Strieborné trúbky. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Urob si dve strieborné trúbky! Vyhotov ich kované! Budú ti na zvolávanie pospolitosti a na znamenie, kedy sa pohnúť s táborom. 3Keď sa na ne zatrúbi, zhromaždí sa všetok ľud k tebe pri vchode stánku zjavenia; 4keď sa zatrúbi na ne len raz, dostavia sa k tebe kniežatá, pohlavári Izraelových tisícov, 5keď sa zatrúbi trhano, dajú sa na pochod tí, čo táboria na východe, 6keď sa trhano zatrúbi druhý raz, dajú sa na pochod tí, čo táboria na juhu. Takisto trhano sa zatrúbi na znak, že sa majú dať na pochod aj ostatní. 7Keď sa bude zvolávať pospolitosť, bude sa tiež trúbiť, ale nie trhano.

8Na trúbkach budú trúbiť Áronovi synovia, kňazi. Toto nech je pre vás večne platným predpisom pre všetky pokolenia! 9A keď budete už vo svojej krajine tiahnuť do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbkach trhano. Vtedy si Pán, váš Boh, spomenie na vás a vy nájdete ochranu pred svojím nepriateľom. 10Na trúbkach budete trúbievať aj v dňoch svojej radosti, na sviatky a na novmesiace pri svojich celostných žertvách a pokojných obetách. Ony vás pripomenú vášmu Bohu. Ja, Pán, som váš Boh!"

Cesta od Sinaja do Kádeša, 10,11 - 20,13

Odchod od Sinaja. - 11V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty deň mesiaca sa oblak zdvihol z príbytku zákona. 12Izraeliti sa dali na pochod a po skupinách tiahli z púšte Sinaj, až sa oblak zniesol dolu na púšti Fáran. (*) (Porov. Ex 16,1; 17,1; 19,1 n.; Nm 1,1; 13,1. Na rozkaz Boží, totižto keď sa oblak zdvihol zo stánku zjavenia, Izraeliti dali sa na pochod podľa poradia, aké im určil Boh (2,2.9.16.24.31). Púšť Fáran, arab. Badiet et-Tih, tiahne sa od údolia Al-Araba smerom severozápadným až po Negeb, susediaci s juhom Palestíny. Na juhu púšť Fáran dotýkala sa pohoria Sinajského a na západe púšte Etam, čiže Sur (Ex 13,20). Juh tejto púšte bol pustý, preto v Dt 1,19 volá sa táto púšť "hroznou a velikánskou". Severná časť púšte Fáran menuje sa Sin, tam bol Kádeš (Nm 20,1; 27,14; 33,36). – Ako vidieť, Izraeliti sa zdržali pri Sinaji vyše roka (Ex 19,1).)

13To bolo prvý raz, čo sa pohli na Pánov rozkaz, ktorý im dal prostredníctvom Mojžiša. 14Prvá sa pohla zástava tábora Júdových synov, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason. 15Voj kmeňa Isacharových synov viedol Suarov syn Natanael 16a voj kmeňa Zabulonových synov viedol Helonov syn Eliab. 17Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktorí nosili stánok. 18Potom sa dala na pochod zástava Rubenovho tábora, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur. 19Voj kmeňa Simeonových synov viedol Surišadaiho syn Salamiel 20a voj kmeňa Gadových synov viedol Duelov syn Eliasaf. 21Nato sa pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu. (*) (Pozri 3,31; 4,5 n.) 22Potom sa pohla zástava tábora Efraimových synov, voj za vojom. Na čele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama. 23Voj kmeňa Manassesových synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliel 24a voj kmeňa Benjamínových synov viedol Gedeonov syn Abidan. 25Napokon sa dala na pochod zástava tábora Danových synov, voj za vojom zakľučovali celý tábor a na čele jeho vojov bol Amišadaiho syn Ahiezer. 26Voj kmeňa Aserových synov viedol Ochranov syn Fegiel 27a voj kmeňa Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira. 28Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom.

Mojžiš prosí Hobaba, aby išiel s Izraelitmi. - 29Mojžiš povedal svojmu švagrovi, Raguelovmu synovi, Madiánčanovi Hobabovi: "Ideme na miesto, o ktorom Pán povedal: »Dám ho vám!« Poď s nami! Odvďačíme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho dobrého!" (*) (Hobab bol synom Raguelovým, čiže Jetrovým (Ex 2,18), bratom Mojžišovej ženy Sefory, teda Mojžišovým švagrom.) 30On mu však odvetil: "Ja nepôjdem, vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzenstvu." 31Tu mu Mojžiš povedal: "Neopúšťaj nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme mohli na púšti táboriť, budeš naším sprievodcom. (*) (Budeš naším sprievodcom, dosl. naším okom, poradcom a upozorňovateľom alebo vyzvedačom. Hobab pristal na Mojžišovu ponuku. Orientálci sa dajú prosiť. Nie je ani predstaviteľné, že by pristali na prvé slovo. Neskoršie sa dozvieme, že potomci Hobabovi bývali s Izraelitmi (Sdc 1,16; 4,11; 1 Sam 15,6).) 32Ak pôjdeš s nami, dáme ti čiastku z dobra, ktoré nám uštedrí Pán!" 33A tak tiahli od Pánovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy išla tri dni cesty pred nimi, aby vyhľadala pre nich táborisko. 34Keď sa pohli, cez deň bol nad nimi Pánov oblak, 35a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval:

36Keď sa zastavovala, vravieval:

Vzbura ľudu v Tabere. - 1Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora. 2Tu ľud volal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval u Pána, oheň uhasol. 3Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň. (*) (Na púšti Fáran zastavili sa prvý raz v Tabere (požiar, pohorelisko). Cesta po púšti Izraelitov unavila, nevideli nič, len púšť, preto sa sťažovali na utrpenie.)

4Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: "Kto nám dá jesť mäso? (*) (Primiešaný ľud, totižto tí, čo sa pripojili k Izraelitom pri odchode z Egypta (Ex 12,38).) 5Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak. 6Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!" (*) (O manne pozri Ex 16,15.31.) 7Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu. 8Ľud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na ručných mlynoch alebo ju tĺkol v mažiaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osúchy. Chutilo to ako olejové koláče. 9Keď za noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.

Mojžišova prosba o milosrdenstvo. - 10Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za rodinou, každého pri vchode do svojho stanu - lebo sa veľmi rozhorel Pánov hnev -, Mojžišovi sa nepáčila táto vec 11a Mojžiš povedal Pánovi: "Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobníkom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že na mňa kladieš celú ťarchu starosti o všetok tento ľud? 12Či som ja nosil všetok tento ľud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, že odo mňa žiadaš: »Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?« 13Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo mnou: »Daj nám jesť mäso!« 14Ja sám nie som schopný niesť ťarchu všetkého tohto ľudu. Je to pre mňa priťažké. 15Ak mieniš aj naďalej takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi - ak som našiel milosť v tvojich očiach -, aby som nemusel dlhšie hľadieť na svoju biedu!" (*) (Mojžiš je už unavený a skľúčený pre slabosti svojho ľudu, obáva sa, že podľahne ťažkostiam, ak včas nedostane pomoc od Pána.)

Voľba sedemdesiatich pomocníkov. - 16Tu Pán povedal Mojžišovi: "Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou, 17pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám. 18Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväťte! Budete jesť mäso, lebo ste hlasno nariekali pred Pánom a hovorili ste: »Kto nám dá jesť mäso? V Egypte sme ho mali nadostač!« Teraz vám Pán dá mäso a najete sa. 19A nebudete ho jesť iba jeden deň, ani dva, päť, desať alebo dvadsať dní, 20ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: »Prečo sme len vyšli z Egypta?«" 21Mojžiš odpovedal: "Šesťstotisíc mužov, pešiakov, má tento ľud, medzi ktorým žijem, a ty hovoríš: »Dám im mäsa, že ho budú jesť celý mesiac.« 22Či je možné zabiť pre nich toľko oviec a býkov, aby im stačilo?! Je možné vychytať pre nich všetky ryby mora, aby bolo pre nich dosť?!" 23Lenže Pán riekol Mojžišovi: "Je azda Pánova ruka prislabá? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie!"

Pán udeľuje sedemdesiatim starším prorockého ducha. - 24Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku. 25Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo. (*) (Vedúci, ktorých vybral Mojžiš, boli naplnení Duchom Božím tak a v takej miere, že každý sa mohol presvedčiť o tejto skutočnosti.)

26Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch. Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore. 27Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: "Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!" - 28Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: "Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!" 29Mojžiš mu však odvetil: "Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha!" (*) (Prorok – neoznačuje len toho, kto predpovedá budúce veci, lež každého, čo rozpráva z vnuknutia Božieho a učí v mene Božom.) 30Nato sa Mojžiš odobral so staršími Izraela späť do tábora.

Prepelice. - 31Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme. 32A ľud sa dal do chytania prepelíc. Celý deň a celú noc, ba aj nasledujúci deň. A ten, kto málo nachytal, mal ich desať chomerov. A porozkladali ich okolo celého tábora. 33Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou. 34Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud. (*) (Kibrot-Hatava, čiže Hroby pažravosti, je asi totožné s Taberou (v. 3), alebo Tabera je len časť táboriska Kibrot-Hatava, ktoré je na 48 km od Džebel Músa smerom k Arabskému zálivu. – Haserot (ohrady) pokladá sa za dnešnú oázu Ain Hadra 100 km severovýchodne od vrchu Džebel Músa, teda od Sinaja.) 35Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali. (*) (Porov. Ex 16,13; Ž 78,26.)

Áron a Mária sa spriečujú Mojžišovi. - 1Mária a Áron hovorili však zle o Mojžišovi pre Kušiťanku, ktorú si vzal za ženu. Oženil sa totižto s kušitskou ženou. (*) (Kušiťanka je Sefora, Mojžišova jediná žena. Zem Kuš je nielen Etiópia, lež aj protiležiaca Arábia, Stredná Arábia (Gn 10,6).) 2Vraveli tiež: "Vari Pán len Mojžišovi hovoril? A nehovoril aj nám?" Pán to však počul. 3Kým Mojžiš bol veľmi tichý muž, (tichší) ako všetci ostatní ľudia na svete.

Potrestanie Márie. - 4A Pán hneď hovoril Mojžišovi, Áronovi a Márii: "Choďte všetci traja k stánku zjavenia!" Keď oni traja prišli, 5Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, vstúpil do vchodu stánku a zavolal Árona a Máriu. Oni dvaja predstúpili 6a riekol im: "Počúvajte moje slová:

9I vybúšil proti nim Pánov hnev a odišiel. 10Keď sa oblak vzdialil od stánku, Mária razom obelela malomocenstvom ako sneh. A keď sa Áron k nej obrátil, videl, že je malomocná. 11Vtedy Áron povedal Mojžišovi: "Pán môj, nedaj nám trpieť za hriech, ktorého sme sa dopustili vo svojej nerozumnosti! 12Nedopusť, aby bola ako mŕtve dieťa, ktorého telo býva pri východe z materského života napoly zhnité!" 13Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Bože, uzdrav ju, prosím!" 14A Pán mu odpovedal: "Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní červenať? Nech je teda sedem dní vylúčená z tábora! Potom sa vráti zasa späť." 15Mária teda bola sedem dní vylúčená z tábora. Ľud sa však nepohýnal ďalej, kým Máriu nepriviedli späť. (*) (Máriu Pán potrestal malomocenstvom, Árona ušetril, lebo on sa pokoril, keď zbadal, že sa prehrešil (Dt 24,9).)

Izrael na hraniciach Kanaánu: Vyzvedači. - 1Potom sa ľud pohol z Haserotu a utáboril sa na púšti Fáran. (*) (Oáza Haserot bola na južnom okraji púšte Fáran.) 2Tam Pán hovoril Mojžišovi: 3"Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia." 4A Mojžiš ich na Pánov rozkaz poslal z púšte Fáran, všetko mužov, ktorí boli pohlavármi Izraelitov. Ich mená sú: 5Z Rubenovho kmeňa Zechurov syn Samua, 6zo Simeonovho kmeňa Huriho syn Safat, 7z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb, 8z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal, 9z Efraimovho kmeňa Nunov syn Osé, 10z Benjamínovho kmeňa Rafuho syn Falti, 11zo Zabulonovho kmeňa Sodiho syn Gediel, 12z Jozefovho kmeňa, čiže z kmeňa Manassesovho, Susiho syn Gadi, 13z Danovho kmeňa Gemaliho syn Amiel, 14z Aserovho kmeňa Michaelov syn Stur, 15z Neftaliho kmeňa Vapsiho syn Nahabi 16a z Gadovho kmeňa Machiho syn Guel. 17To sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš, aby preskúmali krajinu. Vtedy dal Mojžiš Nunovmu synovi Osému meno Jozue.

18Keď ich Mojžiš poslal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: "Choďte do Negebu, potom vystúpte na vrchy (*) (Negeb, čiže Južná zem, je pustatina, ktorá sa rozkladá od Kádeša až po Bersebu na juhu Palestíny.) 19a zistite, aká je to krajina a či ľud, ktorý tam býva, je mocný alebo slabý, či je ho veľa alebo málo, 20či je zem dobrá alebo zlá. Aké sú mestá, v ktorých býva, či sú to dediny alebo opevnené mestá. 21Či je pôda žírna alebo planá, či tam rastú stromy a či nie. Buďte udatní a prineste nám aj z plodín tej krajiny!" Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hrozno.

22Odišli teda a prezreli krajinu od púšte Sin až po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu. (*) (Púšť Sin je severná časť púšte Fáran. Dotýkala sa temer južných hraníc Kanaánu, je to územie v okolí Kadešbarny. Rohob je osada, ktorá neskoršie bude patriť kmeňu Neftali. Je neďaleko od jazera Merom pri mestečku Dan (Lais). Emat, neskoršie Epifania, dnes Hamah, bolo mestečko na rieke Orontes (Gn 10,18). Vchod do Ematu naznačuje najsevernejšiu hranicu Palestíny, medzi Libanonom a Hermonom, najskorej rovina Merdž Ajún, kade viedla cesta do Celosýrie. Vyzvedači sotva chodili pospolu, zdá sa, že sa rozdelili na dve skupiny (Joz 2,1).) 23Keď prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiž postavený o sedem rokov prv, ako egyptské mesto Tanis. (*) (Enakiti boli obri, ako Emci a Refaimci (Dt 2,10 n.; porov. pozn. ku Gn 6,1–7).) 24Tak došli až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroznovým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mužovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových jabĺk a fíg. (*) (Eskol, čiže Údolie hrozna, bolo neďaleko Hebronu.) 25Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznový strapec. (*) (Vyzvedači prešli za 40 dní od Kádeša až po Rohob a späť, teda dovedna 800 km. Cestu však nerobili pešo.)

Návrat a správy vyzvedačov. - 26Po štyridsiatich dňoch, keď prezreli celú krajinu, vrátili sa späť. 27Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran do Kádeša a rozprávali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny. 28Hovorili im: "Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody! 29Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli. 30V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania."

31Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi, a zvolal: "Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!" 32Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: "Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, veď je silnejší ako my!" 33A rozprávali Izraelitom nepravdy o krajine, ktorú prezreli: "Krajina, ktorú sme krížom-krážom prešli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktorá požiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme tam videli, je vysokého vzrastu. 34Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!"

Vzbura ľudu. - 1Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, 2všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: "Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! 3Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?" 4A hovorili si: "Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!"

5Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem. 6Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev (*) (Roztrhnúť odev je prejav veľkého smútku a rozhorčenia (Sir 46,9; 1 Mach 2,55 n.).) 7a povedali celej izraelskej pospolitosti: "Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. 8Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom. 9Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!" (*) (Môžeme ich zničiť, dosl. sú pre nás ako chlieb; ochrana ich opustila, dosl. zanechal ich všetok tieň. Na východe tieň je ozajstnou ochranou pred páľavou slnka (Gn 19,8; Ž 91,1).)

Mojžišovo orodovanie za ľud. - 10Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva. 11A Pán hovoril Mojžišovi: "Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? 12Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!" 13Ale Mojžiš vravel Pánovi: "Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; 14a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. 15Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: 16»Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!« 17Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: 18Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. 19Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!" (*) (Mojžiš je predobrazom Ježiša Krista, ktorý sa za svojich trýzniteľov modlil.)

Boží trest. - 20Pán odpovedal: "Odpustím, ako si prosil. 21Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, 22tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, 23neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. 24Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. 25Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!"

26Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 27"Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. 28Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali. 29Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. 30Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. 31Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti 33a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti. 34Bude to podľa počtu dní, v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim. 35To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!"

Smrť vyzvedačov. - 36Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy, 37tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom. 38Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.

Nešťastný pokus vniknúť do Kanaánu. - 39Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel. 40Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: "Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili." (*) (Ľud je vždy taký. Upadá z jednej krajnosti do druhej. Predtým sa spriečal a brojil, nedôveroval Bohu, a teraz je zasa ochotný a nadmieru odhodlaný. Aj proti zákazu Božiemu chce tiahnuť do Palestíny (v. 25).) 41Mojžiš im však odvrával: "Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! 42Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia. 43Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!" 44Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko. 45Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich, a prenasledovali ich až po Hormu. (*) (Horma (Dt 1,44) – pomenovanie sa dostalo miestu len neskoršie (21,3). Predtým sa volalo to miesto Sefát (Sdc 1,17). Je to vari dnešné es-Sbeita, 40 km severne od Kadešbarny.)

Dodatky k zákonom: O pridávaní potravinových a nápojových obiet k celostným a pokojným žertvám. - 1Pán hovoril Mojžišovi: (*) (Od 15. hlavy po 29. sú zachytené udalosti z doby trvajúcej skoro tridsaťsedem rokov. Lež Mojžiš z celého tohto času podáva len niekoľko zákonov rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá nastupuje, hovorí sa iba bezprostredne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Je dosť možné, že tieto zákony dostala už nová generácia, a to v ostatných rokoch pobytu na púšti, totižto potom, čo Izraeliti, odíduc od Kádeša, sťahovali sa tridsaťsedem rokov púšťou od Červeného mora smerom východným, pokým opäť nedošli ku Kádešu na počiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta (Dt 1,45; 2,1).) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte! 13Podľa tohto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava."

Chleby z prvotín. - 17Pán hovoril Mojžišovi: 18"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach. (*) (O týchto predpisoch porov. Ex 22,29; 23,19; 34,26; Nm 18,12 n.; Dt 18,4.)

Obeta zmierenia za previnenie z neopatrnosti. - 22Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie - podľa predpisu - prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta, a cap na obetu za hriech. 25Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti.

27Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28a kňaz človekovi, čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29Ten istý zákon platí pre vás, čo ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti.

30No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!" (*) (Porov. Lv 4,13 – 5,13. V Lv je reč o prestúpení zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov. Verše 22–26 majú na mysli previnenie celej pospolitosti, verše 27–29 však previnenia jednotlivcov. Porov. Lv 4,27–33 a 5,7–13. Vyhubený (v. 30), t. j. vyobcovaný.)

Trest narušiteľov soboty. - 32Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35Tu povedal Pán Mojžišovi: "Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora." 36Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedla pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi. (*) (Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31,15 sa ustanovuje trest smrti. Tu sa vec rieši znovu, pravdepodobne bola pochybnosť, čo s takým previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať.)

Kystky na obrube plášťa. - 37Pán hovoril Mojžišovi: 38"Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh." (*) (Aj za časov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali (Mt 9,20; 14,36). Farizeji nosievali dlhé, aby sa tým vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt 23,5).)

Koreho vzbura. - 1A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. (*) (Z udalostí za tridsaťsedem rokov uvádza Písmo len dve mimoriadne príhody, a to rozpravu o vzbure Koreho a rozprávanie o rozkvitnutí Áronovej palice. – Kore bol levita, Mojžišov bratanec (Ex 6,18–21). Leviti sa už vžili do svojej úlohy pomáhať pri obetách i ťažko niesli, že nedostávajú kňazskú hodnosť.) 2Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena, 3spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: "Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!"

Mojžiš vyhlasuje Pánov rozsudok nad vzbúrencami. - 4Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: "Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu. 6Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina, 7ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!" 8A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: "Počúvajte, synovia Léviho! 9Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej? 10Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?! 11Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?"

Dátanov a Ábironov odpor. - 12Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: "Nejdeme! (*) (Dátan a Ábiron, potomci Rubenovi, nechcú viac uznať autoritu Mojžišovu. Obžalúvajú Mojžiša, že zaviedol a oklamal Izraelitov. Ironicky opisujú Egypt ako krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, teda prirovnávajú ju k zasľúbenej zemi. "Chceš… vylúpiť oči", čiže chceš nás zaslepiť, aby sme nevideli skutočnosť, aká je.) 13Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť? 14V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!" 15Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: "Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!"

Pán tresce Koreho a jeho skupinu. - 16Nato Mojžiš povedal Koremu: "Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron. 17Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu." 18Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež. 19Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva 20a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 21"Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!" 22Tu oni padli na tvár a vraveli: "Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!" 23Pán odpovedal Mojžišovi: 24"Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!"

25Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali. 26A povedal ľudu: "Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!" 27I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi. 28Tu Mojžiš povedal: "Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba: 29Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal. 30Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!" 31A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda, 32zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom. 33Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti. 34Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: "Aby aj nás nepohltila zem!"

35Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo. (*) (Pán zásahom svojím dokazuje, že prvenstvo a vodcovstvo Mojžišovo je od Boha, že Mojžiš je prorokom, poslom a zástupcom Božím. Oheň od Pána, porov. Lv 10,2. Pán nevyhubil celú rodinu Koreho, jeho potomci ostali nažive (26,11.58). Neskoršie vidíme Koreovcov posluhovať v chráme ako spevákov (1 Krn 6,17.22; 2 Krn 20,19) a skladateľov žalmov (Ž 42,1; 44,1 atď.))

Použitie kadidelníc vzbúrencov. - 36Pán hovoril Mojžišovi: 37"Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté. 38Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!" 39I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára 40ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Potrestanie ľudu, ktorý šomral pre smrť Koreho. - 41Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: "Vy ste zabili Pánov ľud!" 42Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva! 43Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia, 44Pán povedal Mojžišovi: 45"Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!" Tu oni padli na tvár 46a Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol." 47Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud. 48A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala. 49Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho. 50Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.

Áronova palica sa rozzelenala. - 1Po tomto Pán povedal Mojžišovi: (*) (Pán koná ešte jeden zázrak, aby ľudu ukázal, že kňazskú hodnosť vyhradil Áronovej rodine. Kniežatá nosievali ako odznak svojej hodnosti a moci palice, žezlá (Gn 49,10; Nm 21,18; Ez 7,10). Za kmeň Léviho dal Áron svoju vlastnú palicu, bola to teda trinásta.) 2"Hovor s Izraelitmi a vezmi si od nich, od každého kmeňa, po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, od každého kmeňa, spolu dvanásť palíc. Meno každého napíš na jeho palicu! 3Na Léviho palicu však napíš Áronovo meno, lebo len jedna palica bude prislúchať domu ich otcov. 4Potom ich polož do stánku zjavenia pred zákon, kde sa ti ja zjavujem. 5Palica toho, ktorého som si vyvolil, vypučí. Takto pred sebou umlčím šomranie Izraelitov, ktorým broja proti vám." 6Keď to Mojžiš oznámil Izraelitom a keď mu všetky kniežatá dali svoje palice, každé knieža jednu, kmeň po kmeni, spolu teda dvanásť palíc - a medzi ich palicami bola aj Áronova palica -, 7Mojžiš položil palice pred Pána v stánku zjavenia. 8Keď potom Mojžiš na druhý deň vošiel do stánku zákona, Áronova palica, tá, čo patrila kmeňu Léviho, vypučala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozreté mandle. 9Tu Mojžiš vyniesol všetky palice spred Pána ku všetkým Izraelitom. Oni ich poznali a každý si vzal svoju palicu. 10Pán však povedal Mojžišovi: "Áronovu palicu polož späť pred zákon, aby sa zachovala na výstražné znamenie pre poburovačov, aby bol koniec ich reptaniu predo mnou a aby oni nemuseli umierať." 11A Mojžiš to urobil. Ako mu Pán prikázal, tak urobil.

Dodatky k zákonom o kňazstve a levitoch. - 12Izraeliti potom vraveli Mojžišovi: "Pomrieme! Sme stratení, celkom stratení! Veď ktokoľvek sa priblíži k Pánovmu stánku, musí zomrieť! Vari máme všetci do jedného pohynúť?!"

1Tu Pán hovoril Áronovi: "Ty, tvoji synovia a tvoj otcovský kmeň s tebou, vy budete zodpovední za previnenia na svätyni. Ty a tvoji synovia budete zodpovední za previnenia proti vášmu kňazskému úradu. (*) (Príležitosťou na vyhlásenie zákonov tejto hlavy boli udalosti, opísané v hl. 16. Vymedzujú sa povinnosti kňazov a levitov. Pán hovorí Áronovi, a nie Mojžišovi. Ide o veci kňazské.) 2Priber však k sebe aj svojich bratov, tvoj otcovský kmeň, kmeň Léviho! Nech sa pripoja k tebe a nech ti pomáhajú - tebe a tvojim synom - pred stánkom zákona! 3Oni sa budú starať o to, čo budeš potrebovať ty a služba celého stánku. Nesmú sa však priblížiť k zariadeniu svätyne a k oltáru, aby neumreli a vy s nimi. 4Nech sú ti nápomocní a nech sa starajú o stánok zjavenia a o všetku jeho službu! Nik nepovolaný sa k vám nesmie pripojiť. (*) (Týkajú sa len levitov; vv. 5–7 kňazov.) 5Len vy budete obstarávať službu vo svätyni a na oltári, aby už na Izraelitov nedoľahol hnev. 6To som ja vzal vašich bratov levitov spomedzi synov Izraela. Boli darovaní Pánovi, aby konali službu pri stánku zjavenia. 7Ty však a tvoji synovia s tebou vykonávajte svoj kňazský úrad vo všetkom, čo sa týka oltára a toho, čo je za oponou. Tam konajte svoju službu! Kňazstvo je dar, ktorý som vám dal; keby sa priblížil nepovolaný, nech zomrie!" (*) (Nepovolaný, taký, čo nie je kňazom. Kňazstvo je darom od Pána, preto sa nikto nesmie svojvoľne domáhať tohto daru (Hebr 5,4; Mk 3,13; Jn 15,16; Sk 20, 28; 1 Kor 12,29; Rim 10,15).)

Kňazské dôchodky. - 8Pán hovoril Áronovi: "Ja ti dávam na starosť moje pozdvihované obety. Zo všetkých posvätných darov Izraelitov prenechávam časť tebe a tvojim synom ako náležitosť s večným ustanovením. 9Zo svätosvätých obiet - ak nie sú spálené úplne - toto bude tvoje: všetky obetné dary, ktoré prinesú mne pri všetkých potravinových obetách, pri obetách za hriech a pri obetách za spreneveru. 10Ako svätosväté budú patriť tebe a tvojim synom. Budeš ich jesť na svätom (mieste); môžu ich jesť všetci. Budú pre teba ako sväté.

11Aj toto bude tvoje: pozdvihovaná obeta darov a podávacia obeta Izraelitov. Ponechávam ju tebe a tvojim synom a dcéram ako náležitosť s večným ustanovením. Môže ich jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 12Všetok najlepší olej, mušt, zrno, najlepšie z toho, čo oni dajú Pánovi, ponechávam tebe. 13Prvotiny zo všetkej úrody, ktorá bude v ich krajine a ktoré prinesú Pánovi, budú tvoje; môže z toho jesť každý, kto je v tvojej rodine čistý. 14Všetko, čo bude v Izraeli zasvätené bezvýhradne, bude tvoje. 15Všetko, čo otvára materský život zo všetkých živočíchov, ktoré sa prinášajú Pánovi, či je to človek alebo dobytok, bude tvoje; ľudské prvorodené však necháš v každom prípade vykúpiť, aj prvouliahnuté z nečistých zvierat dovolíš vykúpiť. 16Čo má byť vykúpené, necháš po mesiaci vykúpiť podľa odhadnej ceny, za päť šeklov podľa posvätnej váhy, čiže dvadsať gerov za šekel. 17Prvouliahnuté z hovädzieho dobytka, z oviec a kôz nenecháš vykúpiť; tie sú sväté. Ich krv vylej na oltár a ich loj spáľ na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 18Ich mäso však je tvoje. Tvoje sú aj podávané prsia a pravá lopatka. 19Všetky podávacie obety zo svätých darov, ktoré Izraeliti prinášajú Pánovi, ponechávam tebe, tvojim synom a dcéram ako náležitosť s večným ustanovením. Toto je večne platná zmluva soli pred Pánom pre teba, aj pre tvoje potomstvo."

Zákon o desiatkoch. - 20Pán hovoril Áronovi: "Ty nebudeš mať v ich krajine nijaký dedičný majetok a nedostaneš nijaký podiel medzi nimi. Ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo medzi Izraelitmi. (*) (O pozdvihovaných obetách porov. Ex 29,27.28; Lv 8,31; 24,9. Veci "svätosväté" pozostávali z podielov na potravinových obetách, na obetách za hriech a za spreneveru (9–11). Mohli ich jesť len kňazi, a to len na svätom mieste. Sväté (12–18) boli dary oleja, muštu a zrna, prvotiny, zasvätené, prvorodené z dobytka a pravá lopatka z pozdvihovanej obety. Mohli ich jesť všetci príslušníci kňazských rodín (Lv 7,8). K v. 16 porov. Ex 13,11–13; 34,20; Lv 27,26.27. O šekli pozri Ex 34,20; Lv 27,6; Nm 3,47. Zmluva soli – porov. Lv 2,13. Takto kňazi mali z čoho žiť, nemuseli sa starať o svoje živobytie, a tak sa mohli celkom venovať službe Božej.)

21Synom Léviho týmto dávam všetky desiatky v Izraeli ako dedičný majetok na odmenu za ich služby, ktoré vykonávajú, za službu pri stánku zjavenia. 22Izraeliti nesmú viac pristúpiť k stánku zjavenia, lebo by na seba uvalili hriech, ktorý značí smrť. 23Iba leviti budú mať na starosti službu v stánku zjavenia a budú zodpovední za ich previnenie; to je navždy platné ustanovenie pre všetky pokolenia, ale medzi Izraelitmi nesmú mať dedičný majetok. 24Veď ja ponechávam levitom ako dedičný majetok desiatky, ktoré prinášajú Izraeliti Pánovi ako dávky. Preto som v ich prípade nariadil, že nesmú mať medzi Izraelitmi nijaký dedičný majetok."

Dávky levitov pre kňazov. - 25Pán hovoril Mojžišovi: 26"Hovor levitom a oznám im: Keď dostanete od Izraelitov desiatky, ktoré som vám určil od nich ako dedičný majetok, prineste z toho pozdvihovaciu obetu pre Pána, desatinu z desatiny. 27A táto podávacia obeta sa vám bude počítať ako odovzdávanie zrna z humna alebo prebytok z lisu ostatných Izraelitov. 28Zo všetkých svojich desiatkov, ktoré dostanete od Izraelitov, aj vy odovzdáte pozdvihovaciu obetu pre Pána; a túto pozdvihovaciu obetu pre Pána odovzdáte kňazovi Áronovi. 29Zo všetkých svojich desiatkov dáte vždy na pozdvihovaciu obetu pre Pána to najlepšie zo všetkého ako svätú náležitosť. 30A povedz im: Keď budete z toho dávať to najlepšie, bude sa to levitom tak počítať ako ostatným Izraelitom výnos z humna a lisu. (*) ("A povedz im" – levitom, na ktorých sa priamo vzťahuje v. 31.) 31Toto môžete jesť na ktoromkoľvek svojom mieste aj vy, aj vaše rodiny, lebo to je odmena za vašu službu pri stánku zjavenia. 32Iba ak odovzdáte najlepšie, neprivoláte si previnenie na seba, neznesvätíte posvätné dary Izraelitov a nezomriete za to."

Dodatok k zákonu o čistote. - 1Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: (*) (O prípadoch, keď sa možno poškvrniť, pozri Lv 12 a 15. Najväčším poškvrnením bolo dotknúť sa ľudskej mŕtvoly. Bolo to vari preto, že smrť je následkom hriechu, a preto zobrazovala aj hriech. Nielen dotyk, lež aj blízkosť mŕtvoly poškvrňovala na týždeň. Od poškvrnenia mŕtvolou nebolo sa možno očistiť akoukoľvek vodou, na to sa vyžadovala voda, zmiešaná s popolom červenej jalovice, tzv. očistná voda.
Obrad s jalovicou mal vykonať Eleazar, a nie veľkňaz Áron. Poškvrnil by sa dotykom zabitej jalovice (Lv 17,2; 16,26; 21,11). Obrad sa konal mimo tábora na znamenie, že hriech a smrť nemá miesta v tábore. O kropení pozri Lv 4,6.17.) 2"Toto je zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a ktorá dosiaľ nenosila jarmo. 3Odovzdajte ju kňazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedú von pred tábor a zabijú pred jeho očami! 4Nato kňaz Eleazar vezme prstom niečo z jej krvi a sedem ráz pokropí jej krvou smerom ku vchodu do stánku zjavenia. 5Potom ju spália pred jeho očami; jej kožu, mäso, krv i trus spália spolu. 6Tu vezme kňaz cédrové drevo, yzop a karmazínové nite a hodí to do ohňa, v ktorom spaľujú jalovicu. (*) (Porov. Lv 14,4.6.49. Ako vidno, jalovica bola skutočne obetou za hriech. Za hriech sa obyčajne obetoval býk (Lv 4,4). Tu sa však prikazuje jalovica, pretože ženské pohlavie je darom života. Značí to teda protiklad smrti.
V tom, že jalovicu obetovali mimo tábora, podľa návodu sv. Pavla Otcovia vidia predobraz Ježiša Krista, ktorý trpel a umrel za hriechy ľudstva vonku z mesta, za hradbami (Hebr 13,12). Očistná voda, pomiešaná s popolom z červenej jalovice, je zasa predobraz krstu, pretože táto sviatosť dostáva svoju silu z obety kríža, akoby z krvi Spasiteľovej.) 7Nakoniec si kňaz vyperie šaty a okúpe si telo vo vode. Potom môže opäť vojsť do tábora, ale kňaz ostane až do večera nečistý. 8Aj ten, čo ju spálil, musí si vyprať šaty a telo okúpať vo vode a bude do večera nečistý. 9Nato muž, ktorý je čistý, pozbiera popol z jalovice a uloží ho na čistom mieste mimo tábora. Uschová sa pre izraelskú pospolitosť na prípravu očistnej vody; to je obeta za hriechy. 10Ten, čo zbieral popol z jalovice, musí si vyprať šaty a bude do večera nečistý.

Použitie očistnej vody. - Pre Izraelitu i cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, platí na večné veky toto ustanovenie: 11Kto sa dotkne mŕtveho alebo nejakej mŕtvoly, bude sedem dní nečistý. 12Na tretí a siedmy deň sa dá zmierovať, a potom bude čistý. Ak sa však na tretí a siedmy deň nedá zmierovať, nebude čistý. 13Každý, kto sa dotkne mŕtvoly človeka a nedá sa zmieriť, poškvrní Pánov príbytok. Takýto človek musí byť vyobcovaný z Izraela. Pretože nebol pokropený očistnou vodou, ostane nečistý. Jeho nečistota ostane na ňom.

14Zákon znie takto: Ak umrie nejaký človek v stane, tak každý, kto do stanu vstúpi, i každý, kto v stane býva, bude sedem dní nečistý. 15Aj každá otvorená nádoba, ktorej vrchnák nie je zaviazaný povrázkom, bude nečistá. 16Tiež sedem dní bude nečistý, kto sa dotkne zabitého mečom na voľnom poli alebo niekoho, kto nešťastne zahynul, alebo nejakej ľudskej kosti, alebo hrobu. 17Pre každého, kto sa takto poškvrní, vezme sa niečo z popola zo spálenej obety za hriech a v nádobe sa to zaleje živou vodou. 18Potom muž, ktorý je čistý, vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan, všetko jeho zariadenie i všetky osoby, ktoré sa v ňom nachodia. Takisto toho, kto sa dotkol kosti, zabitého alebo akokoľvek zahynutého, alebo hrobu. 19Teda ten, kto je čistý, pokropí na tretí a siedmy deň nečistého. Keď ho na siedmy deň zmieri, ten si vyperie šaty a okúpe sa vo vode a večer bude už čistý. 20Ak bude niekto nečistý a nedá sa zmieriť, takého človeka treba z pospolitosti vyobcovať, lebo poškvrnil Pánovu svätyňu. Keďže nebol pokropený očistnou vodou, ostáva nečistý. 21Toto nech je pre vás večne platný zákon! Aj ten, kto kropí očistnou vodou, nech si operie šaty. Ktokoľvek sa dotkne očistnej vody, bude do večera nečistý. 22Čohokoľvek sa nečistý dotkne, bude nečisté, a takisto osoba, ktorá sa dotkne jeho, bude do večera nečistá."

Máriina smrť a vzbura v Meríbe. - 1V prvom mesiaci v štyridsiatom roku prišli Izraeliti, celá ich pospolitosť, na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju i pochovali. (*) (O Kádeši pozri Gn 14,7. O Márii porov. Ex 2,4 n.; 15,20; Nm 26,59.)

2A keď ľud nemal vody, zhŕkli sa proti Mojžišovi a Áronovi (*) (Mojžiš je už unavený, tak ako aj Áron, ustavičným zápasom s nevďačným ľudom. Už mu ani neodvrávajú. Nie div, veď za štyridsať rokov viesť ľud tvrdej a nepoddajnej šije nebolo malou úlohou.) 3a ľud sa vadil s Mojžišom a kričal: "Kiežby sme boli (aj my) pomreli, keď zahynuli naši bratia pred Pánom! (*) (Bratia zahynuli porov. 11,33; 14,37.45; Nm 17,11.12.) 4Prečo ste doviedli Pánovu pospolitosť na túto púšť? Aby sme pomreli aj s naším dobytkom? 5Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, do kraja, kde niet zrna, ani fíg, ani viníc, ani granátových jabĺk, ba ani len vody na pitie?" 6Vtedy Mojžiš a Áron odišli od pospolitosti ku vchodu do stánku zjavenia a padli na tvár. I zjavila sa im Pánova sláva 7a Pán povedal Mojžišovi: 8"Vezmi si palicu a zhromaždi pospolitosť, ty a tvoj brat Áron, a pred ich očami rozkážte skale, aby dala vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok." (*) (Mojžiš už v Egypte robil divy s Pánovou palicou (Ex 4,2; 7,15; 9,23; 10,13; 14,16), aj pri Rafidim vyviedol ňou vodu zo skaly Ex 17,5.6.) 9Mojžiš vzal palicu z jej miesta pred Pánom, ako mu prikázal. 10Potom Mojžiš s Áronom zhromaždili pospolitosť pred skalu a Mojžiš im povedal: "Počujte, vy buriči: Budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?" (*) (Mojžiš vie síce, že Pán môže všetko, myslí však na to, že ľud sa nenapráva, a preto ho trápi myšlienka, či sa Pán teraz zmiluje nad národom. Pochybuje teda, či Pán dá ľudu vodu. Preto mu nepostačuje udrieť skalu raz, robí to dva razy. Chýba mu pevná viera a dôvera. Mojžiš neoslávil Pána, keď neveril v jeho nesmierne milosrdenstvo. Zato sa Pán oslávil sám, keď predsa dal ľudu zázračnú vodu. Lenže pochybujúcich vylučuje zo zasľúbenej zeme, pre ktorú podstúpili toľko obetí a strastí.) 11Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok. 12Ale potom Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: "Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami Izraelitov, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám." 13To sú vody Meríby (Vody zvady), kde sa Izraeliti vadili s Pánom a (kde) sa na nich oslávil. (*) (Meríba značí zvadu (pozri Ex 17,7). Lenže toto miesto nie je totožné s oným v Rafidim (porov. tiež Dt 32,15 a Ex 17,2 n.).)

Od Kádeša až do Zajordánska, 20,14 - 21,35

Vyjednávanie s Edomčanmi. - 14Mojžiš ešte z Kádeša poslal poslov k edomskému kráľovi: "Toto ti odkazuje tvoj brat Izrael: Ty poznáš všetky strasti, ktoré nás zastihli: 15Naši otcovia zostúpili do Egypta a bývali sme dlhý čas v Egypte. Egypťania zle zaobchádzali s nami i s našimi otcami. 16Volali sme o pomoc k Pánovi, on počul náš nárek a poslal nám anjela, ktorý nás vyviedol z Egypta. Teraz sme v Kádeši, v meste na hranici tvojho územia. 17Chceli by sme prejsť cez tvoju krajinu. Nepôjdeme po poli ani cez vinice, ani nebudeme piť vodu z tvojich studní. Pôjdeme po kráľovskej ceste, neodchýlime sa ani napravo, ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím." (*) (Po skúsenosti, opísanej v Nm 14,45, Mojžiš chce svoj národ viesť do zasľúbenej zeme nie od juhu, ale od východu, a to cestou popod Mŕtve more a potom cez Jordán. Cez územie Edomčanov chce prejsť pokojne, ako priateľ. Posiela poslov, ktorí majú vyjednať pokojný prechod. Pravdepodobne napísal edomskému kráľovi list, v ktorom mu vyložil svoj úmysel. Z pamiatok Tell-el-Amarna sa dozvedáme, že králi už v najstarších časoch vyjednávali medzi sebou "listovne". – O príbuzenstve medzi Edomčanmi a Izraelitmi porov. Gn 25,21–26, o edomských kráľoch Gn 36,31–39, o anjelovi Božom Ex 23,20; Gn 12,7 a Ex 14,19. Kádeš v tom čase patril Amorejčanom.) 18Ale Edom im odpovedal: "Cez moje územie nepôjdeš! Ináč ťa napadnem mečom!" 19Izraeliti mu odkázali: "Pôjdeme po hlavnej ceste a ak budeme piť - ja a môj dobytok - z tvojej vody, zaplatím to. Nežiadam nič inšie, iba prejsť svojimi nohami." 20Ale on odpovedal: "Neprejdeš!" A hneď nato Edom vytiahol proti nim s veľkým množstvom a ozbrojenou rukou. 21Keď teda Edom odmietol povoliť Izraelitom prechod cez svoje územie, Izrael sa mu vyhol. (*) (Porov. hl. 33.)

Áronova smrť. - 22Takto vyrazila celá izraelská pospolitosť z Kádeša a došla k vrchu Hor. (*) (Vrch Hor je neďaleko Kádeša, na severozápadnej strane pohoria Seir.) 23Tu na vrchu Hor, ktorý je na hraniciach edomskej krajiny, povedal Pán Mojžišovi a Áronovi: 24"Áron sa pripojí k svojmu ľudu, lebo nevojde do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, lebo ste sa sprotivili pri vode Meríby môjmu rozkazu. 25Vezmi Árona a jeho syna Eleazara a vyveď ich na vrch Hor. 26Tam vyzlečieš Árona z jeho rúcha a oblečieš doň jeho syna Eleazara, lebo Áron sa tam pripojí k svojim príbuzným." 27A Mojžiš urobil tak, ako nariadil Pán, vystúpili pred očami celej pospolitosti na vrch Hor. 28Tu Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol doň jeho syna Eleazara. A tam na končiari vrchu Áron zomrel. Mojžiš a Eleazar potom zišli z vrchu dolu; 29a keď všetok ľud videl, že Áron umrel, celá Izraelova rodina ho tridsať dní oplakávala. (*) (Podľa Dt 10,6 Áron zomrel pri Mosere (Nm 33,30). Vrch Hor bol jeden z končiarov pohoria Moserot.)

Boj s aradským kráľom. - 1Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal. 2Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: "Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia." 3Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma. (*) ("Sľub prekliatia" (Lv 27,28 n.) súvisí s rozkazom Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí; ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že miera ich hriechov bola už preplnená a ďalej, že kanaánska modloslužba by bola bývala veľkým nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvoleného národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v dejinách spásy.)

Medený had. - 4Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý, 5ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: "Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!" 6Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. 7Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: "Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!" A Mojžiš prosil za ľud. 8Tu Pán povedal Mojžišovi: "Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive." 9Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive. (*) (Boh zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha (Múd 16,5 n.). Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti všetkých, čo sa s vierou obracajú k jeho krížu. Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hadovi na púšti (Jn 3,14).)

Cesta Izraelitov k rieke Arnon. - 10Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote. 11Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska. 12Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared. (*) (Od vrchu Hor dali sa Izraeliti na juh a popri západných hraniciach Edomska prešli na druhú stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli na sever, pričom najprv smerom severovýchodným obišli pohorie Seir ako aj Moabsko, pokým nedošli k rieke Arnon (Dt 2,1.8.13). Obot a Jeabarim (hebr. Ijjé Ha'abárím) ležali na východ od údolia Araba, čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared je asi dnešné Vadi el-Kerak. Arnon je terajšie Vadi el-Módžib.) 13Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi. 14Preto sa hovorí v "Knihe bojov Pánových":

16Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: "Zhromaždi ľud, nech im dám vody!" 17Vtedy Izrael spieval túto pieseň:

Z púšte potom tiahli do Matany, (*) (Voda je darom Božím. Žezlom a palicou sa studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že studňu kopali za prítomnosti a dozoru náčelníkov a vodcov. Beduíni si pri studniach radi zaspievajú.) 19z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu, 20z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny. (*) (Fasga, dnešné Ras es-Siaga, vrch pohoria Abarim, na východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morom.)

Boj a víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. - 21Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu: 22"Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie." 23Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael. 24Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer. (*) (Jabok tečie do Jordána, dnes sa volá Nahr ez-Zerka. Jabok bol severnou hranicou kráľovstva amorejského, Arnon zasa južnou.) 25Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách. 26Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon. 27Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:

Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. - 31Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov, 32Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.

33Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og. (*) (Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever až po Hermon, teda východne od Galilejského jazera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského kráľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der'át juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt 3,1–3.) 34Pán však povedal Mojžišovi: "Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!" 35Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.

Balám a jaho proroctvo, 22 - 24

Moabský kráľ prvý raz povoláva amonského veštca Baláma. - 1Potom šli Izraeliti ďalej a utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. (*) (Moabské stepi = územie medzi Jordánom a pohorím Abarim, najmä severne od Mŕtveho mora.) 2Keď Seforov syn Balak videl, čo všetko Izrael urobil Amorejčanom, 3Moab sa veľmi bál tohto národa, lebo bol veľký, a schytila ho hrôza pred Izraelitmi. 4Moabčania povedali madiánskym starším: "Tento húf nám požerie všetko vôkol nás, ako dobytok spása trávu na poli!" A Seforov syn Balak, ktorý bol toho času moabským kráľom, 5poslal poslov k Beorovmu synovi Balámovi do Petoru na Eufrate, do krajiny jeho národa, aby ho privolal, a odkázal mu: "Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta. Roztiahol sa už po celej krajine a usalašil sa naproti mne. 6Príď teda a prekľaj mi tento ľud, lebo je silnejší ako ja. Možno ho potom porazím a vyženiem z krajiny, lebo viem, že koho ty požehnáš, je požehnaný, a koho ty prekľaješ, je prekliaty." (*) (Petór (Pitru) bolo mesto na pravom brehu Eufratu v severnej Mezopotámii. Balám bol asi slávny pohanský veštec, ktorý poznal aj jediného pravého Boha, Pána (v. 8.13.19 atď.). Dar proroctva je milosť a Boh ju dáva, komu chce.)

7I vybrali sa moabskí starší a madiánski starší s odmenou za veštbu v rukách, prišli k Balámovi a odovzdali Balakov odkaz. 8On im povedal: "Ostaňte túto noc tu a potom vám dám odpoveď podľa toho, čo mi povie Pán." Moabskí náčelníci ostali teda u Baláma.

9Boh prišiel k Balámovi a povedal mu: "Čo sú to za muži u teba?!" 10Balám odpovedal Bohu: "Seforov syn Balak, moabský kráľ, mi odkázal: 11Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta, a roztiahol sa už po celej krajine. Príď teda a zariekni mi ho! Hádam potom budem môcť začať s ním bojovať a vyženiem ho." 12Boh však povedal Balámovi: "Nesmieš s nimi ísť! Nesmieš prekliať ten ľud, lebo je požehnaný!" 13Keď Balám ráno vstal, povedal Balakovým náčelníkom: "Choďte len do svojej krajiny, lebo Pán mi nedovolil ísť s vami." 14Moabskí predáci sa pobrali, a keď došli k Balakovi, povedali mu: "Balám sa zdráhal ísť s nami."

Balak poznove posiela po Baláma. - 15Nato Balak opäť poslal popredných mužov, viacerých a vznešenejších, ako boli prví. 16Keď prišli k Balámovi, povedali mu: "Toto odkazuje Seforov syn Balak: Neotáľaj prísť ku mne! 17Bohato ťa odmením a urobím všetko, čo mi povieš. Len príď a zariekni mi tento ľud!" 18Ale Balám odvetil Balakovým služobníkom: "Keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti rozkazu Pána, svojho Boha, ani viac, ani menej. 19Ale zostaňte tu aj vy túto noc, aby ste sa dozvedeli, čo mi ďalej povie Pán." 20Pán za noci prišiel k Balámovi a povedal mu: "Ak ťa títo mužovia prišli zavolať, tak sa vyber a choď s nimi! Ale smieš robiť len to, čo ti prikážem ja!" 21Ráno potom Balám vstal, osedlal svoju oslicu a odišiel s moabskými predákmi.

Balámova oslica rozpráva. - 22Potom sa Boh rozhneval, že (Balám) už aj sám chcel ísť, a Pánov anjel mu zastúpil cestu, aby ho zadržal. Niesol sa totiž na oslici a sprevádzali ho jeho dvaja sluhovia. 23Keď oslica videla na ceste stáť Pánovho anjela s vytaseným mečom v ruke, vybočila z cesty a išla poľom. Balám oslicu bil, aby ju zavrátil na cestu. 24Tu sa anjel postavil do úžľabiny medzi vinicami, kde stál z oboch strán múr. 25Keď oslica zočila Pánovho anjela, pritisla sa o múr a Balámovi pritlačila o múr nohu. I bil ju znova. 26Pánov anjel ho zasa predišiel a zastal si na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo. 27A keď Balámova oslica zbadala Pánovho anjela, padla pod Balámom. Balám sa rozhneval a ťal oslicu palicou. 28Tu Pán otvoril oslici ústa a povedala Balámovi: "Čo som ti urobila, že si ma už tri razy bil?" 29Balám odvetil oslici: "Lebo si si robila posmech zo mňa. Keby som mal poruke meč, tak by som ťa zabil." 30Oslica odpovedala Balámovi: "A nie som ja tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdievaš? A urobila som ti niekedy niečo takéto?!" On odpovedal: "Nie!" 31Tu Pán otvoril Balámovi oči a zbadal, že na ceste stojí Pánov anjel s vytaseným mečom v ruke. Poklonil sa a vrhol sa na tvár. 32Pánov anjel mu povedal: "Prečo si už tri razy bil svoju oslicu? Pozri, ja sám som prišiel, aby som ťa zadržal, lebo táto cesta je proti mojej vôli. 33Oslica ma zbadala a tri razy sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa už zahubil. Ju by som však bol nechal nažive." 34Tu Balám povedal Pánovmu anjelovi: "Previnil som sa. Nevedel som, že sa mi ty staviaš do cesty. Teraz však, ak sa ti to neprotiví, vrátim sa späť." 35Pánov anjel však odvetil Balámovi: "Len choď s mužmi! Ale hovoriť budeš iba to, čo ti prikážem ja!" A Balám šiel s Balakovými náčelníkmi. (*) (Oslica sa stala nástrojom Božím, aby poučila a pokorila Baláma. Skutočnosť, že oslica hovorí (28 n.), dá sa vysvetliť iba zázračne. Ako kedysi diabol použil na svoje služby hovoriaceho hada, tak Pánov anjel používa oslicu, aby otvorila Balámovi oči a odvrátila ho od jeho zlého zámeru. O tejto skutočnosti je presvedčený aj sv. Peter (2 Pt 2,16).)

Balámov príchod k Balakovi. - 36Keď Balak počul, že sa blíži Balám, šiel mu v ústrety do moabského Iru, ktorý je na samých hraniciach arnonského územia. 37A Balak povedal Balámovi: "Či som neposlal opäť po teba, aby som ťa privolal? Prečo si neprišiel hneď ku mne? Nie som vari schopný odmeniť ťa?" 38Balám odpovedal Balakovi: "Nuž prišiel som k tebe, ale sotva budem môcť niečo hovoriť. Poviem iba to slovo, ktoré mi vloží do úst Boh."

39Potom išli Balak s Balámom ďalej a došli do Kirjat-Chusot. 40A keď Balak obetoval býky a ovce, poslal z nich Balámovi a náčelníkom, čo boli s ním.

Prvé Balámovo požehnanie. - 41Na druhý deň ráno vzal Balak Baláma so sebou a zaviedol ho na Bamot-Bál, odkiaľ bolo vidieť zadné (voje) izraelského ľudu. (*) (Ir je asi Ar (21,15.28). Bamot-Bál, vlastné meno miesta, o ktorom bola reč v 21,19; dosl. značí Výšiny Bálove. Na výšinách obetúvali pohanským bohom.)

1Tu povedal Balám Balakovi: "Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!" 2A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. 3Potom povedal Balám Balakovi: "Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti." I odobral sa na osamelé miesto 4a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: "Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana." 5Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: "Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!" 6Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci. 7Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

11Tu povedal Balak Balámovi: "Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!" 12Ale on mu odpovedal: "Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?"

Druhé Balámovo požehnanie. - 13Potom vravel Balak Balámovi: "Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!" 14I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi. (*) (Strážne miesto, odkiaľ pozorovali let vtákov, alebo kde za vojny stáli stráže, zisťujúce pohyb nepriateľa. O Fasge pozri 21,20.) 15Nato povedal Balakovi: "Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie."

16Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: "Vráť sa k Balakovi a takto hovor!" 17Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: "Čo hovoril Pán?"

25Balak povedal Balámovi: "Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!" 26Balám mu odpovedal: "Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?«" (*) (Balám zvestuje trojité požehnanie pre Izrael: Izrael bude ochránený pred každým nebezpečenstvom, lebo Pán je jeho Kráľom (Ex 15,18); Izrael verí v pravého Boha, a preto nemusí svoju budúcnosť zisťovať hádačmi a veštcami, veď Pán mu, v čase potreby, svoju vôľu oznámi prostredníctvom osvietených ľudí (Dt 18,9–18); v boji so svojimi nepriateľmi Izrael zvíťazí (Gn 49,9.27).)

Tretie Balámovo požehnanie. - 27Potom Balak povedal Balámovi: "Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial." (*) (Balak vyviedol Baláma na vyšší vrch, aby odtiaľ mohol vidieť celý izraelský tábor a aby ho odtiaľ preklial. Fegor je končiar pohoria Abarim severne od Fasgy. Na Fegore bola svätyňa Bálova; končiar sa preto volal aj Bál-Peor (25,3).) 28A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou. 29Tu Balám povedal Balakovi: "Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!" 30Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.

1Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží 3a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

10Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: "Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal. 11Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!" 12Balám však odvetil Balakovi: "A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal: 13»Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«? 14A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch." (*) (Porov. Gn 49,1.)

Štvrté Balámovo požehnanie. - 15I predniesol svoj oslavný spev a vravel:

20Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac:

21Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal:

23A ešte predniesol slávnostný spev a vravel:

25Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.

Izrael na moabských stepiach, 25 - 26

Smilstvo a modloslužba Izraelitov. - 1Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami. (*) (Setim, hebr. Abel šittím, je oáza Kefrén. Bol to práve Balám, ktorý dal Moabčanom túto radu (31,16; 2 Pt 2,15; Júd 11; Zjv 2,14).) 2Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom, 3a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi. (*) (Bélfegor je Bál z Fogoru (Peoru), moabský boh, ktorého uctievali práve vo Fogore, neďaleko Setim (23,28; Dt 3,29). Tohto boha uctievali na vrchoch a v hájoch, a to tancom, hudbou a nemravnou rozpustenosťou.) 4Pán povedal Mojžišovi: "Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela." 5A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: "Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!" (*) (Hnev Pánov prejavil sa v tom, že medzi Izraelitmi vypukla nejaká nákaza (v. 8). Na rozkaz Pánov mal dať Mojžiš usmrtiť všetkých tých, čo sa najviac previnili oproti Pánovi. Pánov rozkaz nebol vykonaný, pretože veci sa inakšie vyvinuli.)

Finésov rozhodný čin a odmena zaň. - 6A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia. 7Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju, 8šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch - Izraelitu i ženu - razom prebodol cez pohlavné ústroje.

Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov. 9Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvadsaťštyritisíc.

10Potom Pán hovoril Mojžišovi: 11"Finés, syn Áronovho syna Eleazara, odvrátil môj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlím, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov. 12Preto mu povedz: Hľa, uzavriem s ním zmluvu pokoja 13a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom." (*) (Finés obetovaním tých, čo sa tak zjavne medzi ľudom previnili proti zákonu, utíšil hnev Pánov a oddialil od národa nešťastie, ktoré mu hrozilo (Ž 106,30).) 14Meno Izraelitu, ktorý bol usmrtený s Madiánčankou, bolo Zamri a bol to syn kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov. 15Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, bola to dcéra Sura, ktorý bol náčelníkom čeľade madiánskeho kmeňa.

Pánov rozkaz na boj s Madiánčanmi. - 16Potom Pán povedal Mojžišovi: 17"Považujte sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich! 18Veď aj oni boli nepriateľskí a ľstiví voči vám v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madiánskeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogorovu vec."

Druhé sčítanie bojaschopných mužov. - 1Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a Áronovmu synovi Eleazarovi: 2"Urobte súpis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podľa ich rodín, všetkých bojaschopných." 3I spočítali ich Mojžiš a kňaz Eleazar na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu, 4od dvadsiateho roku nahor, ako Mojžišovi prikázal Pán.

5Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, boli títo: Izraelov prvorodený Ruben. Rubenovi synovia boli: Henoch, z ktorého pochádza čeľaď Henochovcov, Falu, z ktorého pochádza čeľaď Faluovcov, (*) (Porov. Nm 1; Gn 46,8–25; Ex 6,14–25.) 6Hesron, z ktorého pochádza čeľaď Hesronovcov, a Charmi, z ktorého pochádza čeľaď Charmovcov. 7To sú Rubenove čeľade. Prehliadnutých ich bolo štyridsaťtritisícsedemstotridsať. 8Faluho syn bol Eliab 9a Eliabovi synovia boli: Namuel, Dátan a Ábiron. Títo - Dátan a Ábiron - boli medzi tými, ktorých povolali na zhromaždenie ľudu a ktorí sa vzbúrili so skupinou Koreho proti Mojžišovi a Áronovi, keď sa postavili proti Pánovi. 10Zem však otvorila svoj pažerák a prehltla ich spolu s Korem, kým skupina zahynula tak, že oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, a tak sa stali výstražným znamením. 11Koreho synovia však nezahynuli. (*) (Pozri Nm 16 a Ex 20,5.)

12Simeonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Namuel, z ktorého pochádza čeľaď Namuelovcov, z Jamina čeľaď Jaminovcov, z Jachina čeľaď Jachinovcov, 13zo Zareho čeľaď Zarovcov a zo Šaula čeľaď Šaulovcov. 14To sú čeľade Simeonovcov. Bolo ich dvadsaťdvatisícdvesto.

15Gadovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sefon, z ktorého pochádza čeľaď Sefonovcov, z Agiho čeľaď Agiovcov, zo Suniho čeľaď Suniovcov, 16z Ozniho čeľaď Ozniovcov, z Heriho čeľaď Heriovcov, 17z Aroda čeľaď Arodovcov a z Ariela čeľaď Arielovcov. 18To sú čeľade Gadových synov a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťtisícpäťsto.

19Júdovi synovia boli: Her a Onan. No Her a Onan umreli v kanaánskej krajine. 20Júdovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sela, z ktorého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď Fáresovcov. 21Fáresovi synovia boli: z Hesrona pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula čeľaď Hamulovcov. 22Toto sú Júdove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo sedemdesiatšesťtisícpäťsto.

23Isacharovi synovia boli podľa svojich čeľadí: Tola, z ktorého je čeľaď Tolovcov, z Fua čeľaď Fuovcov, 24z Jasuba čeľaď Jasubovcov a zo Semrana čeľaď Semranovcov. 25To sú Isacharove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiatštyritisíctristo.

26Zabulonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sared, z ktorého je čeľaď Saredovcov, z Elona čeľaď Elonovcov, z Jalela čeľaď Jalelovcov. 27To sú Zabulonove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiattisícpäťsto.

28Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí boli Manasses a Efraim. 29Manassesovci boli: Machir, z ktorého pochádza čeľaď Machirovcov. Z Machira pochádza Galaád a z Galaáda pochádza čeľaď Galaádovcov. 30Galaádovi synovia boli: Jezer, z ktorého je čeľaď Jezerovcov, z Haleka čeľaď Halekovcov, 31z Asriela čeľaď Asrielovcov, zo Sechema čeľaď Sechemovcov, zo Semida čeľaď Semidovcov 32a z Hefera čeľaď Heferovcov. 33Heferov syn Salfád nemal však synov, iba dcéry, a Salfádove dcéry boli: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 34To sú čeľade Manassesove a z nich bolo prehliadnutých päťdesiatdvatisícsedemsto. (*) (Nm 27,1; Joz 17,1 n.; 1 Krn 7,14.)

35Synovia Efraimovi podľa svojich čeľadí sú títo: zo Sutalu čeľaď Sutalovcov, z Bechera čeľaď Becherovcov a z Tehena čeľaď Tehenovcov. 36Sutalov syn bol aj Heran a z neho je čeľaď Heranovcov. 37Toto sú čeľade synov Efraimových, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo tridsaťdvatisícpäťsto. To sú Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí.

38Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Belu pochádza čeľaď Belovcov, z Asbela čeľaď Asbelovcov, z Ahirama čeľaď Ahiramovcov, 39zo Sufama čeľaď Sufamovcov a z Hufama čeľaď Hufamovcov. 40Belovi synovia boli Hered a Noeman. Z Hereda pochádza čeľaď Heredovcov a z Noemana čeľaď Noemanovcov. 41To sú Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých bolo štyridsaťpäťtisícšesťsto.

42Danovi synovia podľa svojich čeľadí boli: zo Suhama pochádza čeľaď Suhamovcov. To sú Suhamove rody podľa svojich čeľadí. 43Všetkých z čeľade Suhamovcov, čo boli prehliadnutí, bolo šesťdesiatštyritisícštyristo.

44Aserovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jemnu pochádza čeľaď Jemnovcov, z Jesuiho čeľaď Jesuiovcov a z Brieho čeľaď Briovcov. 45Z Brieho synov, z Hebera pochádza čeľaď Heberovcov a z Melchiela čeľaď Melchielovcov. 46Meno Aserovej dcéry bolo Sára. 47To sú čeľade Aserových synov, z ktorých bolo prehliadnutých päťdesiattritisícštyristo.

48Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jesiela čeľaď Jesielovcov, z Guniho čeľaď Guniovcov, 49z Jesera čeľaď Jeserovcov a zo Selema čeľaď Selemovcov. 50To sú Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťpäťtisícštyristo. 51Prehliadnutých Izraelitov bolo teda šesťstojedentisícsedemstotridsať. (*) (Z celkového počtu jednotlivých kmeňov najviac sa umenšil kmeň Simeonov. Je možné, že tento kmeň sa najviac prehrešil proti Pánovi a za- siahla ho väčšia nákaza (25,9). Umenšili sa aj kmene: Rubenov, Gadov, Efraimov a Neftaliho. Najviac vzrástol kmeň Manassesov (o 22 500).)

Pokyny pre rozdelenie krajiny. - 52Pán hovoril Mojžišovi: 53"Týmto nech sa rozdelí krajina za dedičný majetok podľa počtu ich mien. 54Početnejšiemu kmeňu dáš väčší dedičný majetok a tomu, čo je počtom menší, dáš menší dedičný majetok. Každému dáš dedičný majetok podľa počtu jeho prehliadnutých. 55Krajina sa však rozdelí žrebom. A dostanú ju do vlastníctva podľa mien ich otcovských kmeňov. 56Teda žrebom bude rozdelená krajina medzi početnejších a medzi počtom menších." (*) (Tieto verše odôvodňujú vyššie uvedené sčítanie ľudu.)

Sčítanie levitov. - 57A toto sú prehliadnutí leviti podľa svojich čeľadí: z Gersona pochádza čeľaď Gersonovcov, z Kaáta čeľaď Kaátovcov a z Merariho čeľaď Merariovcov.

58Čeľade levitov sú tieto: čeľaď Lobniho, čeľaď Hebronova, čeľaď Musiho a čeľaď Koreho. Kaátovi sa narodil Amram, 59ktorý mal za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu mužovi Amramovi synov Árona a Mojžiša, a ich sestru Máriu. 60Áronovi sa narodil Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. 61Nadab a Abiu zomreli, keď obetovali iný oheň pred Pánom. 62Všetkých, čo boli z nich prehliadnutí, bolo dvadsaťtritisíc, všetko muži od jedného mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnutí s ostatnými Izraelitmi, lebo im nebol určený dedičný majetok medzi Izraelitmi. (*) (Porov. Gn 46,11; Nm 1,47; 3,1 n.; 1 Krn 6,1 n. Levitov je o tisíc viac ako pri prvom sčítaní (3,22.28.34.39).)

63Toto sú prehliadnutí Mojžišom a kňazom Eleazarom, ktorí prehliadali Izraelitov na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 64Medzi nimi nebol ani jeden z tých, ktorých prehliadali Mojžiš a Áron na Sinajskej púšti. 65Pán im oznámil, že zomrú na púšti, a neostal z nich nik okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho.

Zákon o dedičnom práve dcér. - 1Raz prišli dcéry Salfáda, ktorý bol synom Hefera, syna Galaáda, syna Machira, z kmeňa Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcéry sa volali Maála, Noa, Melcha a Tersa. 2Predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia a vraveli: 3"Náš otec zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal. 4Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!" (*) (Rozprava súvisí so sčítaním ľudu. Sčítaní boli len dospelí mužovia a zem sa mala rozdeliť medzi jednotlivé rodiny. Naskytla sa otázka: čo sa stane, keď niektorý z mužov nezanechal mužského potomka?)

5Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi 6a Pán povedal Mojžišovi: 7"Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec. 8A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry. 9Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia. 10Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. 11A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán." (*) (Tento zákon, ktorý háji právo rodiny na dedičný majetok, doplní sa ešte v hl. 36. Zákon má ten istý cieľ ako levirátsky zákon Gn 38,8; Dt 25,5 n.)

Ustanovenie Jozueho za Mojžišovho nástupcu. - 12Pán povedal Mojžišovi: "Vystúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ krajinu, ktorú som dal Izraelitom. 13Pozri si ju! Aj ty sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripojil tvoj brat Áron, 14lebo ste sa zdráhali osláviť ma na púšti Sin pred očami ľudu, keď sa búril proti mne pre vodu." To je voda Meríby (sporu) v Kádeši na púšti Sin. (*) (Pozri pozn. k Abarim 21,20. O Áronovej smrti 20,22–29. O púšti Sin 13,22. O hriechu Mojžišovom a Áronovom porov. 20,10 n.)

15Tu Mojžiš povedal Pánovi: 16"Pane, Boh dychu každého tela, ustanov nad týmto ľudom muža, 17ktorý by ich vyvádzal a privádzal, aby ľud nebol ako stádo, ktoré nemá pastiera!" (*) (Mojžiš odovzdane prijíma trest Boží. Nemyslí však ani vtedy na seba, lež na ľud, ktorý mu Pán zveril.) 18Pán odpovedal Mojžišovi: "Vezmi Nunovho syna Jozueho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho svoju ruku 19a potom ho postav pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho za vodcu pred očami celého ľudu! (*) (Jozue ukázal sa neraz ozaj schopným nástupcom Mojžišovým Ex 17,9; 24,13; 32,17; Nm 13,10.16; 14,6.30.38. Muž, v ktorom je duch, muž, ktorý má potrebné vlastnosti, aby bol vodcom ľudu: rozumnosť, pevnosť a odhodlanosť. Vkladanie rúk zobrazuje prenesenie poslania, čiže úradu a moci.) 20Prenechaj mu niečo zo svojej úradnej právomoci, aby ho poslúchala celá izraelská pospolitosť. 21Bude prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pánom a podľa jeho výpovede vytiahne (do boja) a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá pospolitosť." 22A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Vzal Jozueho, postavil ho pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť, (*) (Jozue nebude mať všetky prednosti, čo mal Mojžiš. Už nebude zákonodarcom, nebude v úzkom spojení s Pánom, Pán nebude k nemu hovoriť z tváre do tváre, ale Jozue sa dozvie vôľu Pánovu prostredníctvom veľkňaza, ktorý sa poradí s urim a tumim (Ex 28,30).) 23položil naň ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Dodatky k zákonom o obetách: Každodenná raňajšia a večerňajšia obeta. - 1Pán hovoril Mojžišovi: (*) (V čase, keď Izraeliti majú vojsť do zasľúbenej zeme, Pán im pripomína povinnosti, týkajúce sa bohoslužby. Mnohé zo zákonov sú tie isté, ako sa uvádzajú v Lv 1 – 7; Nm 15,1–12 atď. Niektoré predpisy sa však pozmeňujú a rozširujú.) 2"Prikáž Izraelitom a povedz im: Dbajte na to, aby ste v určenom čase prinášali moje obetné dary, potravinové a zápalné obety na príjemnú vôňu pre mňa!

3A povedz im: Toto sú zápalné obety, ktoré budete prinášať Pánovi: Každý deň dva bezchybné jednoročné baránky ako ustavičnú celostnú žertvu. 4Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer 5a k tomu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja z roztlčených olív, ako potravinovú obetu. 6To je ustavičná celostná žertva, ktorá bola obetovaná ako zápalná obeta príjemnej vône pre Pána na vrchu Sinaj. 7Ku každému baránkovi sa pridá aj nápojová obeta, štvrtina hinu vína. Nápojovú obetu prinesieš Pánovi vo svätyni! 8Druhého baránka budeš obetovať v podvečer a zachováš sa tak, ako pri raňajšej potravinovej obete a príslušnej nápojovej obete. To je zápalná obeta príjemnej vône pre Pána. (*) (Porov. Ex 29,38–42.)

Sobotňajšia obeta. - 9V sobotňajší deň budeš obetovať dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny efy jemnej múky, poliatej olejom, ako potravinovú obetu a k tomu aj nápojovú obetu. (*) (Ez 46,4 n.) 10To je sobotňajšia obeta, ktorá sa bude prinášať každú sobotu, okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.

Novmesačná obeta. - 11Na začiatku svojich mesiacov prinesiete na celostnú žertvu Pánovi dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných, bezchybných baránkov. 12Ku každému býčkovi tri desatiny jemnej múky poliatej olejom, ako potravinovú obetu, k baranovi dve desatiny jemnej múky, poliatej olejom, na potravinovú obetu 13a ku každému baránkovi desatinu jemnej múky, poliatej olejom, ako celostnú žertvu príjemnej vône na zápalnú obetu pre Pána. 14K tomu aj príslušnú nápojovú obetu, k býčkovi pol hina vína, tretinu hina k baranovi a po štvrtine hina ku každému baránkovi. To je celostná žertva na nový mesiac, ktorá sa prinesie na začiatku každého mesiaca v roku. 15K ustavičnej celostnej žertve a príslušnej nápojovej obete bude sa obetovať aj jeden cap na obetu za hriech. (*) (Pozri Lv 23,23-25; 1 Sam 20,5 n.; Am 8,5; Ez 45,17 atď.)

Obeta na sviatok Nekvasených chlebov. - 16Na štrnásty deň prvého mesiaca bude sa sláviť na Pánovu počesť pascha. 17Pätnásty deň tohto mesiaca bude veľký sviatok. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 18V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie, vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca. 19Na zápalnú obetu, na celostnú žertvu pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov 20a k tomu príslušnú potravinovú obetu jemnej múky, poliatej olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi 21a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 22aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste dostali odpustenie. 23Toto obetujte okrem celostnej raňajšej žertvy, ktorá je ustavičnou celostnou žertvou, a okrem príslušnej nápojovej obety. 24Takto budete obetovať sedem dní, deň po deň, jedlá na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. To sa bude obetovať okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety. 25Na siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu. (*) (Lv 23,5–8; Ex 12,2–6.)

Obeta na sviatok Žatvy. - 26Aj v deň prvotín, keď na svoje sviatky Týždňov prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového, budete mať sväté zhromaždenie; ani vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. 27A na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem bezchybných jednoročných baránkov, 28k tomu na potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému býčkovi, dve desatiny k baranovi 29a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 30aj jedného capa, aby ste sa zmierili. 31Toto prinesiete okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety - musia to byť bezchybné zvieratá - a okrem požadovanej nápojovej obety. (*) (Lv 23,15–21.)

Obeta na sviatok Nového roku. - 1Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. To je pre vás deň hlučného trúbenia. 2Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov 3a k tomu príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi, 4po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 5aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste sa očistili od hriechu. 6Toto bude okrem novmesačnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety a okrem ustavičnej celostnej žertvy, a k nej prislúchajúcej potravinovej obety, a príslušnej nápojovej obety podľa platného predpisu na príjemnú vôňu zápalnej obety pre Pána. (*) (Porov. Lv 23,23–25. Prvým dňom siedmeho mesiaca (tišri) začínal sa hospodársky rok. – O novmesačnej celostnej žertve pozri 28,11 n.)

Obeta na Deň zmierenia. - 7Takisto na siedmy deň tohto siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie a budete sa aj postiť. Nesmiete konať nijakú služobnú prácu. 8Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána budete obetovať jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných baránkov 9a príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi 10a ku každému zo siedmich baránkov jednu desatinu, 11aj jedného capa na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie a ustavičnej celostnej žertvy, spolu s príslušnou potravinovou obetou a príslušnou nápojovou obetou.

Obeta na slávnosť Stánkov. - 12Aj na pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. Sedem dní budete sláviť Sviatok pre Pána. 13A na celostnú žertvu, zápal to príjemnej vône pre Pána, prinesiete trinásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 14a ako príslušnú potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému z trinástich býčkov, dve desatiny ku každému baranovi 15a po jednej desatine ku každému zo štrnástich baránkov, 16aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

17Na druhý deň: dvanásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 18a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 19aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

20Na tretí deň: jedenásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 21a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 22aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

23Na štvrtý deň: desať býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 24a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 25a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

26V piaty deň: deväť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 27a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 28a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

29Na šiesty deň: osem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 30a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 31a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

32Na siedmy deň: sedem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 33a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 34a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

35Na ôsmy deň budete mať zasa sväté zhromaždenie; nebudete konať nijaké služobné práce. 36Na celostnú žertvu budete obetovať ako zápal príjemnej vône pre Pána jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov, 37k tomu príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k býčkovi, baranovi a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 38a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou. (*) (Porov. Lv 23,23–44. Pre množstvo obiet slávnosť Stánkov neskoršie volala sa len "Sviatkom" (1 Kr 8,2; 12,32; Ez 45,25).)

39Toto budete obetovať Pánovi na svoje sviatky okrem toho, čo prinesiete zo sľubu, alebo ako dobrovoľný dar na celostnú žertvu, potravinovú obetu, nápojovú obetu a pokojnú žertvu." (*) (Porov. Lv 23,37.38; Lv 7,16; 22,18–25 a Nm 15,1–12.)

1A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pán.

O platnosti a rušení sľubov. - 2Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: "Toto prikazuje Pán: 3Ak niektorý muž urobí Pánovi sľub alebo ak sa zaprisahá, že sa zaväzuje zdržovať sa niečoho, nech nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil. (*) (Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lás ky k Bohu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku alebo zrieknuť sa dovolených vecí, napr. vína, manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby od najstarších čias (Gn 28,20–22). Mojžiš sľuby neruší, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol nazireát (Nm 6,1–21).)

4Ale ak žena urobí sľub Pánovi a zaviaže sa zdržovať sa niečoho ešte kým je nevydatá v dome svojho otca, 5a jej otec sa dozvie o jej sľube a zdržovaní - na ktoré sa zaviazala -, ak jej otec na to mlčí, sú všetky jej sľuby platné a každé zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, je záväzné. 6Ale ak sa jej otec v deň, keď sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, neplatí a Pán jej odpustí, lebo sa tomu sprotivil jej otec.

7Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, ktorým sa zaviazala, 8a jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, na to mlčí, sú jej sľuby platné a jej zdržovanie, pre ktoré sa rozhodla, je záväzné. 9Ale ak sa jej muž v deň, keď sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tým jej sľuby, ktorými sa zaviazala, zruší, jej nepremyslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväzné a Pán jej odpustí. 10Sľub vdovy alebo prepustenej - všetko, čím sa zaviaže - je pre ňu záväzný.

11Ale ak žena urobí sľub alebo sa prísahou zaviaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho muža 12a jej muž, keď sa to dozvie, na to mlčí a nevzoprie sa proti tomu, sú všetky jej sľuby platné a zdržiavanie, na ktoré sa zaviazala, je pre ňu záväzné. 13Ale ak to jej muž v deň, keď sa to dozvie, vyhlási za neplatné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, či sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej odpustí.

14Každý sľub a každú prísahu, ktorou sa zaviaže mŕtviť seba, môže jej muž urobiť platnou alebo neplatnou. 15Ak jej muž zo dňa na deň na to mlčí, robí tým všetky jej sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, na ktoré sa zaviazala, platnými. Robí ich platnými tým, že v deň, keď sa o tom dozvedel, mlčal na to. 16Keby ich však chcel zrušiť neskôr, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by uvalil na seba."

17Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi Pán, medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome svojho otca.

Bojová výprava proti Madiánčanom. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Ešte pomsti Izraelitov na Madiánčanoch a potom sa pripojíš k svojmu ľudu." 3Vtedy Mojžiš povedal svojmu ľudu: "Vystrojte spomedzi seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pomstu. (*) (Madiánčania zviedli Izraelitov na zmyselnú modloslužbu, za ktorú Pán navštívil Izraelitov nákazou (25,6–18).) 4Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc mužov, z každého Izraelovho kmeňa!" (*) (Porov. Ex 18,25.) 5Takto postavili z tisícov Izraela z každého kmeňa jednu tisícku, teda dvanásťtisíc bojovníkov. 6A Mojžiš ich poslal - jednu tisícku z každého kmeňa - do boja a s nimi poslal do poľa Finésa, syna kňaza Eleazara. On mal so sebou posvätné veci a zvučné poľnice. 7I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a pobili všetkých mužov. 8Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma zabili mečom. 9Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť. 10Všetky ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili. 11Potom vzali všetku korisť a všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka, 12a priviedli zajatcov aj ulúpenú korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu.

Návod, ako sa zachovať k zajatcom. - 13Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu im vyšli z tábora v ústrety. 14Mojžiš sa však rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na tisícnikov a stotníkov, ktorí sa vracali z bojovej výpravy. 15Mojžiš im vyčítal: "Prečo ste nechali všetky ženy nažive?! 16Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza! 17Preto teraz pobite všetkých chlapcov a pozabíjajte aj všetky ženy, ktoré už obcovali s mužom. 18Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s mužom, nechajte nažive pre seba! (*) (Ony sa mali stať izraelskými otrokyňami a vedľajšími ženami izraelských mužov (Dt 21,10–14; Sdc 21,10–14).) 19Vy ostanete sedem dní von z tábora. Vy všetci, ktorí ste zabili človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa na tretí a siedmy deň očisťovať; vy, aj vaši zajatci. 20Aj všetko šatstvo, všetky kožené veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a všetky drevené nádoby musíte očistiť."

21Kňaz Eleazar hovoril bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: "Toto je zákonný predpis, ktorý dal Pán Mojžišovi: 22Zlato, striebro, meď, železo, olovo a cín, 23všetko, čo odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni. A bude to čisté, keď sa to očistí ešte aj očistnou vodou. Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vodou. 24Potom na siedmy deň si vyperte šatstvo a budete čistí. Nato môžete prísť do tábora."

Rozdelenie živej koristi. - 25Pán hovoril Mojžišovi: 26"Spočítaj s kňazom Eleazarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbieralo ako korisť z ľudí a dobytka! 27Korisť potom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili na boji a tiahli do poľa a medzi celú pospolitosť. 28Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli do boja, dávku pre Pána: po jednom z päťsto ľudí, býkov, oslov a oviec. 29Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleazarovi ako pozdvihovanú obetu pre Pána. 30Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, oddeľ každého päťdesiateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z dobytka, a daj to levitom, ktorí konajú službu pri Pánovom stánku." 31A Mojžiš a kňaz Eleazar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.

32Koristi, čiže toho, čo ostalo a čoho sa vojsko zmocnilo, bolo šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec (a kôz), 33sedemdesiatdvatisíc kusov hovädzieho dobytka 34a šesťdesiatjedentisíc oslov; 35ľudských duší zo žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo dovedna tridsaťdvatisíc. 36Polovičná čiastka, ktorá pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec 37a dávka pre Pána z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov, 38ďalej tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka a dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána, 39k tomu tridsaťtisícpäťsto oslov a dávka z toho pre Pána šesťdesiatjeden kusov 40a napokon šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána tridsaťdva duší. 41Mojžiš to odovzdal kňazovi Eleazarovi ako dávku na pozdvihovanú obetu, ako Pán prikázal Mojžišovi. 42V polovici, čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky bojovníkov, 43v polovici, ktorá bola čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec, 44tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka, 45tridsaťtisícpäťsto oslov 46a šestnásťtisíc ľudí; 47z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každé päťdesiate z ľudí i z dobytka a odovzdal to levitom, ktorí konali službu pri Pánovom stánku, ako prikázal Pán Mojžišovi.

Posvätné dary vojenských veliteľov. - 48Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia vojenských skupín, vodcovia tisícok a stotín 49a povedali Mojžišovi: "Tvoji služobníci vykonali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden muž. 50Preto prinášame - aby sme sa zbavili viny pred Pánom - ako obetný dar pre Pána, čo každý z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, sponky, prstene, náušnice a náhrdelníky." 51A Mojžiš i kňaz Eleazar prijali od nich zlato, všelijaké umelecky zhotovené predmety. 52Všetkého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a stotín ako pozdvihovanú obetu pre Pána, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov. (*) (Šekel vážil 16,37 g, teda zlata bolo 274,197 kg (Ex 38,24).) 53Ale aj jednoduchí bojovníci si doniesli korisť každý pre seba. 54Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli ho do stánku zjavenia, aby pripamätúvalo Izraelitov u Pána. (*) (O pripomienke porov. Ex 28,12.)

Rozdelenie Zajordánska: Gadovci a Rubenovci si žiadajú územie v Zajordánsku, 32,1-42

1Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok, (*) (Jazer (21,24.32) malo by sa hľadať na mieste dnešného Chirbet Sár. Jazer bolo pohraničné opevnené mesto Amonitov. O Galaáde pozri Gn 31,21. Galaád je územie za Jordánom v dnešnom Zajordánsku. Rozprestieralo sa medzi riekami Arnonom na juhu a Jarmukom na severe.) 2Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu: 3"Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, 4kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok." 5A dodali: "Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!"

6Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: "Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?! 7Prečo oslabujete odvahu Izraelitov prejsť do krajiny, ktorú im dáva Pán? 8Takto to robili aj vaši otcovia, keď som poslal z Kadešbarny preskúmať zem! 9Došli až do údolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Pán. 10Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal: 11»Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali, 12okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.« 13Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach. 14A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael. 15Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu." (*) (Eskol, porov. 13,24. Kaleb bol z kmeňa Júdovho 13,7. K vv. 10–12 porov. 14,28 n.)

Odpoveď Gadovcov a Rubenovcov na Mojžišove výčitky. - 16Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: "Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny. 17My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja. 18Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok. 19Lebo my si nenárokujeme dedičný majetok s nimi za Jordánom, keď sme dostali svoj dedičný podiel z tejto strany Jordánu."

Dohoda medzi žiadajúcimi a Mojžišom. - 20Tu im Mojžiš povedal: "Ak to naozaj urobíte, ak sa ozbrojíte a pôjdete pred Pánom do boja 21a každý z vás prejde ozbrojený pred Pánom cez Jordán, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov, 22a vrátite sa len potom, keď bude krajina s Pánovou pomocou zaujatá, budete voľní voči Pánovi a voči Izraelu a tento kraj sa vám pridelí pred Pánom za dedičný majetok. (*) (Pred Pánom, t. j. pred archou, na ktorej trónil Pán. Na pochode išli Rubenovci, Gadovci a Simeonovci pred archou (10,18–21).) 23Ak sa však nezachováte tak, previníte sa proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochytí. 24Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a svoje stáda, ale splňte aj to; čo ste sľúbili!"

25Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojžišovi: "Tvoji sluhovia, pane, urobia, čo prikazuješ. 26Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách, 27tvoji sluhovia však pôjdu všetci vystrojení na boj pred Pánom, ako ty, pane, hovoríš."

28Potom dal Mojžiš o nich príkaz kňazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i náčelníkom izraelských kmeňov. 29Mojžiš im povedal: "Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekročia s vami Jordán - všetci prichystaní do boja -, aby bojovali pred Pánom, keď vám bude krajina podrobená, dajte im územie Galaád za dedičný majetok! 30Ale ak nepôjdu s vami vychystaní na boj, potom nech sa osadia medzi vami v kanaánskej krajine!" 31Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: "Urobíme, čo Pán prikázal tvojim služobníkom, 32pôjdeme vyzbrojení pred Pánom do krajiny Kanaán, aby sme dostali dedičný majetok za Jordánom."

33Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.

Znovavybudované mestá. - 34Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer, 35Etrot-Sofan, Jazer, Jegban, 36Betnemru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda. 37Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Karjatain, 38Nabo, Balmeon - so zmenenými menami - a Sabamu. A mestám, ktoré postavili, dali mená.

Výboje Manassesovho kmeňa. - 39Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaádu, zaujali ho a vyhnali Amorejčanov, čo tam bývali. 40Mojžiš pridelil Galaád Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam osadil. 41Manassesov syn Jair tiež vytiahol do boja, zaujal ich stanové dediny a nazval ich Havot-Jair. (*) (Havot-Jair, t. j. Jairove stanové dediny.) 42Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podľa svojho mena Nobe. (*) (Uvádza sa dôvod, prečo Mojžiš pridelil polovici kmeňa Manassesovho územie v Za jordánsku: Manassesovci dobyli mnohé mestá tejto krajiny. Mojžiš ich nechce preto ukrátiť v práve, ktoré majú ako bojovníci na svoju korisť (21,32 n.).)

Táboriská Izraelitov: Z Ramesesu na Sinajskú púšť. - 1Toto sú zastávky Izraelitov po tom, čo v usporiadaných zástupoch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli z egyptskej krajiny. 2Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej: 3Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou, 4kým Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich usmrtil, lebo Pán vykonal aj nad ich bohmi odvetný súd.

5Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa v Sokote. 6Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili sa v Etame na okraji púšte. 7Z Etamu išli ďalej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu, ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred Magdalom. 8Od Pihachirotu sa pohli ďalej a prešli stredom mora na púšť. Tri dni putovali púšťou Etam a zastavili sa v Máre. 9Keď odišli z Máry, došli do Elimu. V Elime bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem i utáborili sa tam. 10Z Elimu potom tiahli ďalej a utáborili sa pri Červenom mori. 11Od Červeného mora sa pobrali ďalej a zastali na púšti Sin. 12Keď odišli z púšte Sin, táborili v Dafke. 13Odíduc z Dafky, zastavili sa v Aluši. 14Z Aluša šli ďalej a utáborili sa v Rafidim; tu ľud nemal vody na pitie. 15Z Rafidim šli ďalej a utáborili sa na púšti Sinaj. (*) (Rameses Ex 12,37. O smrti egyptských prvorodených porov. Ex 12,29 (Ex 12,12). Sokot (Sukkoth) Ex 12,37; Etam Ex 13,20. K v. 7 porov. Ex 14,2. Púšť Sur Ex 15,22; Mára Ex 15,23; Elim (Vadi Gharandel) Ex 15,27. Púšť Sin Ex 16,1, Dafka a Aluš sa v Ex nespomínajú. Rafidim (Fáran) Ex 17,1; Massa a Meríba Ex 17,7.)

Zo Sinajskej púšte do Asiongaberu. - 16Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave. 17Z Kibrot-Hatavy tiahli ďalej a utáborili sa v Haserote. 18Z Haserotu išli ďalej a zastavili sa v Retme. 19Z Retmy tiahli ďalej a táborili v Remon-Fáresi. 20Z Remon-Fáresu odišli a zastavili sa v Libne. 21Z Libny tiahli a táborili v Rese. 22Z Resy tiahli ďalej a utáborili sa v Kélate. 23Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili pri vrchu Sefer. 24Keď sa pohli od vrchu Sefer, utáborili sa v Harade. 25Z Harady sa pohli a utáborili sa v Makelote. 26Keď odtiahli z Makelotu, táborili v Tahate. 27Z Tahatu sa pohli a táborili v Tare. 28Od Tary tiahli ďalej a utáborili sa v Metke. 29Keď odišli z Metky, táborili v Hesmone. 30Z Hesmonu sa pohli a táborili v Moserote. 31Z Moserotu sa pohli a táborili v Bene-Jákane. 32Keď odtiahli z Bene-Jákanu, táborili v Hor-Gadgade. 33Od Hor-Gadgadu odišli a táborili v Jebate. 34Z Jebaty odišli a utáborili sa v Abróne. 35Z Abróny sa pohli a táborili v Asiongaberi. (*) (O púšti Sinaj pozri Ex 19,2; Kibrot-Hatava Nm 11,34; Haserot Nm 11,35. Od Sinaja tiahli Izraelci smerom severným. Retma (Rithma) je asi totožná s 'Ain-Hadra (Nm 11,34). Mená táboríšť, uvedených vo veršoch 19–30, nedajú sa presnejšie určiť. Moserot pozri Dt 10,6. Bene-Jákan je pravdepodobne Birei, 22 km na sever od Kádeša. Bolo by to najsevernejšie táborište, kam Izraeliti na svojej ceste došli, kým sa na rozkaz Pánov neobrátili na spiatočnú cestu, aby okolo Moabska prišli do Kanaánu. Asiongaber treba hľadať v severnej časti Elanského zálivu (Dt 2,8; 1 Kr 9,26; 22,49).)

Spiatočná cesta z Asiongaberu k vrchu Hor. - 36Keď odtiahli z Asiongaberu, táborili na púšti Sin, to jest v Kádeši. 37Z Kádeša sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny. 38Na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hor a tam zomrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci. 39Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hor. 40Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na juhu krajiny Kanaán, dopočul sa, že do krajiny prišli Izraeliti.

Od vrchu Hor na Moabské stepi. - 41Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmone. 42Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Funone. 43Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote. 44Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na moabských hraniciach. 45Z Jeabarimu odtiahli a táborili v Dibongade. 46Z Dibongadu pokračovali ďalej a táborili v Helmondeblataime. 47Z Helmondeblataimu odišli a táborili v pohorí Abarim naproti Nebu. 48Keď odtiahli z pohoria Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 49Táborili od Betsimotu až k Abelsatimu na Moabských stepiach. (*) (O púšti Sin a o Kádeši porov. Nm 20,1 n.; o vrchu Hor Nm 20,22. O aradskom kráľovi Nm 21,1; Obot Nm 21,10; Jeabarim Nm 21,11, porov. aj Nm 21,10–20. Helmondeblataim (Almon Diblathaim) porov. Jer 48,22. Abarim, Fasga, Nebo Nm 21,30; 32,34. Moabské stepi Nm 22,1.)

Poučenie o rozdelení Kanaánu, 33,50 - 34,29

Rozdelenie krajiny sa vykoná losovaním. - 50Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu: 51"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán, 52vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny! (*) (Výšiny Lv 26,30.) 53Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva. 54Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok. (*) (Porov. 26,53–56.) 55Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať. 56A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!"

Hranice prisľúbenej zeme. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Toto prikáž Izraelitom: Keď prídete do krajiny Kanaán, toto bude vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný majetok: krajina Kanaán v celom svojom rozsahu. 3Vaše hranice budú od púšte Sin popri Edomsku. Južná hranica sa začne na východe, na južnom konci Soľného mora, 4potom vaša hranica pôjde južne od Škorpiónového návršia a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. 5Od Asemony hranica zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mori. (*) (Južná hranica zasľúbenej zeme išla od južného konca Mŕtveho mora smerom na juhozápad až po Kadešbarnu a odtiaľ smerom západoseverným až k Stredozemnému moru. Egyptský potok je dnešný Vadi el-Ariš.) 6Západnou hranicou bude pre vás Veľké more - ono bude vašou západnou hranicou. (*) (Hranicou západnou bolo Stredozemné more.) 7A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľkého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vrchu Hor. 8Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara až na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne až Sedad. 9Potom hranica pôjde cez Sifron a dosiahne svoj konečný bod pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hranica. (*) (Hranica severná sa dnes s určitosťou naznačiť nedá. Mienky sú rozličné. Niektorí autori sa domnievajú, že zasľúbená zem na severe bola by sa tiahla od Tripolisu smerom na východ k Libanonu atď. Pravdepodobnejšia je domnienka, ktorá severnú hranicu kladie od Nahr el-Kasimije, rieky, čo severne od Týru vteká do Stredozemného mora. Odtiaľ by hranica išla južne od Libanona – Hor by bol dnešný vrch Džebel el-Šukif – k východu z Ematu, čiže k údoliu, čo je medzi riekami Nahr Litani a Nahr Hasbáni, cez Celosýriu k Hasar Enanu, čiže kraju, kde pramení Jordán.) 10Ako východnú hranicu si určite čiaru od Hasar-Enanu ku Sefame. 11Od Sefamy pôjde hranica dolu ku Reble východne od Ain. Potom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hrebeňa východne od Genezaretského jazera. 12Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skončí sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej krajiny dookola." (*) (Východná hranica zasľúbenej zeme je Genezaretské jazero, Jordán a Mŕtve more.)

13Mojžiš nariadil Izraelitom: "Toto je krajina, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a ktorú Pán kázal prideliť deviatim a polovici kmeňa. 14Lebo rodiny Rubenovho kmeňa a Gadovho kmeňa a polovica Manassesovho kmeňa svoj dedičný podiel už dostali. 15Dva a pol kmeňa obsiahlo svoj dedičný podiel za Jordánom naproti Jerichu, na východ, oproti východu slnka."

Mená tých, čo majú rozdeľovať krajinu. - 16Pán hovoril Mojžišovi: 17"Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu: kňaz Eleazar a Nunov syn Jozue, 18ďalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniežati z každého kmeňa; 19a mená tých mužov sú: Z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb; 20zo Simeonovho kmeňa Amiudov syn Samuel; 21z Benjamínovho kmeňa Chaselonov syn Elidad; 22z Danovho kmeňa Jogliho syn Boki; 23z Jozefových synov z kmeňa Manassesovho Efodov syn Haniel; 24z kmeňa Efraimovho Seftanov syn Kamuel; 25zo Zabulonovho kmeňa Farnachov syn Elisafan; 26z Isacharovho kmeňa Ozanov syn knieža Faltiel; 27z Aserovho kmeňa Salomiho syn Ahiud; 28z Neftaliho kmeňa Amiudov syn Fedael." 29To sú tí, ktorým Pán prikázal rozdeliť Izraelitom ich dedičný podiel v kanaánskej krajine.

Nariadenie o levitských a záchranných mestách, 35

Levitské mestá. - 1Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: 2"Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. 3Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá. 4Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola. 5Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny. (*) (Lakeť meral 0,527 m. Leviti dostali z každej strany mesta 2000x1000 lakťov, teda asi 46,8 hektárov pastvín. Pole nedostali, pretože mali dostávať desiatky z úrody. Leviti sídlili roztrúsení po celej krajine, a tak ostali spojivom celého izraelského národa.) 6Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest. 7Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami. 8A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva."

Mestá útočišťa. - 9Pán hovoril Mojžišovi: 10"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.

Pokyny na určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. - 16Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 19Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, keď ho dostihne. (*) (Pomstiteľ (gó'él) je najbližší muž z rodiny zavraždeného. Takto to určoval zákon krvnej pomsty (Ex 21,14; Dt 19,12).) 20Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.

22Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou, a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23alebo ak naň zrúti - bez toho, žeby ho videl - nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 25Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. (*) (Ak ten, čo zapríčinil smrť, nie je vrahom v pravom slova zmysle, v roku, keď umrie veľkňaz, dostane úplnú amnestiu.) 26Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.

Počet svedkov a výkupné. - 30Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!" (*) (Vražda sa musela dokázať aspoň dvoma svedkami (Dt 17,6; 19,15). Kto zapríčinil smrť človeka, nemohol sa nijako vykúpiť.)

Zákon o vydaji dcér - dedičiek. - 1Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec: 2"Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram. 3Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší. 4A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom." (*) (Porov. 27,1–11 a Lv 25,10.13.) 5Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: "Kmeň Jozefových synov má pravdu. (*) (Kmeň Jozefových synov sú vlastne dva kmene: Efraimov a Manassesov.) 6Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa, 7aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa. 8Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo 9a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo." 10A Salfádove dcéry urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi. 11Salfádove dcéry Maála, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho strýka. 12Vydali sa teda za mužov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedičný majetok ostal pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.

13To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu. (*) (Tieto slová sa vzťahujú na zákony Nm 25 – 30 a 33,50 – 36,9.)