Nerozlučnosť manželstva. - 1Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. 2I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. 3On im odpovedal: "Čo vám prikázal Mojžiš?" (*) (Dt 24, 1.) 4Oni vraveli: "Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť." 5Ježiš im povedal: "Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. 6Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. (*) (Gn 1, 27.) 7Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke 8a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. (*) (Pozri poznámku k Mt 19, 5-6.) 9Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!" 10Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. 11On im povedal: "Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží." (*) (Mt 19, 1-9.)

Ježiš a deti. - 13Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. 14Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." 16Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. (*) (Mt 19, 13-15; Lk 18, 15-17.)

Bohatý mladík. - 17Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" 18Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. 19Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!" (*) (Ex 20, 12-16; Dt 5, 16-20; 24, 14.)

20Ale on mu povedal: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti." 21Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" 22On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. (*) (Mt 19, 16-22; Lk 18, 18-23.)

Nebezpečenstvo bohatstva. - 23Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!" 24Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! 25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." 26Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?" 27Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné." (*) (Mt 19, 23-26; Lk 18, 24-27.)

Odmena tým, čo opustili všetko. - 28Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou." 29Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, 30aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými." (*) (Mt 19, 27-30; Lk 18, 28-30.)

Tretia predpoveď utrpenia. - 32Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: (*) (Apoštoli žasli nad jeho odhodlanosťou, s akou sa náhlil do Jeruzalema, kde ho už viackrát chceli zabiť.) 33"Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, 34vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych." (*) (Mt 20, 17-19; Lk 18, 31-34.)

Žiadosť Zebedejových synov. - 35Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: "Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme." 36On sa ich opýtal: "Čo chcete, aby som vám urobil?" 37Oni mu povedali: "Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." 38Na to im Ježiš povedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?" (*) (Pozri poznámku k Mt 20, 20-22. "Kalich" a "krst" znamenajú utrpenie.) 39Oni mu vraveli: "Môžeme." Ježiš im povedal: "Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. 40Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené." (*) (Mt 20, 20-23.)

Predstavení majú slúžiť. - 41Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. 42Ježiš si ich zavolal a povedal im: "Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. 43Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. 44A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. 45Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých." (*) (Mt 20, 24-28; Lk 22, 24-27.)

Uzdravenie slepca pri Jerichu. - 46Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. (*) (Matúš spomína dvoch slepcov v Jerichu, kým Marek a Lukáš spomínajú iba jedného. Marek uvádza aj meno toho slepca, ktorý bol pravdepodobne známy v prvotnej Cirkvi.) 47Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 48Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 49Ježiš zastal a povedal: "Zavolajte ho!" Zavolali slepca a vraveli mu: "Neboj sa! Vstaň, volá ťa!" 50On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. 51Ježiš mu povedal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!" (*) ("Rabboni" - aramejský výraz; znamená: Môj učiteľ (porov. Jn 20, 16).) 52A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste. (*) (Mt 20, 29-34; Lk 18, 35-43.)