú im dal Boh.) 10

"Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku."
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

(*) (Zmysel: Musíte odísť do zajatia, pretože nemôžete mať odpočinku v Svätej zemi, ktorú znesväcujete svojou nečistotou.) 11

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: "Budem rečniť o víne a pálenke,"
to by bol rečník pre tento ľud.

(*) (Hriešnici by chceli prorokov, ktorí by im predpovedali len príjemné veci. Lenže takí proroci by klamali. Prorok takýmto spôsobom karhá izraelský ľud, ktorý mu nechce rozumieť.)

Obnova ľudu

12

Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého,
áno, zhromaždím zvyšok Izraela,
dám ich dokopy ako ovce v ovčinci,
ako stádo uprostred paše;
budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.

13

Pred nimi pôjde drvič,
prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú.
I pôjde pred nimi ich kráľ
a Pán v ich čele.

(*) (Ale Pán nepredpovedá len nešťastie; sľubuje aj spásu. On sám bude zas kráčať v čele svojho ľudu a otvorí mu brány zajatia; porov. Iz 52,12.)

Hriechy kniežat

1

Povedal som:
"Čujte, pohlavári Jakuba
a kniežatá Izraelovho domu,
či nie vy máte poznať právo?"

2

Nenávidíte dobro a milujete zlo,
sťahujete z nich kožu
a mäso z ich kostí.

3

Jedia mäso môjho ľudu;
sťahujú z nich kožu,
lámu im kosti
a kúskujú ako do hrnca,
ako mäso do kotla.

4

Potom budú kričať k Pánovi,
ale nevyslyší ich,
zakryje si v tom čase pred nimi tvár,
lebo hrešili svojimi skutkami.

(*) (Vodcovia ľudu by mali byť jeho právnou oporou, miesto toho však ho zdierajú a katujú. Ťažké obvinenia sú aj tu obrazne vyjadrené a týkajú sa pohlavárov Jakuba a kniežat domu Izraela, ktoré chodili po nepravej ceste.)

Proti falošným prorokom

5

Toto hovorí Pán proti prorokom,
ktorí zavádzajú svoj ľud,
ktorí, ak majú zubami čo hrýzť,
volajú: "Pokoj!" -
proti tomu však, čo im nedá nič do úst,
ohlasujú vojnu.

(*) (Tým, čo ich dobre odmenia, falošní proroci predpovedajú pokoj, blahobyt, ostatným vojnu, nešťastie.) 6

Preto budete mať noc bez videnia,
budete mať temnotu bez veštby,
nad prorokmi slnko zapadne
a zatemnie sa deň nad nimi.

7

I budú sa hanbiť jasnovidci,
červenať sa budú veštci
a všetci si zahalia bradu,
pretože niet Božej odpovede.

(*) (Boh nedá videnie falošným prorokom a nedá odpoveď na ich dotazy. Ich klamstvo vyjde najavo, preto si od hanby a žiaľu budú zakrývať bradu; porov. pozn. k Ez 24,17.) 8

Ale ja som naplnený silou,
duchom Pána, právom a chrabrosťou,
aby som oznámil Jakubovi jeho hriech
a Izraelu jeho zločin.

Záhuba Siona

9

Čujte toto, pohlavári Jakubovho domu
a kniežatá domu Izraelovho,
ktorým sa hnusí právo
a všetko rovné krivia,

10

ktorí krvou budujú Sion
a Jeruzalem hriechom.

(*) (Mocnári si stavajú v Jeruzaleme paláce z prostriedkov, získaných zdieraním ľudu.) 11

Ich pohlavári súdia za úplatok,
ich kňazi učia za plácu,
ich proroci veštia za peniaze,
pritom sa opierajú o Pána a vravia:
"Či nie je Pán medzi nami?
Nepríde na nás nešťastie!"

(*) (Pozri Jer 7,4.) 12

Preto pre vás
zorú Sion ako pole,
Jeruzalem bude zboreniskom
a chrámový pahorok bude zalesnenou výšinou.

(*) (Toto proroctvo sa spomína Jer 26,18.)

2. Mesiášske proroctvá

Sláva Siona

1

Na konci dní:
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene vrchov
a vyčnievať bude nad pahorky
i budú sa naň hrnúť ľudia.

2

Prídu mnohé národy a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

3

Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi
a naďaleko naprávať mocné národy,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

(*) (= Iz 2,2–4.) 4

Každý bude sedieť pod svojím viničom
a nerušene pod svojím figovníkom,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

(*) (Porov. 1 Kr 5,5; 2 Kr 18,31; Iz 36,16; Zach 3,10.) 5

Lebo všetky národy putujú,
každý v mene svojho boha,
my však putujeme v mene Pána,
nášho Boha, na večné veky.

Záchrana

6

"V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavých
a pozbieram roztratených
a tých, ktorých som trestal.

7

Z kuľhavých urobím zvyšky
a z ustatých mocný národ"
a Pán bude nad nimi panovať
na vrchu Sion odteraz až naveky.

(*) (Boh bude láskavo nakladať s národom; ako pastier s roztratenými a porazenými, pokuľhávajúcimi ovcami. – Proroci veľmi často hovoria, že len zvyšky národa sa zachránia. Porov. Sof 3,19.)

Utrpením k spáse

8

A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona,
k tebe príde, vkročí
predošlé vladárstvo,
kráľovstvo dcéry Jeruzalema.

(*) (Jeruzalem sa prirovnáva veži, aké stavali na stráženie stád (2 Krn 26,10). – Mestu sa sľubuje, že bude v ňom panovať kráľ, ako bol kedysi Dávid.) 9

Teraz však, prečo tak kričíš?
Či nie je v tebe kráľ?
Či zahynul tvoj poradca,
že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?

10

Zvíjaj sa a namáhaj,
dcéra Siona, ako rodička,
lebo teraz vyjdeš z mesta
a budeš bývať na poli.
Pôjdeš do Bábelu,
tam ťa vyslobodí,
tam ťa vykúpi Pán
z ruky tvojich nepriateľov.

(*) (Prorok predpovedá, že Júdsko stratí kráľa a jeho obyvatelia pôjdu do Babylonu do zajatia.) 11

Teraz sa však zhromaždia proti tebe
mnohé národy.
Budú vravieť: "Znesvätiť ho!
Nech sa nám oko nadíva na Sion!"

12

Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky
a nechápu jeho rozhodnutie,
že ich zhromaždil ako snopy na humno.

13

Hor’ sa a mláť, dcéra Siona,
lebo tvoj roh spravím železným
a kopytá ti kovovými urobím,
že rozdrvíš mnohé národy
a zasvätíš Pánovi ich korisť
a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.

(*) (Nepriateľské národy zhromaždil k Jeruzalemu Pán, aby ich jeho národ mohol zničiť, ako dobytok ničí rohami svojich protivníkov. Aj iný obraz používa prorok. Nepriatelia sú ako snopy na humne, Izrael bude po nich šliapať. Izraeliti často mlátili tak, že poháňali po klasoch dobytok, pod paprčkami ktorého sa zrno vymrvilo z klasov.) 14(5,1)

Narob si množstvo zárezov:
hradbu postavili proti nám,
palicou udierali
sudcu Izraela po tvári.

(*) (Záchrana príde len v budúcnosti. Teraz má Izrael dosť príčin na smútok: Jeruzalem obsadí nepriateľ a s júdskym kráľom (sudcom) bude neľudsky zachádzať. Robiť si zárezy na znak smútku Izraelitom síce zákon zakazoval, ale, tak sa zdá, v neskorších časoch to už nepokladali za zakázané, pozri pozn. k Jer 16,5–7.)

Vladár z Betlehema

1(2)

A ty, Betlehem, Efrata,
primalý si medzi tisícami Júdu;
z teba mi vyjde ten,
čo má vládnuť v Izraeli
a jeho pôvod je odpradávna,
odo dní večnosti.

(*) (Efrata bol rod, ktorý býval v Betleheme a na jeho okolí a z ktorého pochádzal aj kráľ Dávid. Rút 1,2; 4,12; 1 Sam 17,12. V 4,8 vyhlásil prorok, že Jeruzalem dostane nového vládcu. Tu vyhlasuje, že tento vládca bude pochádzať z Betlehema. Zmysel doslovného hebrejského textu je: Betlehem je primalý na to, žeby mohol byť medzi rodmi, ktoré počítajú tisíc rodín. Nemôže mať knieža, ktoré je predstaveným týchto tisíc rodín (tisícky). Jednako bude Betlehem slávnejší, pretože z neho bude pochádzať vládca nad celým Izraelom. (Sv. Matúš, keď uvádza toto proroctvo, výslovne spomína kniežatá Júdu, Mt 2,6.) I keď sa tento vládca narodí v Betleheme v čase, má predsa pôvod od večnosti. Porov. Iz 9,5; 11,1.) 2(3)

Preto ich vydá až do času,
keď rodička porodí,
a zvyšok jeho bratov
sa vráti k synom Izraela.

(*) (Smutné položenie národa, o ktorom hovoril prorok v predošlej hlave, bude trvať, kým sa tento vládca, Mesiáš, nenarodí. Jeho poslaním bude zhromaždiť synov Izraela. Sám hovoril, že prišiel spasiť predovšetkým synov svojho národa. Otec Mesiáša sa tu nespomína, len jeho matka, čím sa aj tu dostatočne naznačuje panenský pôvod Spasiteľa. Micheáš dozaista poznal proroctvo svojho vrstovníka Izaiáša o panenskom počatí a narodení Emanuela, Mesiáša, Iz 7,14.) 3(4)

Vstane a bude pásť silou Pánovou
a velebou mena Pána, svojho Boha;
budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí
až do končín zeme.

(*) (Mesiáš bude pastier svojho ľudu, jeho ovečky budú bývať v bezpečí.) 4(5)

On bude pokoj.
Keď príde Asýr do našej krajiny
a vkročí do našich palácov,
postavíme proti nemu sedem pastierov
a osem vedúcich ľudí.

(*) (Čísla sedem a osem tu označujú neurčité množstvo: V mesiášskych časoch bude mať Boží ľud dostatok vodcov, ktorí ho obránia od nepriateľov. Asýrsko tu i v nasledujúcom verši zvýrazňuje všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva. – Mesiáš bude "knieža pokoja", Iz 9,5.) 5(6)

Budú pásť mečom krajinu Asýrov
a čepeľou krajinu Nimróda.
On vyslobodí od Asýra, keď príde do našej krajiny
a keď vkročí na naše územie.

(*) (Krajina Nimróda je tiež Asýrsko, porov. Gn 10,8 n.)

Zvyšky Jakuba

6(7)

Zvyšok Jakuba bude
uprostred mnohých národov
ako rosa od Pána,
ako kvapky dažďa na tráve,
ktoré nečakajú na človeka
a nedúfajú v syna človeka.

(*) (Mesiáš, ktorý pochádza od Jakuba, donesie národom duševnú rosu, Božiu milosť, ktorá je nezávislá od človeka, dáva ju Boh, kedy a ako chce.) 7

Zvyšok Jakuba bude (medzi národmi)
uprostred mnohých národov
ako lev medzi zvieratami lesa
a ako levíča v stádach oviec,
ktoré, keď vkročí, šliape a trhá,
že niet toho, kto by vyslobodil.

(*) (Svojmu novému ľudu Boh podrobí nepriateľov. Slová v zátvorke nepatria asi do osnovy.) 8

Vyvýši sa ti ruka nad tvojich protivníkov
a všetci tvoji nepriatelia zahynú.

Bez výzbroje a bez modlárstva

9

"A v ten deň - hovorí Pán:
vyhubím tvoje kone z tvojho stredu,
vynivočím tvoje vozy,

10

vyhubím mestá tvojej krajiny,
zrúcam všetky tvoje pevnosti.

11

Vyhubím ti čarodejstvá z ruky
a viac nebudeš mať veštcov.

12

Vyhubím tvoje obrazy
i tvoje pomníky z tvojho stredu,
že sa viac nebudeš klaňať
dielu svojich rúk.

13

Odbúram ašery z tvojho stredu
a vynivočím tvoje mestá.

14

V hneve a zápale sa vypomstím
na národoch, ktoré neposlúchajú."

(*) (Porov. pozn. k 2,1–4. – V mesiášskych časoch Boh na obranu svojho ľudu nebude potrebovať vojsko ani opevnenia. V tom čase tiež prestanú čary a modloslužba. O pomníkoch (masébach) a ašerách pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.)

3. Výčitky nevďačnému národu

Spor Pána s Izraelom

1

Počujte, čo hovorí Pán:
"Vstaň, súď sa pred vrchmi
a kopce nech počujú tvoj hlas!"

(*) (O Pánových súdnych sporoch pozri pozn. k Iz 41,1. – Vrchy majú byť svedkami v spore medzi Pánom a Izraelom, lebo boli svedkami nespravodlivosti Izraela a Pánovej dobroty.) 2

Čujte, vrchy, Pánov spor,
i pevné základy zeme,
lebo Pán má spor so svojím ľudom,
s Izraelom sa bude pravotiť.

3

"Ľud môj, čo som ti urobil?
A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi!

(*) (Slová tohto verša: "Ľud môj, čo som ti urobil", latinsky: "Popule meus, quid feci tibi", prevzala svätá Cirkev do liturgie Veľkého piatku.) 4

Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny,
z domu otroctva som ťa vykúpil
a postavil som ti na čelo
Mojžiša, Árona a Máriu.

(*) (Mária bola sestra Mojžiša a Árona.) 5

Ľud môj, spomeňže si,
čo zamýšľal moabský kráľ Balak
a čo mu odpovedal Balám, Beorov syn,
od Setimu až po Galgalu,
aby si poznal láskavé skutky Pánove."

(*) (Moabský kráľ Balak chcel Izraelitov zahubiť pomocou kliatby Baláma. Božím pôsobením sa však kliatba na ústach Balámových menila na požehnanie; pozri Nm 22 – 24. – Setim bol východne od Jordána; dnes ho hľadajú na rovine Ghôres-Sésabán. – Galgala tu neoznačuje mesto, ale kraj na východnom pobreží Jordána naproti Jerichu.)

Pravá nábožnosť

6

"S čím mám predstúpiť pred Pána,
skloniť sa pred Bohom výsosti?
Mám prísť pred neho s celopalmi?
S jednoročnými teliatkami?

(*) (Na Pánove žaloby sa národ spytuje proroka, ako má udobriť Pána. Bol by ochotný obetovať aj svoje dieťa, vie však, že Boh nechce, aby mu obetovali ľudí.) 7

Či má Pán záľubu v tisícoch baranov,
v desaťtisícoch potokov oleja?
Či mám dať svojho prvorodeného za svoj hriech,
plod svojho lona za zločin svojej duše?"

8

Oznámili ti, človeče, čo je dobré
a čo žiada Pán od teba:
iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo
a pokorne chodiť so svojím Bohom.

(*) (Verš obsahuje prorokovu odpoveď.)

Súd nad Jeruzalemom

9

Čuj! Pán volá k mestu -
a spása tým, čo sa boja tvojho mena!
"Počúvajte prút a toho, čo ho ustanovil.

(*) (Prút je Boží trest, ktorý dopadne na Jeruzalem.) 10

Ešte je oheň v dome zločinca:
zločinné poklady a mizerná zmenšená efa.

(*) (Nespravodlivosť je oheň, ktorý spáli dom zločinca. O podobných klamstvách porov. Am 8,5 n.) 11

Či ospravedlním, keď je váha bezbožná
a vo vrecku sú falošné závažia?

12

Jeho boháči sú plní násilia,
jeho občania hovoria klamstvo
a jazyk v ich ústach je lesť.

(*) (Verš vypočítava zločiny Jeruzalema.) 13

Nuž aj ja ťa začnem udierať,
nivočiť pre tvoje hriechy.

14

Budeš jesť a nenasýtiš sa,
vnútro ti ostane prázdne.
Čo uchytíš, nezachrániš,
a čo zachrániš, odovzdám meču.

(*) (Prorok vynáša súd nad Jeruzalemom. Zasa rozličnými obrazmi naznačuje navštívenia, ktoré čakajú na previnilcov proti zákonu.) 15

Budeš siať, ale žať nebudeš,
budeš šliapať olivy,
no nepomažeš sa olejom,
i mušt, no víno piť nebudeš.

16

Zachovával si predpisy Omriho
a všetky skutky Achabovho domu,
kráčal si podľa jeho rád,
aby som z teba púšť urobil
a z tvojich obyvateľov výsmech;
budeš niesť posmech národov."

(*) (Aj tu prorok hovorí obrazne, že neposlušný ľud Jeruzalema bude pokorený. O Omrim pozri 1 Kr 16,25; o Achabovi 1 Kr 16,30.)

Všeobecná skazenosť

1

Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

(*) (Ako niet na strome ovocia po oberačke, tak niet v krajine spravodlivých ľudí.) 2

Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.

3

Na zlo majú znamenité ruky:
knieža - požaduje,
sudca - za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.

(*) (Karhajú sa hriechy vodcov ľudu, najmä úplatkárstvo. – Koniec verša je nejasný a neistý.) 4

Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.

(*) (Strážcovia sú proroci (Jer 6,17; Ez 33,7). Zmysel: príde deň Božieho trestu, ktorý predpovedali proroci.) 5

Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi,
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.

(*) (Ešte aj manžel pred manželkou si musí dať pozor na reč.) 6

Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.

(*) (Porov. Mt 10,35–36; 24,10; Lk 12,53.) 7

Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.

(*) (Prorok aj tu obrazne opisuje veľkú skazenosť ľudu, ku ktorému hovorí, takže aj medzi príbuznými bude panovať nenávisť a krajná nedôvera.)

Povýšenie Siona

8

Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja,
ak som padol, vstanem,
ak sedím vo tme,
Pán je mojím svetlom.

(*) (Nepriateľka, ku ktorej Sion hovorí, sú nepriateľské pohanské národy.) 9

Znesiem Pánov hnev,
lebo som zhrešil proti nemu,
kým sa ujme môjho sporu
a prisúdi mi právo,
vyvedie ma na svetlo,
uvidím jeho spravodlivosť.

10

Uvidí to moja nepriateľka
a pokryje ju hanba;
tú, ktorá mi hovorila:
"Kde je Pán, tvoj Boh?"
Moje oči budú na ňu hľadieť,
vtedy ju pošliapem ako blato ulice.

(*) (Často sa zdalo, že Boh opustil svoj národ; vtedy sa pohania posmešne spytovali: "Kde je Pán, tvoj Boh?")

Pohania prídu k Sionu

11

Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry;
v ten deň sa rozšíri hranica.

12

V ten deň prídu k tebe
od Asýrska, od miest Egypta,
od Týru až po Rieku
a od mora k moru, od vrchu k vrchu.

13

Zem však bude spustošená
pre jej obyvateľov,
pre ovocie ich skutkov.

(*) (K novovybudovanému Sionu budú prichádzať národy zo všetkých strán (porov. 4,1 n.), nepriateľské krajiny však zahynú. – "Rieka" je Eufrat.)

Prosba Siona k Pánovi

14

Pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré býva osamelé v hore
uprostred Karmelu;
nech spasú Bášan a Galaád
ako za dávnych dní!

(*) (O Karmeli pozri Iz 33,9; o Bášane Iz 2,13; O Galaáde Jer 8,22.) 15

Ako v dňoch, keď si vychádzal
z egyptskej krajiny,
ukážem mu zázraky.

16

Národy uvidia a zahanbia sa
napriek všetkej svojej sile,
položia si ruku na ústa,
uši im ohluchnú.

17

Budú lízať prach ako hady,
ako zemeplazy;
so strachom prídu zo svojich skrýš
k Pánovi, nášmu Bohu;
budú sa triasť a obávať sa teba.

(*) (Porov. Iz 49,23; Ž 72,9.)

Duchovná obnova

18

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy,
prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva?
Jeho hnev netrvá večne,
lebo má záľubu v zľutovaní.

19

Zase sa zmiluje nad nami,
zmyje naše hriechy
a do morských hlbín zahodí
všetky naše viny.

20

Preukáž vernosť Jakubovi,
milosrdenstvo Abrahámovi;
ako si sa zaprisahal našim otcom
od pradávnych dní.

Kontext   Úvod      

Obsah