Uzdravenie v sobotu. - 1Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!" 4A tamtých sa opýtal: "Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali. 5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. 6Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť. (*) (Mt 12, 9-14; Lk 6, 6-11.)

Uzdravenie pri mori. - 7Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey 8i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. 9Tu povedal svojim učeníkom, že majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. 10Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. 11Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!" 12Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali. (*) (Mt 12, 15-16; Lk 6, 17-19.)

Ustanovenie Dvanástich. - 13Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. (*) (Pri tejto príležitosti Pán Ježiš povedal známu "reč na vrchu", o ktorej obšírne hovorí Matúš v 5. až 7. kapitole a Lukáš v 6, 20-49. Marek z nej uvádza iba niektoré časti, a to na rozličných miestach svojho evanjelia. Píše ho pre Nežidov, i keď nie výlučne pre Rimanov, a tak mu išlo viac o vykreslenie diela a osobnosti Ježiša Krista ako o podrobnosti jeho náuky zdokonaľujúcej Starý zákon.) 14Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať 15s mocou vyháňať zlých duchov: 16Šimona, ktorému dal meno Peter, 17Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, (*) ("Boanerges" je asi aramejsko-hebrejské "bené regeš" (synovia hromu), t. j. ľudia hromovej, prudkej povahy. Toto prímenie dostali pre svoju vznetlivú povahu.) 18ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského 19a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil. (*) (Mt 10, 1-4; Lk 6, 12-16.)

Príbuzní nechápu Ježiša. - 20Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. 21Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."

Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému. - 22Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: "Je posadnutý Belzebulom" a: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov". 23On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: "Ako môže satan vyháňať satana? 24Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. (*) (Mt 12, 22-30; Lk 11, 15-22.) 28Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 29Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 32.) 30Lebo hovorili: "Je posadnutý nečistým duchom." (*) (Mt 12, 31-32; Lk 12, 10.)

Pravá Ježišova rodina. - 31Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 46-50.) 32Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: "Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry."

33On im odvetil: "Kto je moja matka a moji bratia?" 34Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 35Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka." (*) (Mt 12, 46-50; Lk 8, 19-21.)