Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«" 4Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. 5Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?" 6Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. 7Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. 8Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. 9A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! (*) (Ž 118, 25-26.) 10Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"
11Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. (*) (Mt 21, 1-11; Lk 19, 28-38; Jn 12, 12-19.)
Neúrodný figovník. - 12Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad. (*) (Bol to pondelok Veľkého týždňa. O figovníku pozri poznámku k Mt 21, 18-22.) 13Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg. 14I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli. (*) (Mt 21, 18-19.)
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. -
15Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice.
16A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.
17A učil ich: "Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
(*)
(Iz 56, 7; Jer 7, 11.
Marek ako jediný zo synoptikov úmyselne uvádza celý výrok Izaiáša, ktorý hovorí o univerzálnosti mesiášskeho kultu.)
18Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. 19A keď sa zvečerilo, odišli z mesta. (*) (Mt 21, 12-17; Lk 19, 45-48; Jn 2, 14-16.)
Viera a modlitba. - 20Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. (*) (Bol to utorok Veľkého týždňa.) 21Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol." 22Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha." 23Veru, hovorím vám: "Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. 24Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. 25A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (*) (Mt 21, 20-22.) (26) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva. Ide o interpoláciu z Mt 6, 15. Text znel: "Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.")
Odkiaľ je Kristova moc. - 27A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší 28a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" 29Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. 30Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" 31Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?« 32Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. 33Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mt 21, 23-27; Lk 20, 1-8.)