Ježišovo premenenie. - 1O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 5Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." 6Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: "Vstaňte a nebojte sa!" 8A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: "Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych." (*) (Mk 9, 2–9; Lk 9, 28–36; 2 Pt 1, 16–18.)

10Učeníci sa ho pýtali: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 11On odpovedal: "Áno, Eliáš príde a všetko obnoví. 12Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka." 13Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. (*) (Mk 9, 11–13.
U Židov sa ujalo presvedčenie, že pred Mesiášom príde na svet Eliáš (porov. Mal 3, 23). Ježiš síce potvrdzuje túto mienku, ale za Eliáša vyhlasuje aj Jána Krstiteľa (porov. Lk 1, 17), ktorý Eliášovo poslanie vlastne už splnil.)

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 14Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená 15a hovoril: "Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. (*) ("Je námesačný" – išlo pravdepodobne o epilepsiu.) 16Priviedol som ho k tvojim učeníkom no nemohli ho uzdraviť." 17Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne." 18Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. 19Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 20On im povedal: "Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtiaľto ta!« - prejde. A nič vám nebude nemožné." (*) (Vrch vo východných jazykoch symbolizoval neprekonateľnú prekážku. Jej odstránenie chce vyjadriť, že modlitba vyvierajúca z hlbokej viery vie prekonať aj tie najväčšie prekážky. Možno tu myslieť aj na charizmatický dar viery, ktorý pôsobí divy (1 Kor 12, 9).) (21) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva; je to interpolácia z Mk 9, 29. Niektoré rukopisy ho pridávajú Matúšovi v znení: "Tento druh (diabolstva) sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.")

Druhá predpoveď utrpenia. - 22Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; 23zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." A oni sa veľmi zarmútili. (*) (Mk 9, 30–31; Lk 9, 44.)

Chrámová daň. - 24Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: "Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?" (*) ("Dvojdrachma", t. j. daň na potreby chrámu. V Ježišových časoch každý člen židovskej spoločnosti od svojho 20. roku bol povinný každoročne platiť túto daň. 1 drachma = 4,36 g striebra.) 25On vravel: "Platí." Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: "Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?" 26On odpovedal: "Od cudzích." A Ježiš mu povedal: "Synovia sú teda oslobodení. 27Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba." (*) (Statér = strieborná minca v hodnote štyroch drachiem.)