Uzdravenie ochrnutého. - 1On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. 2Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy." 3Vtedy si niektorí zákonníci povedali: "Tento sa rúha." 4Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: "Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? 5Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? 6Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" 7A on vstal a odišiel domov. 8Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom. (*) (Mk 2,1–12; Lk 5,17–26.)

Povolanie Matúša. - 9Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. (*) (Podľa tradície Matúš je autorom tohto evanjelia. Mk a Lk ho nazývajú Lévim.)

10Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. 11Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: "Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" 12On to začul a povedal: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 13Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." (*) (Mk 2,14–17; Lk 5,27–32.)

Spor o pôste. - 14Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: "Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?" 15Ježiš im povedal: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. (*) (Ženíchom na tejto "svadbe" je sám Ježiš. Kým Ježiš ešte viditeľne žije so svojimi, je to pre nich čas radosti. No keď im bude odňatý, nastane pre nich čas smútku a pôstu.) 16Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. 17Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová." (*) (Mk 2,18–22; Lk 5,33–38.)

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry. - 18Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: "Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." 19Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

20Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. 21Povedala si totiž v duchu: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." 22Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: "Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila." A žena bola od tej hodiny zdravá.

23Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, 24povedal: "Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí." Oni ho vysmiali. (*) (Kristus mohol takto povedať; preňho niekoho vzkriesiť z mŕtvych je ako zobudiť ho zo spánku.) 25Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine. (*) (Mk 5,21–43; Lk 8,40–56.)

Uzdravenie dvoch slepcov. - 27Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: "Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" 28Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: "Veríte, že to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: "Áno, Pane." 29Tu sa dotkol ich očí a povedal: "Nech sa vám stane, ako ste uverili." 30A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: "Ale nech sa to nik nedozvie!" 31No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

Uzdravenie nemého. - 32Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. 33On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: "Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo." 34Ale farizeji hovorili: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov." (*) (Mt 12, 24.)

Žatva je veľká, ale robotníkov málo. - 35A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. 36Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. 37Vtedy povedal svojim učeníkom: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." (*) (Mk 6, 34; Lk 10, 2.)