Herodes a Ján Krstiteľ. - 1V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi (*) (Herodes Antipas bol jedným zo synov Herodesa Veľkého. Z otcovho dedičstva dostal za podiel Galileu a Zajordánsko (Pereu). Svojmu bratovi odlákal manželku Herodiadu a žil s ňou. Vládol do roku 39, keď bol poslaný do vyhnanstva.) 2a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 3Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4lebo mu Ján hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!" 5A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.

6No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila, 7že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. 8Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa." 9Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. 10A tak dal Jána vo väzení sťať. 11I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi. (*) (Mk 6, 14–29; Lk 9, 7–9; 3, 19–20.)

Prvé rozmnoženie chleba. - 13Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. 14Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. 15A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." 16Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!" 17Oni mu vraveli: "Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." 18On povedal: "Prineste mi ich sem!" 19Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. 20Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí. (*) (Mk 6, 31–44; Lk 9, 10–17; Jn 6, 1–13.
Zázračné rozmnoženie chlebov je prípravou na ustanovenie sviatosti Eucharistie.)

Ježiš kráča po mori. - 22A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. 23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.

24Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. (*) (1 stadion je asi 186 m.) 25Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. 26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: "Mátoha!" A od strachu vykríkli. 27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 28Peter mu povedal: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode." 29On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. 30Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!" 31Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" 32A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. 33Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: "Naozaj si Boží Syn!" (*) (Mk 6, 45–51; Jn 6, 15–21.)

Ježiš uzdravuje v Genezarete. - 34Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. (*) (Genezaret je úrodná rovina na severozápadnom pobreží Genezaretského jazera.) 35Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých 36a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. (*) (Mk 6, 53–56.)