Mk6

Ježiš v Nazarete. - 1Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. 2Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! 3Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 46.) 4Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." 5A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. (*) (Pozri poznámku k Mt 13, 58.) 6A čudoval sa ich nevere.

Potom chodil po okolitých dedinách a učil. (*) (Mt 13, 53-58; Lk 4, 16-30.)

Vyslanie Dvanástich. - 7Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi 8a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. (*) (Napriek niektorým rozdielom v porovnaní s Mt 10, 10 obsah je ten istý. Mať na cestu iba palicu je práve toľká chudoba, ako ju ani nemať. Apoštol musí byť odpútaný od všetkého. Ježiš ich zveruje Božej prozreteľnosti. Východná pohostinnosť im zabezpečovala jedlo i bývanie, nemali to však zneužívať.) 10A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. 11Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 12Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. 13Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali. (*) (Apoštoli mazali chorých olejom. Tridentský koncil v tom vidí predobraz sviatosti pomazania chorých. Podobne o tom hovorí aj apoštolská konštitúcia Pavla VI. Sacram Unctionem infirmorum.)

Herodes a Ján Krstiteľ. - 14Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 15Iní hovorili: "To je Eliáš." A iní zasa vraveli: "Je to prorok, ako jeden z prorokov." 16Keď to Herodes počul, povedal: "To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať."

17Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. 18A Ján Herodesovi hovoril: "Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" 19Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. 21Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. 22Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: "Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." 23A veľmi jej prisahal: "Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." 24Ona vyšla a vravela svojej matke: "Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: "Hlavu Jána Krstiteľa". 25Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: "Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." 26Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. (*) (Mt 14, 1-12; Lk 3, 19-20; 9, 7-9.)

Prvé rozmnoženie chleba. - 30Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. 31On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

33Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. 34Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. (*) (Podľa paralelného textu sv. Jána (6, 4) toto zázračné rozmnoženie chlebov a rýb sa stalo pred Veľkou nocou. Bola to druhá Veľká noc Kristovho verejného účinkovania.) 35Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie." 37On im odpovedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?" 38Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby." 39Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa, 43ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb. 44A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. (*) (Mt 14, 13-21; Lk 9, 10-17; Jn 6, 1-13.)

Ježiš kráča po mori. - 45A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. 46Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. 47A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. 48Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. (*) ("Nad ránom" - doslova "o štvrtej nočnej stráži" (čiže o 3. hod.) Podobne aj u Mt.) 49Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; 50všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 51Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, 52lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené. (*) (Mt 14, 22-33; Jn 6, 16-21.)

Ježiš uzdravuje v Genezarete. - 53Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli. 54Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; 55rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. 56A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. (*) (Mt 14, 34-36.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Mk 5)   Dopredu (Mk 7)

Obsah