Neh5

Ponosy chudobného ľudu na boháčov. - 1Strhol sa veľký krik ľudu a ich žien proti svojim súkmeňovcom Židom. 2Jedni vraveli: "Máme veľa synov a dcér, musíme si zadovážiť zbožie, lebo nám treba jesť, aby sme si zachovali život." 3Druhí povedali: "Musíme dať do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme si opatrili zbožie, lebo hladujeme." 4Iní zasa hovorili: "Nútení sme požičať si peniaze na kráľovskú daň a pozakladať svoje polia so svojimi vinohradmi. (*) (Zákon dovoľoval v núdzi predať svoje deti do otroctva iným Židom (porov. Ex 21,7; Lv 25,39–41). Lenže bolo treba s nimi mierne nakladať a po siedmich rokoch bolo ich treba bez náhrady prepustiť (Ex 21,2).) 5Veď naše telo je také isté ako telo našich bratov. Aké sú ich deti, také isté sú aj naše deti, a my musíme nielen svojich synov, lež i svoje dcéry uvrhovať do poroby. Podaktoré z našich dcér sa už i stali nevoľnicami a my si nemôžeme pomôcť, lebo naše pozemky a vinohrady majú iní."

Odpustenie dlhov. - 6Rozsrdil som sa veľmi, keď som počul ich krik a tieto ich reči. 7Zaumienil som si, že sa pustím do šľachty a predstavených a poviem im: "Vy všetci ste úžerníci voči svojim bratom!" Zvolal som veľké zhromaždenie proti nim 8a povedal som im: "My sme vykupovali svojich bratov Židov, ktorí boli predávaní pohanom, ako nám len bolo možné. A vy sami predávate svojich bratov! A predávajú ich našincom!" Mlčali a nevedeli odpovedať. 9Povedal som ďalej: "To, čo robíte, je nesprávne. Prečo nekráčate v bázni pred naším Bohom, aby nás naši nepriatelia, pohania, nepotupovali? 10Veď i ja, i moji bratia, ba i moji služobníci požičiavali sme mnohým peniaze a obilie! Nože, odpusťte im túto pohľadávku! (*) (Nehemiášove slová zavážili veľmi, lebo sa mohol odvolať na svoj príklad.) 11Vráťte im, prosím, ešte dnes ich pozemky, ich vinice, ich olivové sady a ich domy! Odpusťte im aj stú čiastku za peniaze, obilie mušt a olej, ktoré ste im požičali!" (*) (Stá čiastka predstavovala úrok za mesiac, ročne teda 12%. Iní vykladatelia však myslia, že nevyzýval k odpusteniu úrokov, veď tie i tak zakazoval Zákon (porov. Ex 22,25; Lv 25,37; Dt 23,20), ale k odpusteniu podlžnosti.) 12Odvetili: "Vrátime a nebudeme nič požadovať od nich. Urobíme, ako vravíš." Zavolal som kňazov a vyžiadal som od nich prísahu, že budú konať podľa tohto sľubu. 13Vytriasol som náber svojho rúcha a povedal som: "Nech takto povytriasa Boh každého, kto nedodrží toto slovo, z jeho domova a z jeho majetku! Takisto nech je vytrasený a takisto nech je prázdny!" Celá obec vyslovila: "Amen!" a chválili Boha. A ľud toto rozhodnutie dodržal. (*) (V Palestíne podnes nosievajú za košeľou nad pásom, čo treba, jedlo, peniaze a i.)

Nehemiášova nezištnosť. - 14Ba čo viac, odo dňa, keď ma kráľ poveril, aby som bol vladárom v Júdsku od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, teda dvanásť rokov -, nežili sme ani ja, ani moji bratia na vladárskom chlebe. (*) (Vydržiavať námestníka kráľovho a jeho úradníkov bolo totiž povinnosťou ľudu, ktorý mu bol podriadený. Námestníci po Zorobábelovi zdierali ľud a podľa všetkého boli Nežidia.) 15Minulí vladári, moji predchodcovia, znamenali pre ľud veľkú ťarchu. Brali od nich na stravu a víno po štyridsať šeklov striebra denne. Ešte aj ich podriadení úradníci gniavili ľud. No ja som to nerobil, lebo som sa bál Boha. (*) (Šekel striebra vážil 8.41 g, nuž 40 šeklov predstavovalo 336,4 g.) 16Ešte aj pri oprave múru som priložil ruku k dielu. Nenakúpili sme poľa a všetci moji služobníci chodili na stavbu. 17Pritom Židia, ktorí boli na vedúcich miestach, stopäťdesiat osôb, i tí, čo k nám prichádzali z okolitých národov, usádzali sa k môjmu stolu. 18Denne prihotovovali celého býka a šesť vyberaných oviec okrem hydiny, čo mi tiež prihotovovali. Každý desiaty deň bolo množstvo všakového vína. Pri tom všetkom som nepožadoval vladársky plat, lebo na tento ľud ťažko doliehala služba. 19Pamätaj mi, môj Bože, na dobré všetko to, čo som vykonal pre tento ľud!

Kontext   Dozadu (Neh 4)   Dopredu (Neh 6)

Obsah