Strieborné trúbky. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Urob si dve strieborné trúbky! Vyhotov ich kované! Budú ti na zvolávanie pospolitosti a na znamenie, kedy sa pohnúť s táborom. 3Keď sa na ne zatrúbi, zhromaždí sa všetok ľud k tebe pri vchode stánku zjavenia; 4keď sa zatrúbi na ne len raz, dostavia sa k tebe kniežatá, pohlavári Izraelových tisícov, 5keď sa zatrúbi trhano, dajú sa na pochod tí, čo táboria na východe, 6keď sa trhano zatrúbi druhý raz, dajú sa na pochod tí, čo táboria na juhu. Takisto trhano sa zatrúbi na znak, že sa majú dať na pochod aj ostatní. 7Keď sa bude zvolávať pospolitosť, bude sa tiež trúbiť, ale nie trhano.

8Na trúbkach budú trúbiť Áronovi synovia, kňazi. Toto nech je pre vás večne platným predpisom pre všetky pokolenia! 9A keď budete už vo svojej krajine tiahnuť do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbkach trhano. Vtedy si Pán, váš Boh, spomenie na vás a vy nájdete ochranu pred svojím nepriateľom. 10Na trúbkach budete trúbievať aj v dňoch svojej radosti, na sviatky a na novmesiace pri svojich celostných žertvách a pokojných obetách. Ony vás pripomenú vášmu Bohu. Ja, Pán, som váš Boh!"

Cesta od Sinaja do Kádeša, 10,11 - 20,13

Odchod od Sinaja. - 11V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty deň mesiaca sa oblak zdvihol z príbytku zákona. 12Izraeliti sa dali na pochod a po skupinách tiahli z púšte Sinaj, až sa oblak zniesol dolu na púšti Fáran. (*) (Porov. Ex 16,1; 17,1; 19,1 n.; Nm 1,1; 13,1. Na rozkaz Boží, totižto keď sa oblak zdvihol zo stánku zjavenia, Izraeliti dali sa na pochod podľa poradia, aké im určil Boh (2,2.9.16.24.31). Púšť Fáran, arab. Badiet et-Tih, tiahne sa od údolia Al-Araba smerom severozápadným až po Negeb, susediaci s juhom Palestíny. Na juhu púšť Fáran dotýkala sa pohoria Sinajského a na západe púšte Etam, čiže Sur (Ex 13,20). Juh tejto púšte bol pustý, preto v Dt 1,19 volá sa táto púšť "hroznou a velikánskou". Severná časť púšte Fáran menuje sa Sin, tam bol Kádeš (Nm 20,1; 27,14; 33,36). – Ako vidieť, Izraeliti sa zdržali pri Sinaji vyše roka (Ex 19,1).)

13To bolo prvý raz, čo sa pohli na Pánov rozkaz, ktorý im dal prostredníctvom Mojžiša. 14Prvá sa pohla zástava tábora Júdových synov, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason. 15Voj kmeňa Isacharových synov viedol Suarov syn Natanael 16a voj kmeňa Zabulonových synov viedol Helonov syn Eliab. 17Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktorí nosili stánok. 18Potom sa dala na pochod zástava Rubenovho tábora, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur. 19Voj kmeňa Simeonových synov viedol Surišadaiho syn Salamiel 20a voj kmeňa Gadových synov viedol Duelov syn Eliasaf. 21Nato sa pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu. (*) (Pozri 3,31; 4,5 n.) 22Potom sa pohla zástava tábora Efraimových synov, voj za vojom. Na čele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama. 23Voj kmeňa Manassesových synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliel 24a voj kmeňa Benjamínových synov viedol Gedeonov syn Abidan. 25Napokon sa dala na pochod zástava tábora Danových synov, voj za vojom zakľučovali celý tábor a na čele jeho vojov bol Amišadaiho syn Ahiezer. 26Voj kmeňa Aserových synov viedol Ochranov syn Fegiel 27a voj kmeňa Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira. 28Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom.

Mojžiš prosí Hobaba, aby išiel s Izraelitmi. - 29Mojžiš povedal svojmu švagrovi, Raguelovmu synovi, Madiánčanovi Hobabovi: "Ideme na miesto, o ktorom Pán povedal: »Dám ho vám!« Poď s nami! Odvďačíme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho dobrého!" (*) (Hobab bol synom Raguelovým, čiže Jetrovým (Ex 2,18), bratom Mojžišovej ženy Sefory, teda Mojžišovým švagrom.) 30On mu však odvetil: "Ja nepôjdem, vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzenstvu." 31Tu mu Mojžiš povedal: "Neopúšťaj nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme mohli na púšti táboriť, budeš naším sprievodcom. (*) (Budeš naším sprievodcom, dosl. naším okom, poradcom a upozorňovateľom alebo vyzvedačom. Hobab pristal na Mojžišovu ponuku. Orientálci sa dajú prosiť. Nie je ani predstaviteľné, že by pristali na prvé slovo. Neskoršie sa dozvieme, že potomci Hobabovi bývali s Izraelitmi (Sdc 1,16; 4,11; 1 Sam 15,6).) 32Ak pôjdeš s nami, dáme ti čiastku z dobra, ktoré nám uštedrí Pán!" 33A tak tiahli od Pánovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy išla tri dni cesty pred nimi, aby vyhľadala pre nich táborisko. 34Keď sa pohli, cez deň bol nad nimi Pánov oblak, 35a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval:

36Keď sa zastavovala, vravieval:

Vzbura ľudu v Tabere. - 1Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora. 2Tu ľud volal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval u Pána, oheň uhasol. 3Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň. (*) (Na púšti Fáran zastavili sa prvý raz v Tabere (požiar, pohorelisko). Cesta po púšti Izraelitov unavila, nevideli nič, len púšť, preto sa sťažovali na utrpenie.)

4Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: "Kto nám dá jesť mäso? (*) (Primiešaný ľud, totižto tí, čo sa pripojili k Izraelitom pri odchode z Egypta (Ex 12,38).) 5Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak. 6Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!" (*) (O manne pozri Ex 16,15.31.) 7Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu. 8Ľud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na ručných mlynoch alebo ju tĺkol v mažiaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osúchy. Chutilo to ako olejové koláče. 9Keď za noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.

Mojžišova prosba o milosrdenstvo. - 10Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za rodinou, každého pri vchode do svojho stanu - lebo sa veľmi rozhorel Pánov hnev -, Mojžišovi sa nepáčila táto vec 11a Mojžiš povedal Pánovi: "Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobníkom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že na mňa kladieš celú ťarchu starosti o všetok tento ľud? 12Či som ja nosil všetok tento ľud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, že odo mňa žiadaš: »Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?« 13Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo mnou: »Daj nám jesť mäso!« 14Ja sám nie som schopný niesť ťarchu všetkého tohto ľudu. Je to pre mňa priťažké. 15Ak mieniš aj naďalej takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi - ak som našiel milosť v tvojich očiach -, aby som nemusel dlhšie hľadieť na svoju biedu!" (*) (Mojžiš je už unavený a skľúčený pre slabosti svojho ľudu, obáva sa, že podľahne ťažkostiam, ak včas nedostane pomoc od Pána.)

Voľba sedemdesiatich pomocníkov. - 16Tu Pán povedal Mojžišovi: "Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou, 17pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám. 18Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväťte! Budete jesť mäso, lebo ste hlasno nariekali pred Pánom a hovorili ste: »Kto nám dá jesť mäso? V Egypte sme ho mali nadostač!« Teraz vám Pán dá mäso a najete sa. 19A nebudete ho jesť iba jeden deň, ani dva, päť, desať alebo dvadsať dní, 20ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: »Prečo sme len vyšli z Egypta?«" 21Mojžiš odpovedal: "Šesťstotisíc mužov, pešiakov, má tento ľud, medzi ktorým žijem, a ty hovoríš: »Dám im mäsa, že ho budú jesť celý mesiac.« 22Či je možné zabiť pre nich toľko oviec a býkov, aby im stačilo?! Je možné vychytať pre nich všetky ryby mora, aby bolo pre nich dosť?!" 23Lenže Pán riekol Mojžišovi: "Je azda Pánova ruka prislabá? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie!"

Pán udeľuje sedemdesiatim starším prorockého ducha. - 24Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku. 25Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo. (*) (Vedúci, ktorých vybral Mojžiš, boli naplnení Duchom Božím tak a v takej miere, že každý sa mohol presvedčiť o tejto skutočnosti.)

26Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch. Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore. 27Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: "Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!" - 28Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: "Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!" 29Mojžiš mu však odvetil: "Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha!" (*) (Prorok – neoznačuje len toho, kto predpovedá budúce veci, lež každého, čo rozpráva z vnuknutia Božieho a učí v mene Božom.) 30Nato sa Mojžiš odobral so staršími Izraela späť do tábora.

Prepelice. - 31Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme. 32A ľud sa dal do chytania prepelíc. Celý deň a celú noc, ba aj nasledujúci deň. A ten, kto málo nachytal, mal ich desať chomerov. A porozkladali ich okolo celého tábora. 33Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou. 34Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud. (*) (Kibrot-Hatava, čiže Hroby pažravosti, je asi totožné s Taberou (v. 3), alebo Tabera je len časť táboriska Kibrot-Hatava, ktoré je na 48 km od Džebel Músa smerom k Arabskému zálivu. – Haserot (ohrady) pokladá sa za dnešnú oázu Ain Hadra 100 km severovýchodne od vrchu Džebel Músa, teda od Sinaja.) 35Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali. (*) (Porov. Ex 16,13; Ž 78,26.)

Áron a Mária sa spriečujú Mojžišovi. - 1Mária a Áron hovorili však zle o Mojžišovi pre Kušiťanku, ktorú si vzal za ženu. Oženil sa totižto s kušitskou ženou. (*) (Kušiťanka je Sefora, Mojžišova jediná žena. Zem Kuš je nielen Etiópia, lež aj protiležiaca Arábia, Stredná Arábia (Gn 10,6).) 2Vraveli tiež: "Vari Pán len Mojžišovi hovoril? A nehovoril aj nám?" Pán to však počul. 3Kým Mojžiš bol veľmi tichý muž, (tichší) ako všetci ostatní ľudia na svete.

Potrestanie Márie. - 4A Pán hneď hovoril Mojžišovi, Áronovi a Márii: "Choďte všetci traja k stánku zjavenia!" Keď oni traja prišli, 5Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, vstúpil do vchodu stánku a zavolal Árona a Máriu. Oni dvaja predstúpili 6a riekol im: "Počúvajte moje slová:

9I vybúšil proti nim Pánov hnev a odišiel. 10Keď sa oblak vzdialil od stánku, Mária razom obelela malomocenstvom ako sneh. A keď sa Áron k nej obrátil, videl, že je malomocná. 11Vtedy Áron povedal Mojžišovi: "Pán môj, nedaj nám trpieť za hriech, ktorého sme sa dopustili vo svojej nerozumnosti! 12Nedopusť, aby bola ako mŕtve dieťa, ktorého telo býva pri východe z materského života napoly zhnité!" 13Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Bože, uzdrav ju, prosím!" 14A Pán mu odpovedal: "Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní červenať? Nech je teda sedem dní vylúčená z tábora! Potom sa vráti zasa späť." 15Mária teda bola sedem dní vylúčená z tábora. Ľud sa však nepohýnal ďalej, kým Máriu nepriviedli späť. (*) (Máriu Pán potrestal malomocenstvom, Árona ušetril, lebo on sa pokoril, keď zbadal, že sa prehrešil (Dt 24,9).)

Izrael na hraniciach Kanaánu: Vyzvedači. - 1Potom sa ľud pohol z Haserotu a utáboril sa na púšti Fáran. (*) (Oáza Haserot bola na južnom okraji púšte Fáran.) 2Tam Pán hovoril Mojžišovi: 3"Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia." 4A Mojžiš ich na Pánov rozkaz poslal z púšte Fáran, všetko mužov, ktorí boli pohlavármi Izraelitov. Ich mená sú: 5Z Rubenovho kmeňa Zechurov syn Samua, 6zo Simeonovho kmeňa Huriho syn Safat, 7z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb, 8z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal, 9z Efraimovho kmeňa Nunov syn Osé, 10z Benjamínovho kmeňa Rafuho syn Falti, 11zo Zabulonovho kmeňa Sodiho syn Gediel, 12z Jozefovho kmeňa, čiže z kmeňa Manassesovho, Susiho syn Gadi, 13z Danovho kmeňa Gemaliho syn Amiel, 14z Aserovho kmeňa Michaelov syn Stur, 15z Neftaliho kmeňa Vapsiho syn Nahabi 16a z Gadovho kmeňa Machiho syn Guel. 17To sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš, aby preskúmali krajinu. Vtedy dal Mojžiš Nunovmu synovi Osému meno Jozue.

18Keď ich Mojžiš poslal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: "Choďte do Negebu, potom vystúpte na vrchy (*) (Negeb, čiže Južná zem, je pustatina, ktorá sa rozkladá od Kádeša až po Bersebu na juhu Palestíny.) 19a zistite, aká je to krajina a či ľud, ktorý tam býva, je mocný alebo slabý, či je ho veľa alebo málo, 20či je zem dobrá alebo zlá. Aké sú mestá, v ktorých býva, či sú to dediny alebo opevnené mestá. 21Či je pôda žírna alebo planá, či tam rastú stromy a či nie. Buďte udatní a prineste nám aj z plodín tej krajiny!" Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hrozno.

22Odišli teda a prezreli krajinu od púšte Sin až po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu. (*) (Púšť Sin je severná časť púšte Fáran. Dotýkala sa temer južných hraníc Kanaánu, je to územie v okolí Kadešbarny. Rohob je osada, ktorá neskoršie bude patriť kmeňu Neftali. Je neďaleko od jazera Merom pri mestečku Dan (Lais). Emat, neskoršie Epifania, dnes Hamah, bolo mestečko na rieke Orontes (Gn 10,18). Vchod do Ematu naznačuje najsevernejšiu hranicu Palestíny, medzi Libanonom a Hermonom, najskorej rovina Merdž Ajún, kade viedla cesta do Celosýrie. Vyzvedači sotva chodili pospolu, zdá sa, že sa rozdelili na dve skupiny (Joz 2,1).) 23Keď prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiž postavený o sedem rokov prv, ako egyptské mesto Tanis. (*) (Enakiti boli obri, ako Emci a Refaimci (Dt 2,10 n.; porov. pozn. ku Gn 6,1–7).) 24Tak došli až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroznovým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mužovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových jabĺk a fíg. (*) (Eskol, čiže Údolie hrozna, bolo neďaleko Hebronu.) 25Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznový strapec. (*) (Vyzvedači prešli za 40 dní od Kádeša až po Rohob a späť, teda dovedna 800 km. Cestu však nerobili pešo.)

Návrat a správy vyzvedačov. - 26Po štyridsiatich dňoch, keď prezreli celú krajinu, vrátili sa späť. 27Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran do Kádeša a rozprávali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny. 28Hovorili im: "Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody! 29Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli. 30V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania."

31Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi, a zvolal: "Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!" 32Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: "Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, veď je silnejší ako my!" 33A rozprávali Izraelitom nepravdy o krajine, ktorú prezreli: "Krajina, ktorú sme krížom-krážom prešli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktorá požiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme tam videli, je vysokého vzrastu. 34Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!"

Vzbura ľudu. - 1Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, 2všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: "Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! 3Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?" 4A hovorili si: "Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!"

5Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem. 6Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev (*) (Roztrhnúť odev je prejav veľkého smútku a rozhorčenia (Sir 46,9; 1 Mach 2,55 n.).) 7a povedali celej izraelskej pospolitosti: "Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. 8Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom. 9Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!" (*) (Môžeme ich zničiť, dosl. sú pre nás ako chlieb; ochrana ich opustila, dosl. zanechal ich všetok tieň. Na východe tieň je ozajstnou ochranou pred páľavou slnka (Gn 19,8; Ž 91,1).)

Mojžišovo orodovanie za ľud. - 10Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva. 11A Pán hovoril Mojžišovi: "Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? 12Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!" 13Ale Mojžiš vravel Pánovi: "Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; 14a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. 15Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: 16»Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!« 17Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: 18Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. 19Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!" (*) (Mojžiš je predobrazom Ježiša Krista, ktorý sa za svojich trýzniteľov modlil.)

Boží trest. - 20Pán odpovedal: "Odpustím, ako si prosil. 21Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, 22tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, 23neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. 24Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. 25Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!"

26Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 27"Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. 28Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali. 29Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. 30Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. 31Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti 33a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti. 34Bude to podľa počtu dní, v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim. 35To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!"

Smrť vyzvedačov. - 36Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy, 37tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom. 38Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.

Nešťastný pokus vniknúť do Kanaánu. - 39Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel. 40Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: "Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili." (*) (Ľud je vždy taký. Upadá z jednej krajnosti do druhej. Predtým sa spriečal a brojil, nedôveroval Bohu, a teraz je zasa ochotný a nadmieru odhodlaný. Aj proti zákazu Božiemu chce tiahnuť do Palestíny (v. 25).) 41Mojžiš im však odvrával: "Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! 42Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia. 43Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!" 44Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko. 45Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich, a prenasledovali ich až po Hormu. (*) (Horma (Dt 1,44) – pomenovanie sa dostalo miestu len neskoršie (21,3). Predtým sa volalo to miesto Sefát (Sdc 1,17). Je to vari dnešné es-Sbeita, 40 km severne od Kadešbarny.)

Dodatky k zákonom: O pridávaní potravinových a nápojových obiet k celostným a pokojným žertvám. - 1Pán hovoril Mojžišovi: (*) (Od 15. hlavy po 29. sú zachytené udalosti z doby trvajúcej skoro tridsaťsedem rokov. Lež Mojžiš z celého tohto času podáva len niekoľko zákonov rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá nastupuje, hovorí sa iba bezprostredne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Je dosť možné, že tieto zákony dostala už nová generácia, a to v ostatných rokoch pobytu na púšti, totižto potom, čo Izraeliti, odíduc od Kádeša, sťahovali sa tridsaťsedem rokov púšťou od Červeného mora smerom východným, pokým opäť nedošli ku Kádešu na počiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta (Dt 1,45; 2,1).) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte! 13Podľa tohto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava."

Chleby z prvotín. - 17Pán hovoril Mojžišovi: 18"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach. (*) (O týchto predpisoch porov. Ex 22,29; 23,19; 34,26; Nm 18,12 n.; Dt 18,4.)

Obeta zmierenia za previnenie z neopatrnosti. - 22Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie - podľa predpisu - prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta, a cap na obetu za hriech. 25Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti.

27Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28a kňaz človekovi, čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29Ten istý zákon platí pre vás, čo ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti.

30No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!" (*) (Porov. Lv 4,13 – 5,13. V Lv je reč o prestúpení zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov. Verše 22–26 majú na mysli previnenie celej pospolitosti, verše 27–29 však previnenia jednotlivcov. Porov. Lv 4,27–33 a 5,7–13. Vyhubený (v. 30), t. j. vyobcovaný.)

Trest narušiteľov soboty. - 32Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35Tu povedal Pán Mojžišovi: "Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora." 36Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedla pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi. (*) (Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31,15 sa ustanovuje trest smrti. Tu sa vec rieši znovu, pravdepodobne bola pochybnosť, čo s takým previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať.)

Kystky na obrube plášťa. - 37Pán hovoril Mojžišovi: 38"Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh." (*) (Aj za časov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali (Mt 9,20; 14,36). Farizeji nosievali dlhé, aby sa tým vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt 23,5).)

Koreho vzbura. - 1A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. (*) (Z udalostí za tridsaťsedem rokov uvádza Písmo len dve mimoriadne príhody, a to rozpravu o vzbure Koreho a rozprávanie o rozkvitnutí Áronovej palice. – Kore bol levita, Mojžišov bratanec (Ex 6,18–21). Leviti sa už vžili do svojej úlohy pomáhať pri obetách i ťažko niesli, že nedostávajú kňazskú hodnosť.) 2Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena, 3spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: "Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!"

Mojžiš vyhlasuje Pánov rozsudok nad vzbúrencami. - 4Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: "Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu. 6Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina, 7ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!" 8A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: "Počúvajte, synovia Léviho! 9Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej? 10Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?! 11Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?"

Dátanov a Ábironov odpor. - 12Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: "Nejdeme! (*) (Dátan a Ábiron, potomci Rubenovi, nechcú viac uznať autoritu Mojžišovu. Obžalúvajú Mojžiša, že zaviedol a oklamal Izraelitov. Ironicky opisujú Egypt ako krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, teda prirovnávajú ju k zasľúbenej zemi. "Chceš… vylúpiť oči", čiže chceš nás zaslepiť, aby sme nevideli skutočnosť, aká je.) 13Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť? 14V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!" 15Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: "Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!"

Pán tresce Koreho a jeho skupinu. - 16Nato Mojžiš povedal Koremu: "Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron. 17Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu." 18Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež. 19Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva 20a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 21"Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!" 22Tu oni padli na tvár a vraveli: "Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!" 23Pán odpovedal Mojžišovi: 24"Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!"

25Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali. 26A povedal ľudu: "Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!" 27I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi. 28Tu Mojžiš povedal: "Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba: 29Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal. 30Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!" 31A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda, 32zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom. 33Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti. 34Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: "Aby aj nás nepohltila zem!"

35Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo. (*) (Pán zásahom svojím dokazuje, že prvenstvo a vodcovstvo Mojžišovo je od Boha, že Mojžiš je prorokom, poslom a zástupcom Božím. Oheň od Pána, porov. Lv 10,2. Pán nevyhubil celú rodinu Koreho, jeho potomci ostali nažive (26,11.58). Neskoršie vidíme Koreovcov posluhovať v chráme ako spevákov (1 Krn 6,17.22; 2 Krn 20,19) a skladateľov žalmov (Ž 42,1; 44,1 atď.))

Použitie kadidelníc vzbúrencov. - 36Pán hovoril Mojžišovi: 37"Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté. 38Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!" 39I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára 40ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Potrestanie ľudu, ktorý šomral pre smrť Koreho. - 41Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: "Vy ste zabili Pánov ľud!" 42Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva! 43Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia, 44Pán povedal Mojžišovi: 45"Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!" Tu oni padli na tvár 46a Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol." 47Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud. 48A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala. 49Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho. 50Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.

Áronova palica sa rozzelenala. - 1Po tomto Pán povedal Mojžišovi: (*) (Pán koná ešte jeden zázrak, aby ľudu ukázal, že kňazskú hodnosť vyhradil Áronovej rodine. Kniežatá nosievali ako odznak svojej hodnosti a moci palice, žezlá (Gn 49,10; Nm 21,18; Ez 7,10). Za kmeň Léviho dal Áron svoju vlastnú palicu, bola to teda trinásta.) 2"Hovor s Izraelitmi a vezmi si od nich, od každého kmeňa, po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, od každého kmeňa, spolu dvanásť palíc. Meno každého napíš na jeho palicu! 3Na Léviho palicu však napíš Áronovo meno, lebo len jedna palica bude prislúchať domu ich otcov. 4Potom ich polož do stánku zjavenia pred zákon, kde sa ti ja zjavujem. 5Palica toho, ktorého som si vyvolil, vypučí. Takto pred sebou umlčím šomranie Izraelitov, ktorým broja proti vám." 6Keď to Mojžiš oznámil Izraelitom a keď mu všetky kniežatá dali svoje palice, každé knieža jednu, kmeň po kmeni, spolu teda dvanásť palíc - a medzi ich palicami bola aj Áronova palica -, 7Mojžiš položil palice pred Pána v stánku zjavenia. 8Keď potom Mojžiš na druhý deň vošiel do stánku zákona, Áronova palica, tá, čo patrila kmeňu Léviho, vypučala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozreté mandle. 9Tu Mojžiš vyniesol všetky palice spred Pána ku všetkým Izraelitom. Oni ich poznali a každý si vzal svoju palicu. 10Pán však povedal Mojžišovi: "Áronovu palicu polož späť pred zákon, aby sa zachovala na výstražné znamenie pre poburovačov, aby bol koniec ich reptaniu predo mnou a aby oni nemuseli umierať." 11A Mojžiš to urobil. Ako mu Pán prikázal, tak urobil.

Dodatky k zákonom o kňazstve a levitoch. - 12Izraeliti potom vraveli Mojžišovi: "Pomrieme! Sme stratení, celkom stratení! Veď ktokoľvek sa priblíži k Pánovmu stánku, musí zomrieť! Vari máme všetci do jedného pohynúť?!"

1Tu Pán hovoril Áronovi: "Ty, tvoji synovia a tvoj otcovský kmeň s tebou, vy budete zodpovední za previnenia na svätyni. Ty a tvoji synovia budete zodpovední za previnenia proti vášmu kňazskému úradu. (*) (Príležitosťou na vyhlásenie zákonov tejto hlavy boli udalosti, opísané v hl. 16. Vymedzujú sa povinnosti kňazov a levitov. Pán hovorí Áronovi, a nie Mojžišovi. Ide o veci kňazské.) 2Priber však k sebe aj svojich bratov, tvoj otcovský kmeň, kmeň Léviho! Nech sa pripoja k tebe a nech ti pomáhajú - tebe a tvojim synom - pred stánkom zákona! 3Oni sa budú starať o to, čo budeš potrebovať ty a služba celého stánku. Nesmú sa však priblížiť k zariadeniu svätyne a k oltáru, aby neumreli a vy s nimi. 4Nech sú ti nápomocní a nech sa starajú o stánok zjavenia a o všetku jeho službu! Nik nepovolaný sa k vám nesmie pripojiť. (*) (Týkajú sa len levitov; vv. 5–7 kňazov.) 5Len vy budete obstarávať službu vo svätyni a na oltári, aby už na Izraelitov nedoľahol hnev. 6To som ja vzal vašich bratov levitov spomedzi synov Izraela. Boli darovaní Pánovi, aby konali službu pri stánku zjavenia. 7Ty však a tvoji synovia s tebou vykonávajte svoj kňazský úrad vo všetkom, čo sa týka oltára a toho, čo je za oponou. Tam konajte svoju službu! Kňazstvo je dar, ktorý som vám dal; keby sa priblížil nepovolaný, nech zomrie!" (*) (Nepovolaný, taký, čo nie je kňazom. Kňazstvo je darom od Pána, preto sa nikto nesmie svojvoľne domáhať tohto daru (Hebr 5,4; Mk 3,13; Jn 15,16; Sk 20, 28; 1 Kor 12,29; Rim 10,15).)

Kňazské dôchodky. - 8Pán hovoril Áronovi: "Ja ti dávam na starosť moje pozdvihované obety. Zo všetkých posvätných darov Izraelitov prenechávam časť tebe a tvojim synom ako náležitosť s večným ustanovením. 9Zo svätosvätých obiet - ak nie sú spálené úplne - toto bude tvoje: všetky obetné dary, ktoré prinesú mne pri všetkých potravinových obetách, pri obetách za hriech a pri obetách za spreneveru. 10Ako svätosväté budú patriť tebe a tvojim synom. Budeš ich jesť na svätom (mieste); môžu ich jesť všetci. Budú pre teba ako sväté.

11Aj toto bude tvoje: pozdvihovaná obeta darov a podávacia obeta Izraelitov. Ponechávam ju tebe a tvojim synom a dcéram ako náležitosť s večným ustanovením. Môže ich jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 12Všetok najlepší olej, mušt, zrno, najlepšie z toho, čo oni dajú Pánovi, ponechávam tebe. 13Prvotiny zo všetkej úrody, ktorá bude v ich krajine a ktoré prinesú Pánovi, budú tvoje; môže z toho jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 14Všetko, čo bude v Izraeli zasvätené bezvýhradne, bude tvoje. 15Všetko, čo otvára materský život zo všetkých živočíchov, ktoré sa prinášajú Pánovi, či je to človek alebo dobytok, bude tvoje; ľudské prvorodené však necháš v každom prípade vykúpiť, aj prvouliahnuté z nečistých zvierat dovolíš vykúpiť. 16Čo má byť vykúpené, necháš po mesiaci vykúpiť podľa odhadnej ceny, za päť šeklov podľa posvätnej váhy, čiže dvadsať gerov za šekel. 17Prvouliahnuté z hovädzieho dobytka, z oviec a kôz nenecháš vykúpiť; tie sú sväté. Ich krv vylej na oltár a ich loj spáľ na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 18Ich mäso však je tvoje. Tvoje sú aj podávané prsia a pravá lopatka. 19Všetky podávacie obety zo svätých darov, ktoré Izraeliti prinášajú Pánovi, ponechávam tebe, tvojim synom a dcéram ako náležitosť s večným ustanovením. Toto je večne platná zmluva soli pred Pánom pre teba, aj pre tvoje potomstvo."

Zákon o desiatkoch. - 20Pán hovoril Áronovi: "Ty nebudeš mať v ich krajine nijaký dedičný majetok a nedostaneš nijaký podiel medzi nimi. Ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo medzi Izraelitmi. (*) (O pozdvihovaných obetách porov. Ex 29,27.28; Lv 8,31; 24,9. Veci "svätosväté" pozostávali z podielov na potravinových obetách, na obetách za hriech a za spreneveru (9–11). Mohli ich jesť len kňazi, a to len na svätom mieste. Sväté (12–18) boli dary oleja, muštu a zrna, prvotiny, zasvätené, prvorodené z dobytka a pravá lopatka z pozdvihovanej obety. Mohli ich jesť všetci príslušníci kňazských rodín (Lv 7,8). K v. 16 porov. Ex 13,11–13; 34,20; Lv 27,26.27. O šekli pozri Ex 34,20; Lv 27,6; Nm 3,47. Zmluva soli – porov. Lv 2,13. Takto kňazi mali z čoho žiť, nemuseli sa starať o svoje živobytie, a tak sa mohli celkom venovať službe Božej.)

21Synom Léviho týmto dávam všetky desiatky v Izraeli ako dedičný majetok na odmenu za ich služby, ktoré vykonávajú, za službu pri stánku zjavenia. 22Izraeliti nesmú viac pristúpiť k stánku zjavenia, lebo by na seba uvalili hriech, ktorý značí smrť. 23Iba leviti budú mať na starosti službu v stánku zjavenia a budú zodpovední za ich previnenie; to je navždy platné ustanovenie pre všetky pokolenia, ale medzi Izraelitmi nesmú mať dedičný majetok. 24Veď ja ponechávam levitom ako dedičný majetok desiatky, ktoré prinášajú Izraeliti Pánovi ako dávky. Preto som v ich prípade nariadil, že nesmú mať medzi Izraelitmi nijaký dedičný majetok."

Dávky levitov pre kňazov. - 25Pán hovoril Mojžišovi: 26"Hovor levitom a oznám im: Keď dostanete od Izraelitov desiatky, ktoré som vám určil od nich ako dedičný majetok, prineste z toho pozdvihovaciu obetu pre Pána, desatinu z desatiny. 27A táto podávacia obeta sa vám bude počítať ako odovzdávanie zrna z humna alebo prebytok z lisu ostatných Izraelitov. 28Zo všetkých svojich desiatkov, ktoré dostanete od Izraelitov, aj vy odovzdáte pozdvihovaciu obetu pre Pána; a túto pozdvihovaciu obetu pre Pána odovzdáte kňazovi Áronovi. 29Zo všetkých svojich desiatkov dáte vždy na pozdvihovaciu obetu pre Pána to najlepšie zo všetkého ako svätú náležitosť. 30A povedz im: Keď budete z toho dávať to najlepšie, bude sa to levitom tak počítať ako ostatným Izraelitom výnos z humna a lisu. (*) ("A povedz im" – levitom, na ktorých sa priamo vzťahuje v. 31.) 31Toto môžete jesť na ktoromkoľvek svojom mieste aj vy, aj vaše rodiny, lebo to je odmena za vašu službu pri stánku zjavenia. 32Iba ak odovzdáte najlepšie, neprivoláte si previnenie na seba, neznesvätíte posvätné dary Izraelitov a nezomriete za to."

Dodatok k zákonu o čistote. - 1Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: (*) (O prípadoch, keď sa možno poškvrniť, pozri Lv 12 a 15. Najväčším poškvrnením bolo dotknúť sa ľudskej mŕtvoly. Bolo to vari preto, že smrť je následkom hriechu, a preto zobrazovala aj hriech. Nielen dotyk, lež aj blízkosť mŕtvoly poškvrňovala na týždeň. Od poškvrnenia mŕtvolou nebolo sa možno očistiť akoukoľvek vodou, na to sa vyžadovala voda, zmiešaná s popolom červenej jalovice, tzv. očistná voda.
Obrad s jalovicou mal vykonať Eleazar, a nie veľkňaz Áron. Poškvrnil by sa dotykom zabitej jalovice (Lv 17,2; 16,26; 21,11). Obrad sa konal mimo tábora na znamenie, že hriech a smrť nemá miesta v tábore. O kropení pozri Lv 4,6.17.) 2"Toto je zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a ktorá dosiaľ nenosila jarmo. 3Odovzdajte ju kňazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedú von pred tábor a zabijú pred jeho očami! 4Nato kňaz Eleazar vezme prstom niečo z jej krvi a sedem ráz pokropí jej krvou smerom ku vchodu do stánku zjavenia. 5Potom ju spália pred jeho očami; jej kožu, mäso, krv i trus spália spolu. 6Tu vezme kňaz cédrové drevo, yzop a karmazínové nite a hodí to do ohňa, v ktorom spaľujú jalovicu. (*) (Porov. Lv 14,4.6.49. Ako vidno, jalovica bola skutočne obetou za hriech. Za hriech sa obyčajne obetoval býk (Lv 4,4). Tu sa však prikazuje jalovica, pretože ženské pohlavie je darom života. Značí to teda protiklad smrti.
V tom, že jalovicu obetovali mimo tábora, podľa návodu sv. Pavla Otcovia vidia predobraz Ježiša Krista, ktorý trpel a umrel za hriechy ľudstva vonku z mesta, za hradbami (Hebr 13,12). Očistná voda, pomiešaná s popolom z červenej jalovice, je zasa predobraz krstu, pretože táto sviatosť dostáva svoju silu z obety kríža, akoby z krvi Spasiteľovej.) 7Nakoniec si kňaz vyperie šaty a okúpe si telo vo vode. Potom môže opäť vojsť do tábora, ale kňaz ostane až do večera nečistý. 8Aj ten, čo ju spálil, musí si vyprať šaty a telo okúpať vo vode a bude do večera nečistý. 9Nato muž, ktorý je čistý, pozbiera popol z jalovice a uloží ho na čistom mieste mimo tábora. Uschová sa pre izraelskú pospolitosť na prípravu očistnej vody; to je obeta za hriechy. 10Ten, čo zbieral popol z jalovice, musí si vyprať šaty a bude do večera nečistý.

Použitie očistnej vody. - Pre Izraelitu i cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, platí na večné veky toto ustanovenie: 11Kto sa dotkne mŕtveho alebo nejakej mŕtvoly, bude sedem dní nečistý. 12Na tretí a siedmy deň sa dá zmierovať, a potom bude čistý. Ak sa však na tretí a siedmy deň nedá zmierovať, nebude čistý. 13Každý, kto sa dotkne mŕtvoly človeka a nedá sa zmieriť, poškvrní Pánov príbytok. Takýto človek musí byť vyobcovaný z Izraela. Pretože nebol pokropený očistnou vodou, ostane nečistý. Jeho nečistota ostane na ňom.

14Zákon znie takto: Ak umrie nejaký človek v stane, tak každý, kto do stanu vstúpi, i každý, kto v stane býva, bude sedem dní nečistý. 15Aj každá otvorená nádoba, ktorej vrchnák nie je zaviazaný povrázkom, bude nečistá. 16Tiež sedem dní bude nečistý, kto sa dotkne zabitého mečom na voľnom poli alebo niekoho, kto nešťastne zahynul, alebo nejakej ľudskej kosti, alebo hrobu. 17Pre každého, kto sa takto poškvrní, vezme sa niečo z popola zo spálenej obety za hriech a v nádobe sa to zaleje živou vodou. 18Potom muž, ktorý je čistý, vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan, všetko jeho zariadenie i všetky osoby, ktoré sa v ňom nachodia. Takisto toho, kto sa dotkol kosti, zabitého alebo akokoľvek zahynutého, alebo hrobu. 19Teda ten, kto je čistý, pokropí na tretí a siedmy deň nečistého. Keď ho na siedmy deň zmieri, ten si vyperie šaty a okúpe sa vo vode a večer bude už čistý. 20Ak bude niekto nečistý a nedá sa zmieriť, takého človeka treba z pospolitosti vyobcovať, lebo poškvrnil Pánovu svätyňu. Keďže nebol pokropený očistnou vodou, ostáva nečistý. 21Toto nech je pre vás večne platný zákon! Aj ten, kto kropí očistnou vodou, nech si operie šaty. Ktokoľvek sa dotkne očistnej vody, bude do večera nečistý. 22Čohokoľvek sa nečistý dotkne, bude nečisté, a takisto osoba, ktorá sa dotkne jeho, bude do večera nečistá."

Máriina smrť a vzbura v Meríbe. - 1V prvom mesiaci v štyridsiatom roku prišli Izraeliti, celá ich pospolitosť, na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju i pochovali. (*) (O Kádeši pozri Gn 14,7. O Márii porov. Ex 2,4 n.; 15,20; Nm 26,59.)

2A keď ľud nemal vody, zhŕkli sa proti Mojžišovi a Áronovi (*) (Mojžiš je už unavený, tak ako aj Áron, ustavičným zápasom s nevďačným ľudom. Už mu ani neodvrávajú. Nie div, veď za štyridsať rokov viesť ľud tvrdej a nepoddajnej šije nebolo malou úlohou.) 3a ľud sa vadil s Mojžišom a kričal: "Kiežby sme boli (aj my) pomreli, keď zahynuli naši bratia pred Pánom! (*) (Bratia zahynuli porov. 11,33; 14,37.45; Nm 17,11.12.) 4Prečo ste doviedli Pánovu pospolitosť na túto púšť? Aby sme pomreli aj s naším dobytkom? 5Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, do kraja, kde niet zrna, ani fíg, ani viníc, ani granátových jabĺk, ba ani len vody na pitie?" 6Vtedy Mojžiš a Áron odišli od pospolitosti ku vchodu do stánku zjavenia a padli na tvár. I zjavila sa im Pánova sláva 7a Pán povedal Mojžišovi: 8"Vezmi si palicu a zhromaždi pospolitosť, ty a tvoj brat Áron, a pred ich očami rozkážte skale, aby dala vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok." (*) (Mojžiš už v Egypte robil divy s Pánovou palicou (Ex 4,2; 7,15; 9,23; 10,13; 14,16), aj pri Rafidim vyviedol ňou vodu zo skaly Ex 17,5.6.) 9Mojžiš vzal palicu z jej miesta pred Pánom, ako mu prikázal. 10Potom Mojžiš s Áronom zhromaždili pospolitosť pred skalu a Mojžiš im povedal: "Počujte, vy buriči: Budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?" (*) (Mojžiš vie síce, že Pán môže všetko, myslí však na to, že ľud sa nenapráva, a preto ho trápi myšlienka, či sa Pán teraz zmiluje nad národom. Pochybuje teda, či Pán dá ľudu vodu. Preto mu nepostačuje udrieť skalu raz, robí to dva razy. Chýba mu pevná viera a dôvera. Mojžiš neoslávil Pána, keď neveril v jeho nesmierne milosrdenstvo. Zato sa Pán oslávil sám, keď predsa dal ľudu zázračnú vodu. Lenže pochybujúcich vylučuje zo zasľúbenej zeme, pre ktorú podstúpili toľko obetí a strastí.) 11Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok. 12Ale potom Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: "Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami Izraelitov, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám." 13To sú vody Meríby (Vody zvady), kde sa Izraeliti vadili s Pánom a (kde) sa na nich oslávil. (*) (Meríba značí zvadu (pozri Ex 17,7). Lenže toto miesto nie je totožné s oným v Rafidim (porov. tiež Dt 32,15 a Ex 17,2 n.).)

Od Kádeša až do Zajordánska, 20,14 - 21,35

Vyjednávanie s Edomčanmi. - 14Mojžiš ešte z Kádeša poslal poslov k edomskému kráľovi: "Toto ti odkazuje tvoj brat Izrael: Ty poznáš všetky strasti, ktoré nás zastihli: 15Naši otcovia zostúpili do Egypta a bývali sme dlhý čas v Egypte. Egypťania zle zaobchádzali s nami i s našimi otcami. 16Volali sme o pomoc k Pánovi, on počul náš nárek a poslal nám anjela, ktorý nás vyviedol z Egypta. Teraz sme v Kádeši, v meste na hranici tvojho územia. 17Chceli by sme prejsť cez tvoju krajinu. Nepôjdeme po poli ani cez vinice, ani nebudeme piť vodu z tvojich studní. Pôjdeme po kráľovskej ceste, neodchýlime sa ani napravo, ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím." (*) (Po skúsenosti, opísanej v Nm 14,45, Mojžiš chce svoj národ viesť do zasľúbenej zeme nie od juhu, ale od východu, a to cestou popod Mŕtve more a potom cez Jordán. Cez územie Edomčanov chce prejsť pokojne, ako priateľ. Posiela poslov, ktorí majú vyjednať pokojný prechod. Pravdepodobne napísal edomskému kráľovi list, v ktorom mu vyložil svoj úmysel. Z pamiatok Tell-el-Amarna sa dozvedáme, že králi už v najstarších časoch vyjednávali medzi sebou "listovne". – O príbuzenstve medzi Edomčanmi a Izraelitmi porov. Gn 25,21–26, o edomských kráľoch Gn 36,31–39, o anjelovi Božom Ex 23,20; Gn 12,7 a Ex 14,19. Kádeš v tom čase patril Amorejčanom.) 18Ale Edom im odpovedal: "Cez moje územie nepôjdeš! Ináč ťa napadnem mečom!" 19Izraeliti mu odkázali: "Pôjdeme po hlavnej ceste a ak budeme piť - ja a môj dobytok - z tvojej vody, zaplatím to. Nežiadam nič inšie, iba prejsť svojimi nohami." 20Ale on odpovedal: "Neprejdeš!" A hneď nato Edom vytiahol proti nim s veľkým množstvom a ozbrojenou rukou. 21Keď teda Edom odmietol povoliť Izraelitom prechod cez svoje územie, Izrael sa mu vyhol. (*) (Porov. hl. 33.)

Áronova smrť. - 22Takto vyrazila celá izraelská pospolitosť z Kádeša a došla k vrchu Hor. (*) (Vrch Hor je neďaleko Kádeša, na severozápadnej strane pohoria Seir.) 23Tu na vrchu Hor, ktorý je na hraniciach edomskej krajiny, povedal Pán Mojžišovi a Áronovi: 24"Áron sa pripojí k svojmu ľudu, lebo nevojde do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, lebo ste sa sprotivili pri vode Meríby môjmu rozkazu. 25Vezmi Árona a jeho syna Eleazara a vyveď ich na vrch Hor. 26Tam vyzlečieš Árona z jeho rúcha a oblečieš doň jeho syna Eleazara, lebo Áron sa tam pripojí k svojim príbuzným." 27A Mojžiš urobil tak, ako nariadil Pán, vystúpili pred očami celej pospolitosti na vrch Hor. 28Tu Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol doň jeho syna Eleazara. A tam na končiari vrchu Áron zomrel. Mojžiš a Eleazar potom zišli z vrchu dolu; 29a keď všetok ľud videl, že Áron umrel, celá Izraelova rodina ho tridsať dní oplakávala. (*) (Podľa Dt 10,6 Áron zomrel pri Mosere (Nm 33,30). Vrch Hor bol jeden z končiarov pohoria Moserot.)

Boj s aradským kráľom. - 1Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal. 2Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: "Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia." 3Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma. (*) ("Sľub prekliatia" (Lv 27,28 n.) súvisí s rozkazom Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí; ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že miera ich hriechov bola už preplnená a ďalej, že kanaánska modloslužba by bola bývala veľkým nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvoleného národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v dejinách spásy.)

Medený had. - 4Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý, 5ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: "Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!" 6Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. 7Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: "Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!" A Mojžiš prosil za ľud. 8Tu Pán povedal Mojžišovi: "Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive." 9Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive. (*) (Boh zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha (Múd 16,5 n.). Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti všetkých, čo sa s vierou obracajú k jeho krížu. Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hadovi na púšti (Jn 3,14).)

Cesta Izraelitov k rieke Arnon. - 10Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote. 11Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska. 12Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared. (*) (Od vrchu Hor dali sa Izraeliti na juh a popri západných hraniciach Edomska prešli na druhú stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli na sever, pričom najprv smerom severovýchodným obišli pohorie Seir ako aj Moabsko, pokým nedošli k rieke Arnon (Dt 2,1.8.13). Obot a Jeabarim (hebr. Ijjé Ha'abárím) ležali na východ od údolia Araba, čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared je asi dnešné Vadi el-Kerak. Arnon je terajšie Vadi el-Módžib.) 13Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi. 14Preto sa hovorí v "Knihe bojov Pánových":

16Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: "Zhromaždi ľud, nech im dám vody!" 17Vtedy Izrael spieval túto pieseň:

Z púšte potom tiahli do Matany, (*) (Voda je darom Božím. Žezlom a palicou sa studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že studňu kopali za prítomnosti a dozoru náčelníkov a vodcov. Beduíni si pri studniach radi zaspievajú.) 19z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu, 20z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny. (*) (Fasga, dnešné Ras es-Siaga, vrch pohoria Abarim, na východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morom.)

Boj a víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. - 21Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu: 22"Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie." 23Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael. 24Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer. (*) (Jabok tečie do Jordána, dnes sa volá Nahr ez-Zerka. Jabok bol severnou hranicou kráľovstva amorejského, Arnon zasa južnou.) 25Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách. 26Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon. 27Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:

Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. - 31Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov, 32Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.

33Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og. (*) (Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever až po Hermon, teda východne od Galilejského jazera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského kráľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der'át juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt 3,1–3.) 34Pán však povedal Mojžišovi: "Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!" 35Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.