Izrael na hraniciach Kanaánu: Vyzvedači. - 1Potom sa ľud pohol z Haserotu a utáboril sa na púšti Fáran. (*) (Oáza Haserot bola na južnom okraji púšte Fáran.) 2Tam Pán hovoril Mojžišovi: 3"Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia." 4A Mojžiš ich na Pánov rozkaz poslal z púšte Fáran, všetko mužov, ktorí boli pohlavármi Izraelitov. Ich mená sú: 5Z Rubenovho kmeňa Zechurov syn Samua, 6zo Simeonovho kmeňa Huriho syn Safat, 7z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb, 8z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal, 9z Efraimovho kmeňa Nunov syn Osé, 10z Benjamínovho kmeňa Rafuho syn Falti, 11zo Zabulonovho kmeňa Sodiho syn Gediel, 12z Jozefovho kmeňa, čiže z kmeňa Manassesovho, Susiho syn Gadi, 13z Danovho kmeňa Gemaliho syn Amiel, 14z Aserovho kmeňa Michaelov syn Stur, 15z Neftaliho kmeňa Vapsiho syn Nahabi 16a z Gadovho kmeňa Machiho syn Guel. 17To sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš, aby preskúmali krajinu. Vtedy dal Mojžiš Nunovmu synovi Osému meno Jozue.

18Keď ich Mojžiš poslal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: "Choďte do Negebu, potom vystúpte na vrchy (*) (Negeb, čiže Južná zem, je pustatina, ktorá sa rozkladá od Kádeša až po Bersebu na juhu Palestíny.) 19a zistite, aká je to krajina a či ľud, ktorý tam býva, je mocný alebo slabý, či je ho veľa alebo málo, 20či je zem dobrá alebo zlá. Aké sú mestá, v ktorých býva, či sú to dediny alebo opevnené mestá. 21Či je pôda žírna alebo planá, či tam rastú stromy a či nie. Buďte udatní a prineste nám aj z plodín tej krajiny!" Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hrozno.

22Odišli teda a prezreli krajinu od púšte Sin až po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu. (*) (Púšť Sin je severná časť púšte Fáran. Dotýkala sa temer južných hraníc Kanaánu, je to územie v okolí Kadešbarny. Rohob je osada, ktorá neskoršie bude patriť kmeňu Neftali. Je neďaleko od jazera Merom pri mestečku Dan (Lais). Emat, neskoršie Epifania, dnes Hamah, bolo mestečko na rieke Orontes (Gn 10,18). Vchod do Ematu naznačuje najsevernejšiu hranicu Palestíny, medzi Libanonom a Hermonom, najskorej rovina Merdž Ajún, kade viedla cesta do Celosýrie. Vyzvedači sotva chodili pospolu, zdá sa, že sa rozdelili na dve skupiny (Joz 2,1).) 23Keď prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiž postavený o sedem rokov prv, ako egyptské mesto Tanis. (*) (Enakiti boli obri, ako Emci a Refaimci (Dt 2,10 n.; porov. pozn. ku Gn 6,1–7).) 24Tak došli až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroznovým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mužovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových jabĺk a fíg. (*) (Eskol, čiže Údolie hrozna, bolo neďaleko Hebronu.) 25Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznový strapec. (*) (Vyzvedači prešli za 40 dní od Kádeša až po Rohob a späť, teda dovedna 800 km. Cestu však nerobili pešo.)

Návrat a správy vyzvedačov. - 26Po štyridsiatich dňoch, keď prezreli celú krajinu, vrátili sa späť. 27Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran do Kádeša a rozprávali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny. 28Hovorili im: "Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody! 29Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli. 30V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania."

31Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi, a zvolal: "Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!" 32Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: "Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, veď je silnejší ako my!" 33A rozprávali Izraelitom nepravdy o krajine, ktorú prezreli: "Krajina, ktorú sme krížom-krážom prešli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktorá požiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme tam videli, je vysokého vzrastu. 34Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!"

Vzbura ľudu. - 1Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, 2všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: "Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! 3Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?" 4A hovorili si: "Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!"

5Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem. 6Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev (*) (Roztrhnúť odev je prejav veľkého smútku a rozhorčenia (Sir 46,9; 1 Mach 2,55 n.).) 7a povedali celej izraelskej pospolitosti: "Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. 8Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom. 9Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!" (*) (Môžeme ich zničiť, dosl. sú pre nás ako chlieb; ochrana ich opustila, dosl. zanechal ich všetok tieň. Na východe tieň je ozajstnou ochranou pred páľavou slnka (Gn 19,8; Ž 91,1).)

Mojžišovo orodovanie za ľud. - 10Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva. 11A Pán hovoril Mojžišovi: "Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? 12Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!" 13Ale Mojžiš vravel Pánovi: "Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; 14a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. 15Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: 16»Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!« 17Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: 18Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. 19Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!" (*) (Mojžiš je predobrazom Ježiša Krista, ktorý sa za svojich trýzniteľov modlil.)

Boží trest. - 20Pán odpovedal: "Odpustím, ako si prosil. 21Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, 22tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, 23neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. 24Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. 25Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!"

26Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 27"Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. 28Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali. 29Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. 30Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. 31Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti 33a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti. 34Bude to podľa počtu dní, v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim. 35To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!"

Smrť vyzvedačov. - 36Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy, 37tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom. 38Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.

Nešťastný pokus vniknúť do Kanaánu. - 39Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel. 40Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: "Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili." (*) (Ľud je vždy taký. Upadá z jednej krajnosti do druhej. Predtým sa spriečal a brojil, nedôveroval Bohu, a teraz je zasa ochotný a nadmieru odhodlaný. Aj proti zákazu Božiemu chce tiahnuť do Palestíny (v. 25).) 41Mojžiš im však odvrával: "Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! 42Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia. 43Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!" 44Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko. 45Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich, a prenasledovali ich až po Hormu. (*) (Horma (Dt 1,44) – pomenovanie sa dostalo miestu len neskoršie (21,3). Predtým sa volalo to miesto Sefát (Sdc 1,17). Je to vari dnešné es-Sbeita, 40 km severne od Kadešbarny.)

Dodatky k zákonom: O pridávaní potravinových a nápojových obiet k celostným a pokojným žertvám. - 1Pán hovoril Mojžišovi: (*) (Od 15. hlavy po 29. sú zachytené udalosti z doby trvajúcej skoro tridsaťsedem rokov. Lež Mojžiš z celého tohto času podáva len niekoľko zákonov rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá nastupuje, hovorí sa iba bezprostredne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Je dosť možné, že tieto zákony dostala už nová generácia, a to v ostatných rokoch pobytu na púšti, totižto potom, čo Izraeliti, odíduc od Kádeša, sťahovali sa tridsaťsedem rokov púšťou od Červeného mora smerom východným, pokým opäť nedošli ku Kádešu na počiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta (Dt 1,45; 2,1).) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte! 13Podľa tohto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava."

Chleby z prvotín. - 17Pán hovoril Mojžišovi: 18"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach. (*) (O týchto predpisoch porov. Ex 22,29; 23,19; 34,26; Nm 18,12 n.; Dt 18,4.)

Obeta zmierenia za previnenie z neopatrnosti. - 22Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie - podľa predpisu - prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta, a cap na obetu za hriech. 25Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti.

27Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28a kňaz človekovi, čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29Ten istý zákon platí pre vás, čo ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti.

30No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!" (*) (Porov. Lv 4,13 – 5,13. V Lv je reč o prestúpení zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov. Verše 22–26 majú na mysli previnenie celej pospolitosti, verše 27–29 však previnenia jednotlivcov. Porov. Lv 4,27–33 a 5,7–13. Vyhubený (v. 30), t. j. vyobcovaný.)

Trest narušiteľov soboty. - 32Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35Tu povedal Pán Mojžišovi: "Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora." 36Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedla pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi. (*) (Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31,15 sa ustanovuje trest smrti. Tu sa vec rieši znovu, pravdepodobne bola pochybnosť, čo s takým previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať.)

Kystky na obrube plášťa. - 37Pán hovoril Mojžišovi: 38"Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh." (*) (Aj za časov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali (Mt 9,20; 14,36). Farizeji nosievali dlhé, aby sa tým vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt 23,5).)

Koreho vzbura. - 1A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. (*) (Z udalostí za tridsaťsedem rokov uvádza Písmo len dve mimoriadne príhody, a to rozpravu o vzbure Koreho a rozprávanie o rozkvitnutí Áronovej palice. – Kore bol levita, Mojžišov bratanec (Ex 6,18–21). Leviti sa už vžili do svojej úlohy pomáhať pri obetách i ťažko niesli, že nedostávajú kňazskú hodnosť.) 2Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena, 3spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: "Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!"

Mojžiš vyhlasuje Pánov rozsudok nad vzbúrencami. - 4Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: "Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu. 6Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina, 7ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!" 8A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: "Počúvajte, synovia Léviho! 9Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej? 10Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?! 11Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?"

Dátanov a Ábironov odpor. - 12Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: "Nejdeme! (*) (Dátan a Ábiron, potomci Rubenovi, nechcú viac uznať autoritu Mojžišovu. Obžalúvajú Mojžiša, že zaviedol a oklamal Izraelitov. Ironicky opisujú Egypt ako krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, teda prirovnávajú ju k zasľúbenej zemi. "Chceš… vylúpiť oči", čiže chceš nás zaslepiť, aby sme nevideli skutočnosť, aká je.) 13Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť? 14V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!" 15Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: "Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!"

Pán tresce Koreho a jeho skupinu. - 16Nato Mojžiš povedal Koremu: "Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron. 17Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu." 18Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež. 19Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva 20a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 21"Oddeľte sa od tohto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!" 22Tu oni padli na tvár a vraveli: "Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!" 23Pán odpovedal Mojžišovi: 24"Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!"

25Mojžiš sa zobral a šiel k Dátanovi a Ábironovi, a starší Izraela ho nasledovali. 26A povedal ľudu: "Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!" 27I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi. 28Tu Mojžiš povedal: "Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba: 29Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal. 30Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!" 31A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda, 32zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom. 33Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti. 34Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: "Aby aj nás nepohltila zem!"

35Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo. (*) (Pán zásahom svojím dokazuje, že prvenstvo a vodcovstvo Mojžišovo je od Boha, že Mojžiš je prorokom, poslom a zástupcom Božím. Oheň od Pána, porov. Lv 10,2. Pán nevyhubil celú rodinu Koreho, jeho potomci ostali nažive (26,11.58). Neskoršie vidíme Koreovcov posluhovať v chráme ako spevákov (1 Krn 6,17.22; 2 Krn 20,19) a skladateľov žalmov (Ž 42,1; 44,1 atď.))

Použitie kadidelníc vzbúrencov. - 36Pán hovoril Mojžišovi: 37"Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté. 38Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!" 39I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára 40ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Potrestanie ľudu, ktorý šomral pre smrť Koreho. - 41Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: "Vy ste zabili Pánov ľud!" 42Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva! 43Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia, 44Pán povedal Mojžišovi: 45"Odíďte od tohto ľudu, lebo ja ho okamžite zničím!" Tu oni padli na tvár 46a Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol." 47Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud. 48A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala. 49Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho. 50Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.

Áronova palica sa rozzelenala. - 1Po tomto Pán povedal Mojžišovi: (*) (Pán koná ešte jeden zázrak, aby ľudu ukázal, že kňazskú hodnosť vyhradil Áronovej rodine. Kniežatá nosievali ako odznak svojej hodnosti a moci palice, žezlá (Gn 49,10; Nm 21,18; Ez 7,10). Za kmeň Léviho dal Áron svoju vlastnú palicu, bola to teda trinásta.) 2"Hovor s Izraelitmi a vezmi si od nich, od každého kmeňa, po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, od každého kmeňa, spolu dvanásť palíc. Meno každého napíš na jeho palicu! 3Na Léviho palicu však napíš Áronovo meno, lebo len jedna palica bude prislúchať domu ich otcov. 4Potom ich polož do stánku zjavenia pred zákon, kde sa ti ja zjavujem. 5Palica toho, ktorého som si vyvolil, vypučí. Takto pred sebou umlčím šomranie Izraelitov, ktorým broja proti vám." 6Keď to Mojžiš oznámil Izraelitom a keď mu všetky kniežatá dali svoje palice, každé knieža jednu, kmeň po kmeni, spolu teda dvanásť palíc - a medzi ich palicami bola aj Áronova palica -, 7Mojžiš položil palice pred Pána v stánku zjavenia. 8Keď potom Mojžiš na druhý deň vošiel do stánku zákona, Áronova palica, tá, čo patrila kmeňu Léviho, vypučala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozreté mandle. 9Tu Mojžiš vyniesol všetky palice spred Pána ku všetkým Izraelitom. Oni ich poznali a každý si vzal svoju palicu. 10Pán však povedal Mojžišovi: "Áronovu palicu polož späť pred zákon, aby sa zachovala na výstražné znamenie pre poburovačov, aby bol koniec ich reptaniu predo mnou a aby oni nemuseli umierať." 11A Mojžiš to urobil. Ako mu Pán prikázal, tak urobil.

Dodatky k zákonom o kňazstve a levitoch. - 12Izraeliti potom vraveli Mojžišovi: "Pomrieme! Sme stratení, celkom stratení! Veď ktokoľvek sa priblíži k Pánovmu stánku, musí zomrieť! Vari máme všetci do jedného pohynúť?!"