Mich6-7

3. Výčitky nevďačnému národu

Spor Pána s Izraelom

1

Počujte, čo hovorí Pán:
"Vstaň, súď sa pred vrchmi
a kopce nech počujú tvoj hlas!"

(*) (O Pánových súdnych sporoch pozri pozn. k Iz 41,1. – Vrchy majú byť svedkami v spore medzi Pánom a Izraelom, lebo boli svedkami nespravodlivosti Izraela a Pánovej dobroty.) 2

Čujte, vrchy, Pánov spor,
i pevné základy zeme,
lebo Pán má spor so svojím ľudom,
s Izraelom sa bude pravotiť.

3

"Ľud môj, čo som ti urobil?
A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi!

(*) (Slová tohto verša: "Ľud môj, čo som ti urobil", latinsky: "Popule meus, quid feci tibi", prevzala svätá Cirkev do liturgie Veľkého piatku.) 4

Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny,
z domu otroctva som ťa vykúpil
a postavil som ti na čelo
Mojžiša, Árona a Máriu.

(*) (Mária bola sestra Mojžiša a Árona.) 5

Ľud môj, spomeňže si,
čo zamýšľal moabský kráľ Balak
a čo mu odpovedal Balám, Beorov syn,
od Setimu až po Galgalu,
aby si poznal láskavé skutky Pánove."

(*) (Moabský kráľ Balak chcel Izraelitov zahubiť pomocou kliatby Baláma. Božím pôsobením sa však kliatba na ústach Balámových menila na požehnanie; pozri Nm 22 – 24. – Setim bol východne od Jordána; dnes ho hľadajú na rovine Ghôres-Sésabán. – Galgala tu neoznačuje mesto, ale kraj na východnom pobreží Jordána naproti Jerichu.)

Pravá nábožnosť

6

"S čím mám predstúpiť pred Pána,
skloniť sa pred Bohom výsosti?
Mám prísť pred neho s celopalmi?
S jednoročnými teliatkami?

(*) (Na Pánove žaloby sa národ spytuje proroka, ako má udobriť Pána. Bol by ochotný obetovať aj svoje dieťa, vie však, že Boh nechce, aby mu obetovali ľudí.) 7

Či má Pán záľubu v tisícoch baranov,
v desaťtisícoch potokov oleja?
Či mám dať svojho prvorodeného za svoj hriech,
plod svojho lona za zločin svojej duše?"

8

Oznámili ti, človeče, čo je dobré
a čo žiada Pán od teba:
iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo
a pokorne chodiť so svojím Bohom.

(*) (Verš obsahuje prorokovu odpoveď.)

Súd nad Jeruzalemom

9

Čuj! Pán volá k mestu -
a spása tým, čo sa boja tvojho mena!
"Počúvajte prút a toho, čo ho ustanovil.

(*) (Prút je Boží trest, ktorý dopadne na Jeruzalem.) 10

Ešte je oheň v dome zločinca:
zločinné poklady a mizerná zmenšená efa.

(*) (Nespravodlivosť je oheň, ktorý spáli dom zločinca. O podobných klamstvách porov. Am 8,5 n.) 11

Či ospravedlním, keď je váha bezbožná
a vo vrecku sú falošné závažia?

12

Jeho boháči sú plní násilia,
jeho občania hovoria klamstvo
a jazyk v ich ústach je lesť.

(*) (Verš vypočítava zločiny Jeruzalema.) 13

Nuž aj ja ťa začnem udierať,
nivočiť pre tvoje hriechy.

14

Budeš jesť a nenasýtiš sa,
vnútro ti ostane prázdne.
Čo uchytíš, nezachrániš,
a čo zachrániš, odovzdám meču.

(*) (Prorok vynáša súd nad Jeruzalemom. Zasa rozličnými obrazmi naznačuje navštívenia, ktoré čakajú na previnilcov proti zákonu.) 15

Budeš siať, ale žať nebudeš,
budeš šliapať olivy,
no nepomažeš sa olejom,
i mušt, no víno piť nebudeš.

16

Zachovával si predpisy Omriho
a všetky skutky Achabovho domu,
kráčal si podľa jeho rád,
aby som z teba púšť urobil
a z tvojich obyvateľov výsmech;
budeš niesť posmech národov."

(*) (Aj tu prorok hovorí obrazne, že neposlušný ľud Jeruzalema bude pokorený. O Omrim pozri 1 Kr 16,25; o Achabovi 1 Kr 16,30.)

Všeobecná skazenosť

1

Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

(*) (Ako niet na strome ovocia po oberačke, tak niet v krajine spravodlivých ľudí.) 2

Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.

3

Na zlo majú znamenité ruky:
knieža - požaduje,
sudca - za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.

(*) (Karhajú sa hriechy vodcov ľudu, najmä úplatkárstvo. – Koniec verša je nejasný a neistý.) 4

Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.

(*) (Strážcovia sú proroci (Jer 6,17; Ez 33,7). Zmysel: príde deň Božieho trestu, ktorý predpovedali proroci.) 5

Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi,
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.

(*) (Ešte aj manžel pred manželkou si musí dať pozor na reč.) 6

Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.

(*) (Porov. Mt 10,35–36; 24,10; Lk 12,53.) 7

Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.

(*) (Prorok aj tu obrazne opisuje veľkú skazenosť ľudu, ku ktorému hovorí, takže aj medzi príbuznými bude panovať nenávisť a krajná nedôvera.)

Povýšenie Siona

8

Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja,
ak som padol, vstanem,
ak sedím vo tme,
Pán je mojím svetlom.

(*) (Nepriateľka, ku ktorej Sion hovorí, sú nepriateľské pohanské národy.) 9

Znesiem Pánov hnev,
lebo som zhrešil proti nemu,
kým sa ujme môjho sporu
a prisúdi mi právo,
vyvedie ma na svetlo,
uvidím jeho spravodlivosť.

10

Uvidí to moja nepriateľka
a pokryje ju hanba;
tú, ktorá mi hovorila:
"Kde je Pán, tvoj Boh?"
Moje oči budú na ňu hľadieť,
vtedy ju pošliapem ako blato ulice.

(*) (Často sa zdalo, že Boh opustil svoj národ; vtedy sa pohania posmešne spytovali: "Kde je Pán, tvoj Boh?")

Pohania prídu k Sionu

11

Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry;
v ten deň sa rozšíri hranica.

12

V ten deň prídu k tebe
od Asýrska, od miest Egypta,
od Týru až po Rieku
a od mora k moru, od vrchu k vrchu.

13

Zem však bude spustošená
pre jej obyvateľov,
pre ovocie ich skutkov.

(*) (K novovybudovanému Sionu budú prichádzať národy zo všetkých strán (porov. 4,1 n.), nepriateľské krajiny však zahynú. – "Rieka" je Eufrat.)

Prosba Siona k Pánovi

14

Pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré býva osamelé v hore
uprostred Karmelu;
nech spasú Bášan a Galaád
ako za dávnych dní!

(*) (O Karmeli pozri Iz 33,9; o Bášane Iz 2,13; O Galaáde Jer 8,22.) 15

Ako v dňoch, keď si vychádzal
z egyptskej krajiny,
ukážem mu zázraky.

16

Národy uvidia a zahanbia sa
napriek všetkej svojej sile,
položia si ruku na ústa,
uši im ohluchnú.

17

Budú lízať prach ako hady,
ako zemeplazy;
so strachom prídu zo svojich skrýš
k Pánovi, nášmu Bohu;
budú sa triasť a obávať sa teba.

(*) (Porov. Iz 49,23; Ž 72,9.)

Duchovná obnova

18

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy,
prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva?
Jeho hnev netrvá večne,
lebo má záľubu v zľutovaní.

19

Zase sa zmiluje nad nami,
zmyje naše hriechy
a do morských hlbín zahodí
všetky naše viny.

20

Preukáž vernosť Jakubovi,
milosrdenstvo Abrahámovi;
ako si sa zaprisahal našim otcom
od pradávnych dní.

Kontext   Úvod   Dozadu (Mich 5)   Dopredu (Nah 1)

Obsah