Oddelenie cudzozemcov. - 1V tomto čase sa čítalo ľudu, aby počul, z Mojžišovej knihy. Našlo sa v nej napísané, že Amončan a Moabčan sa nesmie nikdy dostať do Božieho zhromaždenia, 2a to preto, že sa nevybrali v ústrety Izraelcom s chlebom a vodou, ale najali Baláma, aby ich preklial. Lenže náš Boh obrátil tú kliatbu na požehnanie. 3Keď počuli ten zákon, oddelili od Izraela všetkých primiešancov.

Odstránenie Tobiáša z chrámu. - 4Ale predtým kňaz Eljašib, správca siení v Božom dome, Tobiášov príbuzný, 5prepožičal mu veľkú miestnosť, kde prv odkladali žertvy, kadidlo, nádoby, desatiny obilia, muštu a oleja, to, čo náležalo levitom, spevákom a vrátnikom, a kňazské dávky. 6Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme, lebo v tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som išiel ku kráľovi. Po nejakom čase som poprosil kráľa (opäť) o dovolenie 7a vrátil som sa do Jeruzalema. Prišiel som na zlo, ktoré spáchal Eljašib kvôli Tobiášovi, keď mu prepožičal miestnosť vo dvoranách Božieho domu. (*) (Prvá činnosť Nehemiáša v Jeruzaleme trvala 12 rokov (445–433 pr. Kr.). V 32. roku kráľa Artaxerxa I. (433/432 pr. Kr.) vrátil sa na perzský dvor. Nevedno však, či tam ostal dlho. Z Neh 13,6 vysvitá len toľko, že aj po druhý raz prišiel do Jeruza- lema ešte za života kráľa Artaxerxa I.; teda pred r. 425 pr. Kr. – Artaxerxes je tu menovaný kráľom babylonským, lebo Babylon bol vtedy podrobený Perzskej ríši.) 8Toto sa mi neľúbilo veľmi. Preto som vyhádzal všetko zariadenie Tobiášovho bytu z miestnosti 9a rozkázal som, aby očistili tieto siene. Potom som tam povnášal nádoby Božieho domu, obetný dar a kadidlo.

Nariadenie dávať podlžnosti levitom. - 10Dozvedel som sa aj to, že levitom sa nedávalo, čo im patrí, a že sa porozbiehali každý na svoje pole; leviti i speváci, teda tí, ktorí mali konať službu. 11Preto som vyčítal predstaveným a pýtal som sa ich: "Prečo je Boží dom opustený?" Dal som ich zas dovedna a postavil som ich na ich miesta. 12Potom všetci z Júdska donášali do zásobární desatinu obilia, muštu a oleja. 13Za dozorcov nad zásobami som ustanovil kňaza Šelemiáša, zákonníka Sadoka a z levitov Fadaiáša, za ich pomocníka Chanana, syna Mataniášovho syna Zakura, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať svojim bratom. - 14Pamätaj mi to, môj Bože, a nezabudni na moje dobré skutky, ktoré som urobil pre Boží dom a v jeho službe!

Nariadenia proti znesväcovateľom soboty. - 15V tých dňoch som videl v Júdsku takých, ktorí šliapu v sobotu lis, prinášajú snopy, nakladajú na osly víno, hrozno, figy a ktovie aké bremená a dopravujú to v sobotný deň do Jeruzalema. Napomínal som ich vážne, aby v takýto deň nenúkali potraviny na predaj. 16Aj Týrčania, ktorí tam bývali, donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu Júdovcom v Jeruzaleme. (*) (Týrčania boli Feníčania z mesta Týru, ktorí privážali do Jeruzalema ryby, najmä z Jafy, a predávali ich v Rybnej bráne (porov. Neh 3,3).) 17Preto som vyčítal júdskym šľachticom a povedal som im: "Akú neprávosť to pášete, že znesväcujete sobotný deň!? 18Nerobili to aj naši otcovia? A náš Boh dopustil na nás a na toto mesto všetko toto nešťastie! A vy ešte rozpaľujete hnev na Izrael tým, že znesväcujete sobotu!" 19A len čo padli na jeruzalemské brány tône pred sobotou, rozkázal som pozatvárať vráta a vydal som rozkaz, že ich neslobodno otvoriť - až po sobote. Okrem toho som k bránam postavil zopár svojich služobníkov, aby v sobotný deň nevošlo dnu ani jedno bremeno. 20Kramári a predavači všelijakých vecí, ktoré mali na predaj, nocovali teda raz i druhý raz vonku pred Jeruzalemom. 21Vtedy som im pohrozil a povedal som im: "Prečo nocujete pred múrom? Ak to urobíte ešte raz, vztiahnem na vás ruku." Od toho času už neprišli v sobotu. 22Potom som rozkázal levitom, aby sa očistili a prišli strážiť brány, aby tak bol sobotný deň zasvätený. 23Pamätaj mi, môj Bože, aj toto a odpusť mi podľa množstva svojho zľutovania!

Zakročenie proti cudzozemským ženám. - 24V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za ženy Ašdoďanky, Amončianky a Moabčianky. Aj ich deti hovorili spola ašdodsky a nevedeli rozprávať po židovsky, ale hovorili rečou toho či onoho národa. 25Dohadoval som sa s nimi, nadával som im, bil a šklbal poniektorých mužov a zaprisahával ich na Boha: "Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry za manželky svojim synom ani sebe samým! 26Nezhrešil tým izraelský kráľ Šalamún?! V toľkých národoch sa nenašiel kráľ, čo by mu bol roveň. Bol miláčikom svojho Boha a Boh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom. No i jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. 27Nuž či nám treba počúvať aj o vás, že všetko toto veľké zlo tiež pášete a prehrešujete sa proti svojmu Bohu tým, že si beriete za ženy cudzinky?!" (*) (Prejav Nehemiášovej lásky k reči svojho ľudu. Najväčšmi sa ozývala azotčina (nárečie premiešané arameizmami, v meste Azot vo Filištínsku). To by nasvedčovalo, že Židia najčastejšie brali ženy z Azotu a jeho okolia. Súčasne je táto správa dôkazom, že aramejčina sa ešte vtedy v Palestíne neudomácnila.)

28Zo synov Jojadu, ktorý bol synom najvyššieho kňaza Eljašiba, jeden tiež bol zaťom Sanbalata Choronského, preto som ho zahnal od seba. - 29Pamätaj to, môj Bože, tým, ktorí poškvrnili kňazstvo a tú zmluvu, ktorú si s kňazmi a s levitmi uzavrel!

Zakončenie knihy. - 30Tak som ich očistil od všetkého pohanského a ustanovil som povinnosti pre kňazov a pre levitov, pre každého v jeho práci, 31ďalej aby donášali drevo v určených časoch a takisto prvotiny. - Pamätaj, môj Bože, toto na moje dobro! (*) (Krátka rekapitulácia Nehemiášovej činnosti.)