Nm22-36

Balám a jaho proroctvo, 22 - 24

Moabský kráľ prvý raz povoláva amonského veštca Baláma. - 1Potom šli Izraeliti ďalej a utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. (*) (Moabské stepi = územie medzi Jordánom a pohorím Abarim, najmä severne od Mŕtveho mora.) 2Keď Seforov syn Balak videl, čo všetko Izrael urobil Amorejčanom, 3Moab sa veľmi bál tohto národa, lebo bol veľký, a schytila ho hrôza pred Izraelitmi. 4Moabčania povedali madiánskym starším: "Tento húf nám požerie všetko vôkol nás, ako dobytok spása trávu na poli!" A Seforov syn Balak, ktorý bol toho času moabským kráľom, 5poslal poslov k Beorovmu synovi Balámovi do Petoru na Eufrate, do krajiny jeho národa, aby ho privolal, a odkázal mu: "Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta. Roztiahol sa už po celej krajine a usalašil sa naproti mne. 6Príď teda a prekľaj mi tento ľud, lebo je silnejší ako ja. Možno ho potom porazím a vyženiem z krajiny, lebo viem, že koho ty požehnáš, je požehnaný, a koho ty prekľaješ, je prekliaty." (*) (Petór (Pitru) bolo mesto na pravom brehu Eufratu v severnej Mezopotámii. Balám bol asi slávny pohanský veštec, ktorý poznal aj jediného pravého Boha, Pána (v. 8.13.19 atď.). Dar proroctva je milosť a Boh ju dáva, komu chce.)

7I vybrali sa moabskí starší a madiánski starší s odmenou za veštbu v rukách, prišli k Balámovi a odovzdali Balakov odkaz. 8On im povedal: "Ostaňte túto noc tu a potom vám dám odpoveď podľa toho, čo mi povie Pán." Moabskí náčelníci ostali teda u Baláma.

9Boh prišiel k Balámovi a povedal mu: "Čo sú to za muži u teba?!" 10Balám odpovedal Bohu: "Seforov syn Balak, moabský kráľ, mi odkázal: 11Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta, a roztiahol sa už po celej krajine. Príď teda a zariekni mi ho! Hádam potom budem môcť začať s ním bojovať a vyženiem ho." 12Boh však povedal Balámovi: "Nesmieš s nimi ísť! Nesmieš prekliať ten ľud, lebo je požehnaný!" 13Keď Balám ráno vstal, povedal Balakovým náčelníkom: "Choďte len do svojej krajiny, lebo Pán mi nedovolil ísť s vami." 14Moabskí predáci sa pobrali, a keď došli k Balakovi, povedali mu: "Balám sa zdráhal ísť s nami."

Balak poznove posiela po Baláma. - 15Nato Balak opäť poslal popredných mužov, viacerých a vznešenejších, ako boli prví. 16Keď prišli k Balámovi, povedali mu: "Toto odkazuje Seforov syn Balak: Neotáľaj prísť ku mne! 17Bohato ťa odmením a urobím všetko, čo mi povieš. Len príď a zariekni mi tento ľud!" 18Ale Balám odvetil Balakovým služobníkom: "Keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti rozkazu Pána, svojho Boha, ani viac, ani menej. 19Ale zostaňte tu aj vy túto noc, aby ste sa dozvedeli, čo mi ďalej povie Pán." 20Pán za noci prišiel k Balámovi a povedal mu: "Ak ťa títo mužovia prišli zavolať, tak sa vyber a choď s nimi! Ale smieš robiť len to, čo ti prikážem ja!" 21Ráno potom Balám vstal, osedlal svoju oslicu a odišiel s moabskými predákmi.

Balámova oslica rozpráva. - 22Potom sa Boh rozhneval, že (Balám) už aj sám chcel ísť, a Pánov anjel mu zastúpil cestu, aby ho zadržal. Niesol sa totiž na oslici a sprevádzali ho jeho dvaja sluhovia. 23Keď oslica videla na ceste stáť Pánovho anjela s vytaseným mečom v ruke, vybočila z cesty a išla poľom. Balám oslicu bil, aby ju zavrátil na cestu. 24Tu sa anjel postavil do úžľabiny medzi vinicami, kde stál z oboch strán múr. 25Keď oslica zočila Pánovho anjela, pritisla sa o múr a Balámovi pritlačila o múr nohu. I bil ju znova. 26Pánov anjel ho zasa predišiel a zastal si na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo. 27A keď Balámova oslica zbadala Pánovho anjela, padla pod Balámom. Balám sa rozhneval a ťal oslicu palicou. 28Tu Pán otvoril oslici ústa a povedala Balámovi: "Čo som ti urobila, že si ma už tri razy bil?" 29Balám odvetil oslici: "Lebo si si robila posmech zo mňa. Keby som mal poruke meč, tak by som ťa zabil." 30Oslica odpovedala Balámovi: "A nie som ja tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdievaš? A urobila som ti niekedy niečo takéto?!" On odpovedal: "Nie!" 31Tu Pán otvoril Balámovi oči a zbadal, že na ceste stojí Pánov anjel s vytaseným mečom v ruke. Poklonil sa a vrhol sa na tvár. 32Pánov anjel mu povedal: "Prečo si už tri razy bil svoju oslicu? Pozri, ja sám som prišiel, aby som ťa zadržal, lebo táto cesta je proti mojej vôli. 33Oslica ma zbadala a tri razy sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa už zahubil. Ju by som však bol nechal nažive." 34Tu Balám povedal Pánovmu anjelovi: "Previnil som sa. Nevedel som, že sa mi ty staviaš do cesty. Teraz však, ak sa ti to neprotiví, vrátim sa späť." 35Pánov anjel však odvetil Balámovi: "Len choď s mužmi! Ale hovoriť budeš iba to, čo ti prikážem ja!" A Balám šiel s Balakovými náčelníkmi. (*) (Oslica sa stala nástrojom Božím, aby poučila a pokorila Baláma. Skutočnosť, že oslica hovorí (28 n.), dá sa vysvetliť iba zázračne. Ako kedysi diabol použil na svoje služby hovoriaceho hada, tak Pánov anjel používa oslicu, aby otvorila Balámovi oči a odvrátila ho od jeho zlého zámeru. O tejto skutočnosti je presvedčený aj sv. Peter (2 Pt 2,16).)

Balámov príchod k Balakovi. - 36Keď Balak počul, že sa blíži Balám, šiel mu v ústrety do moabského Iru, ktorý je na samých hraniciach arnonského územia. 37A Balak povedal Balámovi: "Či som neposlal opäť po teba, aby som ťa privolal? Prečo si neprišiel hneď ku mne? Nie som vari schopný odmeniť ťa?" 38Balám odpovedal Balakovi: "Nuž prišiel som k tebe, ale sotva budem môcť niečo hovoriť. Poviem iba to slovo, ktoré mi vloží do úst Boh."

39Potom išli Balak s Balámom ďalej a došli do Kirjat-Chusot. 40A keď Balak obetoval býky a ovce, poslal z nich Balámovi a náčelníkom, čo boli s ním.

Prvé Balámovo požehnanie. - 41Na druhý deň ráno vzal Balak Baláma so sebou a zaviedol ho na Bamot-Bál, odkiaľ bolo vidieť zadné (voje) izraelského ľudu. (*) (Ir je asi Ar (21,15.28). Bamot-Bál, vlastné meno miesta, o ktorom bola reč v 21,19; dosl. značí Výšiny Bálove. Na výšinách obetúvali pohanským bohom.)

1Tu povedal Balám Balakovi: "Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!" 2A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. 3Potom povedal Balám Balakovi: "Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti." I odobral sa na osamelé miesto 4a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: "Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana." 5Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: "Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!" 6Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci. 7Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

Z Aramu ma Balak priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ:
Poď, prekľaj mi Jakuba,
poď zlorečiť Izraelovi!

(*) (Oslavný spev, hebr. mášal, orákulum, veštba, básnické predpovedanie budúcich udalostí.)
8

Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

9

Veď ho vidím z vrchu skál,
z výšin sa naň dívam:
"Hľa, ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy.

10

Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!
Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!
Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,
kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!"

(*) (Izrael požehná Boh, oddelí si ho politicky i nábožensky od ostatných národov a veľmi ho rozmnoží. Početné potomstvo je odmena za spravodlivý život.)

11Tu povedal Balak Balámovi: "Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!" 12Ale on mu odpovedal: "Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?"

Druhé Balámovo požehnanie. - 13Potom vravel Balak Balámovi: "Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!" 14I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi. (*) (Strážne miesto, odkiaľ pozorovali let vtákov, alebo kde za vojny stáli stráže, zisťujúce pohyb nepriateľa. O Fasge pozri 21,20.) 15Nato povedal Balakovi: "Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie."

16Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: "Vráť sa k Balakovi a takto hovor!" 17Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: "Čo hovoril Pán?"

18

Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:
"Vstaň, Balak, a počúvaj!
Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

19

Boh nie je ako človek, že by luhal,
ani ako syn človeka, že by ľutoval!
Azda by povedal, a nevykonal,
hovoril var', a nesplnil?

20

Hľa, dostal som rozkaz požehnať,
nuž požehnávam a nezmením to:

21

Nevidno nešťastia v Jakubovi
a nebadať strasti v Izraelovi.
Pán, jeho Boh, je s ním
a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

22

Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako zubrie rohy.

23

Veď niet hádačstva v Jakubovi
a niet veštectva v Izraelovi.
Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi
a Izraelovi, čo urobí Boh.

24

Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,
ako lev vstáva.
Neľahne, pokým korisť nezhltne
a nevypije krv zabitých."

25Balak povedal Balámovi: "Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!" 26Balám mu odpovedal: "Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?«" (*) (Balám zvestuje trojité požehnanie pre Izrael: Izrael bude ochránený pred každým nebezpečenstvom, lebo Pán je jeho Kráľom (Ex 15,18); Izrael verí v pravého Boha, a preto nemusí svoju budúcnosť zisťovať hádačmi a veštcami, veď Pán mu, v čase potreby, svoju vôľu oznámi prostredníctvom osvietených ľudí (Dt 18,9–18); v boji so svojimi nepriateľmi Izrael zvíťazí (Gn 49,9.27).)

Tretie Balámovo požehnanie. - 27Potom Balak povedal Balámovi: "Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial." (*) (Balak vyviedol Baláma na vyšší vrch, aby odtiaľ mohol vidieť celý izraelský tábor a aby ho odtiaľ preklial. Fegor je končiar pohoria Abarim severne od Fasgy. Na Fegore bola svätyňa Bálova; končiar sa preto volal aj Bál-Peor (25,3).) 28A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou. 29Tu Balám povedal Balakovi: "Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!" 30Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.

1Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží 3a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

"Výrok Baláma, Beorovho syna,
hovorí muž s prenikavým zrakom;

4

takto hovorí ten, čo načúva slová Božie,
ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho,
zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

5

Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje,
tvoje príbytky, Izrael!

(*) (Tretie požehnanie opisuje úrodnosť zeme Kanaánu, v ktorej Izrael bude bývať (5–7), moc a slávu izraelského kráľovstva (8. 9), ktorú si získa vo víťazných bojoch.) 6

Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu,
ako záhrady pozdĺž potoka,
sťa duby, čo zasadil Pán,
sťa cédre pri vodách.

7

Voda sa rinie z jeho vedier
a jeho semeno je v hojnej vlahe.
Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga
a vezme mu kráľovstvo.

(*) (Agag je spoločné meno všetkých amalekitských kráľov, ako faraón zasa egyptských alebo abimelech filištínskych vladárov. Je dosť možné, že sa tak volal kráľ Amalekitov, ktorý bojoval proti Izraelitom na Sinajskom polostrove Ex 17,8. Tu predstavuje meno Agag všetkých nepriateľov Izraela, v širšom zmysle.) 8

Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako rohy zubrie.
Pohltí národy, nepriateľov svojich,
poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.

(*) (Pozri aj 23,22. Rohy boli symbolom sily. Zubrie rohy naznačujú veľkú moc Pánovu.) 9

Stočil sa, leží sťa lev,
ako levica - ktože ho vyruší?

Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný,
kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!"

(*) (Ten, kto ťa požehná… porov. Gn 27,29.)

10Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: "Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal. 11Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!" 12Balám však odvetil Balakovi: "A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal: 13»Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«? 14A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch." (*) (Porov. Gn 49,1.)

Štvrté Balámovo požehnanie. - 15I predniesol svoj oslavný spev a vravel:

"Výrok Baláma, Beorovho syna,
výrok muža s prenikavým zrakom.

16

Je to výrok toho, čo načúva slová Božie,
toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho,
zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

17

Jeho vidím, ale nie už teraz,
hľadím na neho, no nie z poblízka.
Hviezda vychádza z Jakuba,
žezlo sa zdvíha z Izraela.
On rozbije spánky moabské
a temeno všetkým synom Seta.

18

Edom bude jeho vlastníctvom
a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom.
Izrael sa však bude vzmáhať v moci,

19

z Jakuba povstane panovník
a zničí, čo zostalo z mesta."

(*) (Také požehnanie, čiže takú veštbu, nežiadal si Balak od Baláma. Balám ju prednáša akoby mimovoľne. Balám vidí, že v budúcnosti Izrael bude mať slávne kráľovstvo. Hviezda je odznakom slávy a žezlo moci (Gn 49,10; Iz 14,12; Zjv 1,16.20; 2,1; 9,1.). Proroctvo o zničení všetkých nepriateľov Izraela začalo sa uskutočňovať za Dávida a jeho nástupcov a do rozhodného štádia sa dostalo za časov Mesiáša – Kráľa. Aj v iných predpovediach volá sa Mesiáš "svetlo" (Iz 9,1), "zornica" (2 Pt 1,19; Zjv 22,16) a "kráľ" (Ž 2).)

20Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac:

"Prvým bol Amalek medzi národmi,
no jeho koniec - je záhuba!"

(*) (Amalekiti spomínajú sa už za časov Abrahámových (Gn 14,7). Bol to starý národ: prvý medzi národmi. Iní autori vykladajú, že Amalekiti boli prví, čo bojovali proti Izraelitom (Ex 17,8 n.; Nm 14,43.45). Zánik Amalekitov začal sa za Šaula a dokonal sa za Ezechiáša (1 Sam 15,8 n.; 27,8; 30,9 n.; 1 Krn 4,43).)

21Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal:

"Pevné je tvoje sídlo.
Hniezdo si si postavil na skale.

22

A predsa si, Kain, odsúdený na skazu,
keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!"

(*) (Kenejci boli s Izraelom v priateľstve od najstarších čias. Mojžišov švagor Hobab bol Kenejec (Sdc 1,16; 4,11). Čiastka Kenejcov pripojila sa ku kmeňu Júdovmu (Sdc 1,16), čiastka ku kmeňu Neftaliho (Sdc 4,11). Po zaujatí Kanaánu Kenejci sa osadili v blízkosti Izraela, na juhu Mŕtveho mora. Kenejci boli spojencami Amalekitov a prináležali vlastne k Madiánčanom. Preto predpoveď o Kenejcoch možno chápať ako proroctvo o Madiánčanoch, ktorí sa spolčili s Moabčanmi proti Izraelitom (22,4.7; 25,1.14.17). O Kenejcoch porov. Gn 15,19. Kain značí Kenejcov.)

23A ešte predniesol slávnostný spev a vravel:

"Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,

24

lode prídu od Kitimu,
pokoria Asýra, pokoria Hebera,
ale aj on nakoniec zahynie!"

(*) (V tejto slohe Balám zvestuje zánik asýrskej ríše. Nebezpečenstvo pre Asýriu príde od západu (Macedónci, Gréci a Rimania). Kitim v užšom slova zmysle boli obyvatelia ostrova Cyprus, v širšom zmysle však obyvatelia ostrovov a pobreží na západ od Palestíny, teda národy v okruhu Stredo zemného mora. Heber je podľa súvisu najskôr synonymné slovo s Asýrom (Aššurom), označuje národy na východ od Eufratu (ako Babylonci, Elamčania, Aramejci atď.). Napokon však aj Kitim, kráľovstvá v okolí Stredozemného mora, padnú. O tomto bude prorokovať Daniel, ktorý oznámi, že Mesiáš na rumovisku kráľovstiev zbuduje svoje večné Kráľovstvo.)

25Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.

Izrael na moabských stepiach, 25 - 26

Smilstvo a modloslužba Izraelitov. - 1Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami. (*) (Setim, hebr. Abel šittím, je oáza Kefrén. Bol to práve Balám, ktorý dal Moabčanom túto radu (31,16; 2 Pt 2,15; Júd 11; Zjv 2,14).) 2Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom, 3a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi. (*) (Bélfegor je Bál z Fogoru (Peoru), moabský boh, ktorého uctievali práve vo Fogore, neďaleko Setim (23,28; Dt 3,29). Tohto boha uctievali na vrchoch a v hájoch, a to tancom, hudbou a nemravnou rozpustenosťou.) 4Pán povedal Mojžišovi: "Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela." 5A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: "Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!" (*) (Hnev Pánov prejavil sa v tom, že medzi Izraelitmi vypukla nejaká nákaza (v. 8). Na rozkaz Pánov mal dať Mojžiš usmrtiť všetkých tých, čo sa najviac previnili oproti Pánovi. Pánov rozkaz nebol vykonaný, pretože veci sa inakšie vyvinuli.)

Finésov rozhodný čin a odmena zaň. - 6A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia. 7Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju, 8šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch - Izraelitu i ženu - razom prebodol cez pohlavné ústroje.

Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov. 9Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvadsaťštyritisíc.

10Potom Pán hovoril Mojžišovi: 11"Finés, syn Áronovho syna Eleazara, odvrátil môj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlím, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov. 12Preto mu povedz: Hľa, uzavriem s ním zmluvu pokoja 13a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom." (*) (Finés obetovaním tých, čo sa tak zjavne medzi ľudom previnili proti zákonu, utíšil hnev Pánov a oddialil od národa nešťastie, ktoré mu hrozilo (Ž 106,30).) 14Meno Izraelitu, ktorý bol usmrtený s Madiánčankou, bolo Zamri a bol to syn kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov. 15Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, bola to dcéra Sura, ktorý bol náčelníkom čeľade madiánskeho kmeňa.

Pánov rozkaz na boj s Madiánčanmi. - 16Potom Pán povedal Mojžišovi: 17"Považujte sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich! 18Veď aj oni boli nepriateľskí a ľstiví voči vám v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madiánskeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogorovu vec."

Druhé sčítanie bojaschopných mužov. - 1Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a Áronovmu synovi Eleazarovi: 2"Urobte súpis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podľa ich rodín, všetkých bojaschopných." 3I spočítali ich Mojžiš a kňaz Eleazar na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu, 4od dvadsiateho roku nahor, ako Mojžišovi prikázal Pán.

5Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, boli títo: Izraelov prvorodený Ruben. Rubenovi synovia boli: Henoch, z ktorého pochádza čeľaď Henochovcov, Falu, z ktorého pochádza čeľaď Faluovcov, (*) (Porov. Nm 1; Gn 46,8–25; Ex 6,14–25.) 6Hesron, z ktorého pochádza čeľaď Hesronovcov, a Charmi, z ktorého pochádza čeľaď Charmovcov. 7To sú Rubenove čeľade. Prehliadnutých ich bolo štyridsaťtritisícsedemstotridsať. 8Faluho syn bol Eliab 9a Eliabovi synovia boli: Namuel, Dátan a Ábiron. Títo - Dátan a Ábiron - boli medzi tými, ktorých povolali na zhromaždenie ľudu a ktorí sa vzbúrili so skupinou Koreho proti Mojžišovi a Áronovi, keď sa postavili proti Pánovi. 10Zem však otvorila svoj pažerák a prehltla ich spolu s Korem, kým skupina zahynula tak, že oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, a tak sa stali výstražným znamením. 11Koreho synovia však nezahynuli. (*) (Pozri Nm 16 a Ex 20,5.)

12Simeonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Namuel, z ktorého pochádza čeľaď Namuelovcov, z Jamina čeľaď Jaminovcov, z Jachina čeľaď Jachinovcov, 13zo Zareho čeľaď Zarovcov a zo Šaula čeľaď Šaulovcov. 14To sú čeľade Simeonovcov. Bolo ich dvadsaťdvatisícdvesto.

15Gadovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sefon, z ktorého pochádza čeľaď Sefonovcov, z Agiho čeľaď Agiovcov, zo Suniho čeľaď Suniovcov, 16z Ozniho čeľaď Ozniovcov, z Heriho čeľaď Heriovcov, 17z Aroda čeľaď Arodovcov a z Ariela čeľaď Arielovcov. 18To sú čeľade Gadových synov a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťtisícpäťsto.

19Júdovi synovia boli: Her a Onan. No Her a Onan umreli v kanaánskej krajine. 20Júdovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sela, z ktorého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď Fáresovcov. 21Fáresovi synovia boli: z Hesrona pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula čeľaď Hamulovcov. 22Toto sú Júdove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo sedemdesiatšesťtisícpäťsto.

23Isacharovi synovia boli podľa svojich čeľadí: Tola, z ktorého je čeľaď Tolovcov, z Fua čeľaď Fuovcov, 24z Jasuba čeľaď Jasubovcov a zo Semrana čeľaď Semranovcov. 25To sú Isacharove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiatštyritisíctristo.

26Zabulonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sared, z ktorého je čeľaď Saredovcov, z Elona čeľaď Elonovcov, z Jalela čeľaď Jalelovcov. 27To sú Zabulonove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiattisícpäťsto.

28Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí boli Manasses a Efraim. 29Manassesovci boli: Machir, z ktorého pochádza čeľaď Machirovcov. Z Machira pochádza Galaád a z Galaáda pochádza čeľaď Galaádovcov. 30Galaádovi synovia boli: Jezer, z ktorého je čeľaď Jezerovcov, z Haleka čeľaď Halekovcov, 31z Asriela čeľaď Asrielovcov, zo Sechema čeľaď Sechemovcov, zo Semida čeľaď Semidovcov 32a z Hefera čeľaď Heferovcov. 33Heferov syn Salfád nemal však synov, iba dcéry, a Salfádove dcéry boli: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 34To sú čeľade Manassesove a z nich bolo prehliadnutých päťdesiatdvatisícsedemsto. (*) (Nm 27,1; Joz 17,1 n.; 1 Krn 7,14.)

35Synovia Efraimovi podľa svojich čeľadí sú títo: zo Sutalu čeľaď Sutalovcov, z Bechera čeľaď Becherovcov a z Tehena čeľaď Tehenovcov. 36Sutalov syn bol aj Heran a z neho je čeľaď Heranovcov. 37Toto sú čeľade synov Efraimových, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo tridsaťdvatisícpäťsto. To sú Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí.

38Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Belu pochádza čeľaď Belovcov, z Asbela čeľaď Asbelovcov, z Ahirama čeľaď Ahiramovcov, 39zo Sufama čeľaď Sufamovcov a z Hufama čeľaď Hufamovcov. 40Belovi synovia boli Hered a Noeman. Z Hereda pochádza čeľaď Heredovcov a z Noemana čeľaď Noemanovcov. 41To sú Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých bolo štyridsaťpäťtisícšesťsto.

42Danovi synovia podľa svojich čeľadí boli: zo Suhama pochádza čeľaď Suhamovcov. To sú Suhamove rody podľa svojich čeľadí. 43Všetkých z čeľade Suhamovcov, čo boli prehliadnutí, bolo šesťdesiatštyritisícštyristo.

44Aserovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jemnu pochádza čeľaď Jemnovcov, z Jesuiho čeľaď Jesuiovcov a z Brieho čeľaď Briovcov. 45Z Brieho synov, z Hebera pochádza čeľaď Heberovcov a z Melchiela čeľaď Melchielovcov. 46Meno Aserovej dcéry bolo Sára. 47To sú čeľade Aserových synov, z ktorých bolo prehliadnutých päťdesiattritisícštyristo.

48Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jesiela čeľaď Jesielovcov, z Guniho čeľaď Guniovcov, 49z Jesera čeľaď Jeserovcov a zo Selema čeľaď Selemovcov. 50To sú Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťpäťtisícštyristo. 51Prehliadnutých Izraelitov bolo teda šesťstojedentisícsedemstotridsať. (*) (Z celkového počtu jednotlivých kmeňov najviac sa umenšil kmeň Simeonov. Je možné, že tento kmeň sa najviac prehrešil proti Pánovi a za- siahla ho väčšia nákaza (25,9). Umenšili sa aj kmene: Rubenov, Gadov, Efraimov a Neftaliho. Najviac vzrástol kmeň Manassesov (o 22 500).)

Pokyny pre rozdelenie krajiny. - 52Pán hovoril Mojžišovi: 53"Týmto nech sa rozdelí krajina za dedičný majetok podľa počtu ich mien. 54Početnejšiemu kmeňu dáš väčší dedičný majetok a tomu, čo je počtom menší, dáš menší dedičný majetok. Každému dáš dedičný majetok podľa počtu jeho prehliadnutých. 55Krajina sa však rozdelí žrebom. A dostanú ju do vlastníctva podľa mien ich otcovských kmeňov. 56Teda žrebom bude rozdelená krajina medzi početnejších a medzi počtom menších." (*) (Tieto verše odôvodňujú vyššie uvedené sčítanie ľudu.)

Sčítanie levitov. - 57A toto sú prehliadnutí leviti podľa svojich čeľadí: z Gersona pochádza čeľaď Gersonovcov, z Kaáta čeľaď Kaátovcov a z Merariho čeľaď Merariovcov.

58Čeľade levitov sú tieto: čeľaď Lobniho, čeľaď Hebronova, čeľaď Musiho a čeľaď Koreho. Kaátovi sa narodil Amram, 59ktorý mal za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu mužovi Amramovi synov Árona a Mojžiša, a ich sestru Máriu. 60Áronovi sa narodil Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. 61Nadab a Abiu zomreli, keď obetovali iný oheň pred Pánom. 62Všetkých, čo boli z nich prehliadnutí, bolo dvadsaťtritisíc, všetko muži od jedného mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnutí s ostatnými Izraelitmi, lebo im nebol určený dedičný majetok medzi Izraelitmi. (*) (Porov. Gn 46,11; Nm 1,47; 3,1 n.; 1 Krn 6,1 n. Levitov je o tisíc viac ako pri prvom sčítaní (3,22.28.34.39).)

63Toto sú prehliadnutí Mojžišom a kňazom Eleazarom, ktorí prehliadali Izraelitov na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 64Medzi nimi nebol ani jeden z tých, ktorých prehliadali Mojžiš a Áron na Sinajskej púšti. 65Pán im oznámil, že zomrú na púšti, a neostal z nich nik okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho.

Zákon o dedičnom práve dcér. - 1Raz prišli dcéry Salfáda, ktorý bol synom Hefera, syna Galaáda, syna Machira, z kmeňa Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcéry sa volali Maála, Noa, Melcha a Tersa. 2Predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia a vraveli: 3"Náš otec zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal. 4Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!" (*) (Rozprava súvisí so sčítaním ľudu. Sčítaní boli len dospelí mužovia a zem sa mala rozdeliť medzi jednotlivé rodiny. Naskytla sa otázka: čo sa stane, keď niektorý z mužov nezanechal mužského potomka?)

5Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi 6a Pán povedal Mojžišovi: 7"Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec. 8A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry. 9Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia. 10Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. 11A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán." (*) (Tento zákon, ktorý háji právo rodiny na dedičný majetok, doplní sa ešte v hl. 36. Zákon má ten istý cieľ ako levirátsky zákon Gn 38,8; Dt 25,5 n.)

Ustanovenie Jozueho za Mojžišovho nástupcu. - 12Pán povedal Mojžišovi: "Vystúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ krajinu, ktorú som dal Izraelitom. 13Pozri si ju! Aj ty sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripojil tvoj brat Áron, 14lebo ste sa zdráhali osláviť ma na púšti Sin pred očami ľudu, keď sa búril proti mne pre vodu." To je voda Meríby (sporu) v Kádeši na púšti Sin. (*) (Pozri pozn. k Abarim 21,20. O Áronovej smrti 20,22–29. O púšti Sin 13,22. O hriechu Mojžišovom a Áronovom porov. 20,10 n.)

15Tu Mojžiš povedal Pánovi: 16"Pane, Boh dychu každého tela, ustanov nad týmto ľudom muža, 17ktorý by ich vyvádzal a privádzal, aby ľud nebol ako stádo, ktoré nemá pastiera!" (*) (Mojžiš odovzdane prijíma trest Boží. Nemyslí však ani vtedy na seba, lež na ľud, ktorý mu Pán zveril.) 18Pán odpovedal Mojžišovi: "Vezmi Nunovho syna Jozueho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho svoju ruku 19a potom ho postav pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho za vodcu pred očami celého ľudu! (*) (Jozue ukázal sa neraz ozaj schopným nástupcom Mojžišovým Ex 17,9; 24,13; 32,17; Nm 13,10.16; 14,6.30.38. Muž, v ktorom je duch, muž, ktorý má potrebné vlastnosti, aby bol vodcom ľudu: rozumnosť, pevnosť a odhodlanosť. Vkladanie rúk zobrazuje prenesenie poslania, čiže úradu a moci.) 20Prenechaj mu niečo zo svojej úradnej právomoci, aby ho poslúchala celá izraelská pospolitosť. 21Bude prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pánom a podľa jeho výpovede vytiahne (do boja) a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá pospolitosť." 22A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Vzal Jozueho, postavil ho pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť, (*) (Jozue nebude mať všetky prednosti, čo mal Mojžiš. Už nebude zákonodarcom, nebude v úzkom spojení s Pánom, Pán nebude k nemu hovoriť z tváre do tváre, ale Jozue sa dozvie vôľu Pánovu prostredníctvom veľkňaza, ktorý sa poradí s urim a tumim (Ex 28,30).) 23položil naň ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

Dodatky k zákonom o obetách: Každodenná raňajšia a večerňajšia obeta. - 1Pán hovoril Mojžišovi: (*) (V čase, keď Izraeliti majú vojsť do zasľúbenej zeme, Pán im pripomína povinnosti, týkajúce sa bohoslužby. Mnohé zo zákonov sú tie isté, ako sa uvádzajú v Lv 1 – 7; Nm 15,1–12 atď. Niektoré predpisy sa však pozmeňujú a rozširujú.) 2"Prikáž Izraelitom a povedz im: Dbajte na to, aby ste v určenom čase prinášali moje obetné dary, potravinové a zápalné obety na príjemnú vôňu pre mňa!

3A povedz im: Toto sú zápalné obety, ktoré budete prinášať Pánovi: Každý deň dva bezchybné jednoročné baránky ako ustavičnú celostnú žertvu. 4Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer 5a k tomu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja z roztlčených olív, ako potravinovú obetu. 6To je ustavičná celostná žertva, ktorá bola obetovaná ako zápalná obeta príjemnej vône pre Pána na vrchu Sinaj. 7Ku každému baránkovi sa pridá aj nápojová obeta, štvrtina hinu vína. Nápojovú obetu prinesieš Pánovi vo svätyni! 8Druhého baránka budeš obetovať v podvečer a zachováš sa tak, ako pri raňajšej potravinovej obete a príslušnej nápojovej obete. To je zápalná obeta príjemnej vône pre Pána. (*) (Porov. Ex 29,38–42.)

Sobotňajšia obeta. - 9V sobotňajší deň budeš obetovať dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny efy jemnej múky, poliatej olejom, ako potravinovú obetu a k tomu aj nápojovú obetu. (*) (Ez 46,4 n.) 10To je sobotňajšia obeta, ktorá sa bude prinášať každú sobotu, okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.

Novmesačná obeta. - 11Na začiatku svojich mesiacov prinesiete na celostnú žertvu Pánovi dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných, bezchybných baránkov. 12Ku každému býčkovi tri desatiny jemnej múky poliatej olejom, ako potravinovú obetu, k baranovi dve desatiny jemnej múky, poliatej olejom, na potravinovú obetu 13a ku každému baránkovi desatinu jemnej múky, poliatej olejom, ako celostnú žertvu príjemnej vône na zápalnú obetu pre Pána. 14K tomu aj príslušnú nápojovú obetu, k býčkovi pol hina vína, tretinu hina k baranovi a po štvrtine hina ku každému baránkovi. To je celostná žertva na nový mesiac, ktorá sa prinesie na začiatku každého mesiaca v roku. 15K ustavičnej celostnej žertve a príslušnej nápojovej obete bude sa obetovať aj jeden cap na obetu za hriech. (*) (Pozri Lv 23,23-25; 1 Sam 20,5 n.; Am 8,5; Ez 45,17 atď.)

Obeta na sviatok Nekvasených chlebov. - 16Na štrnásty deň prvého mesiaca bude sa sláviť na Pánovu počesť pascha. 17Pätnásty deň tohto mesiaca bude veľký sviatok. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 18V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie, vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca. 19Na zápalnú obetu, na celostnú žertvu pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov 20a k tomu príslušnú potravinovú obetu jemnej múky, poliatej olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi 21a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 22aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste dostali odpustenie. 23Toto obetujte okrem celostnej raňajšej žertvy, ktorá je ustavičnou celostnou žertvou, a okrem príslušnej nápojovej obety. 24Takto budete obetovať sedem dní, deň po deň, jedlá na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. To sa bude obetovať okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety. 25Na siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu. (*) (Lv 23,5–8; Ex 12,2–6.)

Obeta na sviatok Žatvy. - 26Aj v deň prvotín, keď na svoje sviatky Týždňov prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového, budete mať sväté zhromaždenie; ani vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. 27A na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem bezchybných jednoročných baránkov, 28k tomu na potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému býčkovi, dve desatiny k baranovi 29a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 30aj jedného capa, aby ste sa zmierili. 31Toto prinesiete okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety - musia to byť bezchybné zvieratá - a okrem požadovanej nápojovej obety. (*) (Lv 23,15–21.)

Obeta na sviatok Nového roku. - 1Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. To je pre vás deň hlučného trúbenia. 2Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov 3a k tomu príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi, 4po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 5aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste sa očistili od hriechu. 6Toto bude okrem novmesačnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety a okrem ustavičnej celostnej žertvy, a k nej prislúchajúcej potravinovej obety, a príslušnej nápojovej obety podľa platného predpisu na príjemnú vôňu zápalnej obety pre Pána. (*) (Porov. Lv 23,23–25. Prvým dňom siedmeho mesiaca (tišri) začínal sa hospodársky rok. – O novmesačnej celostnej žertve pozri 28,11 n.)

Obeta na Deň zmierenia. - 7Takisto na siedmy deň tohto siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie a budete sa aj postiť. Nesmiete konať nijakú služobnú prácu. 8Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána budete obetovať jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných baránkov 9a príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi 10a ku každému zo siedmich baránkov jednu desatinu, 11aj jedného capa na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie a ustavičnej celostnej žertvy, spolu s príslušnou potravinovou obetou a príslušnou nápojovou obetou.

Obeta na slávnosť Stánkov. - 12Aj na pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. Sedem dní budete sláviť Sviatok pre Pána. 13A na celostnú žertvu, zápal to príjemnej vône pre Pána, prinesiete trinásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 14a ako príslušnú potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému z trinástich býčkov, dve desatiny ku každému baranovi 15a po jednej desatine ku každému zo štrnástich baránkov, 16aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

17Na druhý deň: dvanásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 18a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 19aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

20Na tretí deň: jedenásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 21a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 22aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

23Na štvrtý deň: desať býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 24a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 25a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

26V piaty deň: deväť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 27a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 28a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

29Na šiesty deň: osem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 30a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 31a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

32Na siedmy deň: sedem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 33a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 34a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

35Na ôsmy deň budete mať zasa sväté zhromaždenie; nebudete konať nijaké služobné práce. 36Na celostnú žertvu budete obetovať ako zápal príjemnej vône pre Pána jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov, 37k tomu príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k býčkovi, baranovi a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 38a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou. (*) (Porov. Lv 23,23–44. Pre množstvo obiet slávnosť Stánkov neskoršie volala sa len "Sviatkom" (1 Kr 8,2; 12,32; Ez 45,25).)

39Toto budete obetovať Pánovi na svoje sviatky okrem toho, čo prinesiete zo sľubu, alebo ako dobrovoľný dar na celostnú žertvu, potravinovú obetu, nápojovú obetu a pokojnú žertvu." (*) (Porov. Lv 23,37.38; Lv 7,16; 22,18–25 a Nm 15,1–12.)

1A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pán.

O platnosti a rušení sľubov. - 2Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: "Toto prikazuje Pán: 3Ak niektorý muž urobí Pánovi sľub alebo ak sa zaprisahá, že sa zaväzuje zdržovať sa niečoho, nech nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil. (*) (Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lás ky k Bohu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku alebo zrieknuť sa dovolených vecí, napr. vína, manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby od najstarších čias (Gn 28,20–22). Mojžiš sľuby neruší, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol nazireát (Nm 6,1–21).)

4Ale ak žena urobí sľub Pánovi a zaviaže sa zdržovať sa niečoho ešte kým je nevydatá v dome svojho otca, 5a jej otec sa dozvie o jej sľube a zdržovaní - na ktoré sa zaviazala -, ak jej otec na to mlčí, sú všetky jej sľuby platné a každé zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, je záväzné. 6Ale ak sa jej otec v deň, keď sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, neplatí a Pán jej odpustí, lebo sa tomu sprotivil jej otec.

7Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, ktorým sa zaviazala, 8a jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, na to mlčí, sú jej sľuby platné a jej zdržovanie, pre ktoré sa rozhodla, je záväzné. 9Ale ak sa jej muž v deň, keď sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tým jej sľuby, ktorými sa zaviazala, zruší, jej nepremyslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväzné a Pán jej odpustí. 10Sľub vdovy alebo prepustenej - všetko, čím sa zaviaže - je pre ňu záväzný.

11Ale ak žena urobí sľub alebo sa prísahou zaviaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho muža 12a jej muž, keď sa to dozvie, na to mlčí a nevzoprie sa proti tomu, sú všetky jej sľuby platné a zdržiavanie, na ktoré sa zaviazala, je pre ňu záväzné. 13Ale ak to jej muž v deň, keď sa to dozvie, vyhlási za neplatné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, či sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej odpustí.

14Každý sľub a každú prísahu, ktorou sa zaviaže mŕtviť seba, môže jej muž urobiť platnou alebo neplatnou. 15Ak jej muž zo dňa na deň na to mlčí, robí tým všetky jej sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, na ktoré sa zaviazala, platnými. Robí ich platnými tým, že v deň, keď sa o tom dozvedel, mlčal na to. 16Keby ich však chcel zrušiť neskôr, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by uvalil na seba."

17Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi Pán, medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome svojho otca.

Bojová výprava proti Madiánčanom. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Ešte pomsti Izraelitov na Madiánčanoch a potom sa pripojíš k svojmu ľudu." 3Vtedy Mojžiš povedal svojmu ľudu: "Vystrojte spomedzi seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pomstu. (*) (Madiánčania zviedli Izraelitov na zmyselnú modloslužbu, za ktorú Pán navštívil Izraelitov nákazou (25,6–18).) 4Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc mužov, z každého Izraelovho kmeňa!" (*) (Porov. Ex 18,25.) 5Takto postavili z tisícov Izraela z každého kmeňa jednu tisícku, teda dvanásťtisíc bojovníkov. 6A Mojžiš ich poslal - jednu tisícku z každého kmeňa - do boja a s nimi poslal do poľa Finésa, syna kňaza Eleazara. On mal so sebou posvätné veci a zvučné poľnice. 7I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a pobili všetkých mužov. 8Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma zabili mečom. 9Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť. 10Všetky ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili. 11Potom vzali všetku korisť a všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka, 12a priviedli zajatcov aj ulúpenú korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu.

Návod, ako sa zachovať k zajatcom. - 13Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu im vyšli z tábora v ústrety. 14Mojžiš sa však rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na tisícnikov a stotníkov, ktorí sa vracali z bojovej výpravy. 15Mojžiš im vyčítal: "Prečo ste nechali všetky ženy nažive?! 16Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza! 17Preto teraz pobite všetkých chlapcov a pozabíjajte aj všetky ženy, ktoré už obcovali s mužom. 18Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s mužom, nechajte nažive pre seba! (*) (Ony sa mali stať izraelskými otrokyňami a vedľajšími ženami izraelských mužov (Dt 21,10–14; Sdc 21,10–14).) 19Vy ostanete sedem dní von z tábora. Vy všetci, ktorí ste zabili človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa na tretí a siedmy deň očisťovať; vy, aj vaši zajatci. 20Aj všetko šatstvo, všetky kožené veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a všetky drevené nádoby musíte očistiť."

21Kňaz Eleazar hovoril bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: "Toto je zákonný predpis, ktorý dal Pán Mojžišovi: 22Zlato, striebro, meď, železo, olovo a cín, 23všetko, čo odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni. A bude to čisté, keď sa to očistí ešte aj očistnou vodou. Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vodou. 24Potom na siedmy deň si vyperte šatstvo a budete čistí. Nato môžete prísť do tábora."

Rozdelenie živej koristi. - 25Pán hovoril Mojžišovi: 26"Spočítaj s kňazom Eleazarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbieralo ako korisť z ľudí a dobytka! 27Korisť potom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili na boji a tiahli do poľa a medzi celú pospolitosť. 28Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli do boja, dávku pre Pána: po jednom z päťsto ľudí, býkov, oslov a oviec. 29Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleazarovi ako pozdvihovanú obetu pre Pána. 30Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, oddeľ každého päťdesiateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z dobytka, a daj to levitom, ktorí konajú službu pri Pánovom stánku." 31A Mojžiš a kňaz Eleazar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.

32Koristi, čiže toho, čo ostalo a čoho sa vojsko zmocnilo, bolo šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec (a kôz), 33sedemdesiatdvatisíc kusov hovädzieho dobytka 34a šesťdesiatjedentisíc oslov; 35ľudských duší zo žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo dovedna tridsaťdvatisíc. 36Polovičná čiastka, ktorá pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec 37a dávka pre Pána z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov, 38ďalej tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka a dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána, 39k tomu tridsaťtisícpäťsto oslov a dávka z toho pre Pána šesťdesiatjeden kusov 40a napokon šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána tridsaťdva duší. 41Mojžiš to odovzdal kňazovi Eleazarovi ako dávku na pozdvihovanú obetu, ako Pán prikázal Mojžišovi. 42V polovici, čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky bojovníkov, 43v polovici, ktorá bola čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec, 44tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka, 45tridsaťtisícpäťsto oslov 46a šestnásťtisíc ľudí; 47z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každé päťdesiate z ľudí i z dobytka a odovzdal to levitom, ktorí konali službu pri Pánovom stánku, ako prikázal Pán Mojžišovi.

Posvätné dary vojenských veliteľov. - 48Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia vojenských skupín, vodcovia tisícok a stotín 49a povedali Mojžišovi: "Tvoji služobníci vykonali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden muž. 50Preto prinášame - aby sme sa zbavili viny pred Pánom - ako obetný dar pre Pána, čo každý z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, sponky, prstene, náušnice a náhrdelníky." 51A Mojžiš i kňaz Eleazar prijali od nich zlato, všelijaké umelecky zhotovené predmety. 52Všetkého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a stotín ako pozdvihovanú obetu pre Pána, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov. (*) (Šekel vážil 16,37 g, teda zlata bolo 274,197 kg (Ex 38,24).) 53Ale aj jednoduchí bojovníci si doniesli korisť každý pre seba. 54Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli ho do stánku zjavenia, aby pripamätúvalo Izraelitov u Pána. (*) (O pripomienke porov. Ex 28,12.)

Rozdelenie Zajordánska: Gadovci a Rubenovci si žiadajú územie v Zajordánsku, 32,1-42

1Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok, (*) (Jazer (21,24.32) malo by sa hľadať na mieste dnešného Chirbet Sár. Jazer bolo pohraničné opevnené mesto Amonitov. O Galaáde pozri Gn 31,21. Galaád je územie za Jordánom v dnešnom Zajordánsku. Rozprestieralo sa medzi riekami Arnonom na juhu a Jarmukom na severe.) 2Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu: 3"Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, 4kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok." 5A dodali: "Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!"

6Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: "Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?! 7Prečo oslabujete odvahu Izraelitov prejsť do krajiny, ktorú im dáva Pán? 8Takto to robili aj vaši otcovia, keď som poslal z Kadešbarny preskúmať zem! 9Došli až do údolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Pán. 10Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal: 11»Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali, 12okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.« 13Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach. 14A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael. 15Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu." (*) (Eskol, porov. 13,24. Kaleb bol z kmeňa Júdovho 13,7. K vv. 10–12 porov. 14,28 n.)

Odpoveď Gadovcov a Rubenovcov na Mojžišove výčitky. - 16Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: "Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny. 17My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja. 18Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok. 19Lebo my si nenárokujeme dedičný majetok s nimi za Jordánom, keď sme dostali svoj dedičný podiel z tejto strany Jordánu."

Dohoda medzi žiadajúcimi a Mojžišom. - 20Tu im Mojžiš povedal: "Ak to naozaj urobíte, ak sa ozbrojíte a pôjdete pred Pánom do boja 21a každý z vás prejde ozbrojený pred Pánom cez Jordán, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov, 22a vrátite sa len potom, keď bude krajina s Pánovou pomocou zaujatá, budete voľní voči Pánovi a voči Izraelu a tento kraj sa vám pridelí pred Pánom za dedičný majetok. (*) (Pred Pánom, t. j. pred archou, na ktorej trónil Pán. Na pochode išli Rubenovci, Gadovci a Simeonovci pred archou (10,18–21).) 23Ak sa však nezachováte tak, previníte sa proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochytí. 24Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a svoje stáda, ale splňte aj to; čo ste sľúbili!"

25Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojžišovi: "Tvoji sluhovia, pane, urobia, čo prikazuješ. 26Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách, 27tvoji sluhovia však pôjdu všetci vystrojení na boj pred Pánom, ako ty, pane, hovoríš."

28Potom dal Mojžiš o nich príkaz kňazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i náčelníkom izraelských kmeňov. 29Mojžiš im povedal: "Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekročia s vami Jordán - všetci prichystaní do boja -, aby bojovali pred Pánom, keď vám bude krajina podrobená, dajte im územie Galaád za dedičný majetok! 30Ale ak nepôjdu s vami vychystaní na boj, potom nech sa osadia medzi vami v kanaánskej krajine!" 31Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: "Urobíme, čo Pán prikázal tvojim služobníkom, 32pôjdeme vyzbrojení pred Pánom do krajiny Kanaán, aby sme dostali dedičný majetok za Jordánom."

33Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.

Znovavybudované mestá. - 34Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer, 35Etrot-Sofan, Jazer, Jegban, 36Betnemru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda. 37Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Karjatain, 38Nabo, Balmeon - so zmenenými menami - a Sabamu. A mestám, ktoré postavili, dali mená.

Výboje Manassesovho kmeňa. - 39Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaádu, zaujali ho a vyhnali Amorejčanov, čo tam bývali. 40Mojžiš pridelil Galaád Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam osadil. 41Manassesov syn Jair tiež vytiahol do boja, zaujal ich stanové dediny a nazval ich Havot-Jair. (*) (Havot-Jair, t. j. Jairove stanové dediny.) 42Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podľa svojho mena Nobe. (*) (Uvádza sa dôvod, prečo Mojžiš pridelil polovici kmeňa Manassesovho územie v Za jordánsku: Manassesovci dobyli mnohé mestá tejto krajiny. Mojžiš ich nechce preto ukrátiť v práve, ktoré majú ako bojovníci na svoju korisť (21,32 n.).)

Táboriská Izraelitov: Z Ramesesu na Sinajskú púšť. - 1Toto sú zastávky Izraelitov po tom, čo v usporiadaných zástupoch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli z egyptskej krajiny. 2Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej: 3Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou, 4kým Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich usmrtil, lebo Pán vykonal aj nad ich bohmi odvetný súd.

5Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa v Sokote. 6Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili sa v Etame na okraji púšte. 7Z Etamu išli ďalej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu, ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred Magdalom. 8Od Pihachirotu sa pohli ďalej a prešli stredom mora na púšť. Tri dni putovali púšťou Etam a zastavili sa v Máre. 9Keď odišli z Máry, došli do Elimu. V Elime bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem i utáborili sa tam. 10Z Elimu potom tiahli ďalej a utáborili sa pri Červenom mori. 11Od Červeného mora sa pobrali ďalej a zastali na púšti Sin. 12Keď odišli z púšte Sin, táborili v Dafke. 13Odíduc z Dafky, zastavili sa v Aluši. 14Z Aluša šli ďalej a utáborili sa v Rafidim; tu ľud nemal vody na pitie. 15Z Rafidim šli ďalej a utáborili sa na púšti Sinaj. (*) (Rameses Ex 12,37. O smrti egyptských prvorodených porov. Ex 12,29 (Ex 12,12). Sokot (Sukkoth) Ex 12,37; Etam Ex 13,20. K v. 7 porov. Ex 14,2. Púšť Sur Ex 15,22; Mára Ex 15,23; Elim (Vadi Gharandel) Ex 15,27. Púšť Sin Ex 16,1, Dafka a Aluš sa v Ex nespomínajú. Rafidim (Fáran) Ex 17,1; Massa a Meríba Ex 17,7.)

Zo Sinajskej púšte do Asiongaberu. - 16Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave. 17Z Kibrot-Hatavy tiahli ďalej a utáborili sa v Haserote. 18Z Haserotu išli ďalej a zastavili sa v Retme. 19Z Retmy tiahli ďalej a táborili v Remon-Fáresi. 20Z Remon-Fáresu odišli a zastavili sa v Libne. 21Z Libny tiahli a táborili v Rese. 22Z Resy tiahli ďalej a utáborili sa v Kélate. 23Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili pri vrchu Sefer. 24Keď sa pohli od vrchu Sefer, utáborili sa v Harade. 25Z Harady sa pohli a utáborili sa v Makelote. 26Keď odtiahli z Makelotu, táborili v Tahate. 27Z Tahatu sa pohli a táborili v Tare. 28Od Tary tiahli ďalej a utáborili sa v Metke. 29Keď odišli z Metky, táborili v Hesmone. 30Z Hesmonu sa pohli a táborili v Moserote. 31Z Moserotu sa pohli a táborili v Bene-Jákane. 32Keď odtiahli z Bene-Jákanu, táborili v Hor-Gadgade. 33Od Hor-Gadgadu odišli a táborili v Jebate. 34Z Jebaty odišli a utáborili sa v Abróne. 35Z Abróny sa pohli a táborili v Asiongaberi. (*) (O púšti Sinaj pozri Ex 19,2; Kibrot-Hatava Nm 11,34; Haserot Nm 11,35. Od Sinaja tiahli Izraelci smerom severným. Retma (Rithma) je asi totožná s 'Ain-Hadra (Nm 11,34). Mená táboríšť, uvedených vo veršoch 19–30, nedajú sa presnejšie určiť. Moserot pozri Dt 10,6. Bene-Jákan je pravdepodobne Birei, 22 km na sever od Kádeša. Bolo by to najsevernejšie táborište, kam Izraeliti na svojej ceste došli, kým sa na rozkaz Pánov neobrátili na spiatočnú cestu, aby okolo Moabska prišli do Kanaánu. Asiongaber treba hľadať v severnej časti Elanského zálivu (Dt 2,8; 1 Kr 9,26; 22,49).)

Spiatočná cesta z Asiongaberu k vrchu Hor. - 36Keď odtiahli z Asiongaberu, táborili na púšti Sin, to jest v Kádeši. 37Z Kádeša sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny. 38Na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hor a tam zomrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci. 39Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hor. 40Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na juhu krajiny Kanaán, dopočul sa, že do krajiny prišli Izraeliti.

Od vrchu Hor na Moabské stepi. - 41Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmone. 42Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Funone. 43Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote. 44Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na moabských hraniciach. 45Z Jeabarimu odtiahli a táborili v Dibongade. 46Z Dibongadu pokračovali ďalej a táborili v Helmondeblataime. 47Z Helmondeblataimu odišli a táborili v pohorí Abarim naproti Nebu. 48Keď odtiahli z pohoria Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 49Táborili od Betsimotu až k Abelsatimu na Moabských stepiach. (*) (O púšti Sin a o Kádeši porov. Nm 20,1 n.; o vrchu Hor Nm 20,22. O aradskom kráľovi Nm 21,1; Obot Nm 21,10; Jeabarim Nm 21,11, porov. aj Nm 21,10–20. Helmondeblataim (Almon Diblathaim) porov. Jer 48,22. Abarim, Fasga, Nebo Nm 21,30; 32,34. Moabské stepi Nm 22,1.)

Poučenie o rozdelení Kanaánu, 33,50 - 34,29

Rozdelenie krajiny sa vykoná losovaním. - 50Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu: 51"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán, 52vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny! (*) (Výšiny Lv 26,30.) 53Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva. 54Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok. (*) (Porov. 26,53–56.) 55Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať. 56A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!"

Hranice prisľúbenej zeme. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Toto prikáž Izraelitom: Keď prídete do krajiny Kanaán, toto bude vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný majetok: krajina Kanaán v celom svojom rozsahu. 3Vaše hranice budú od púšte Sin popri Edomsku. Južná hranica sa začne na východe, na južnom konci Soľného mora, 4potom vaša hranica pôjde južne od Škorpiónového návršia a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. 5Od Asemony hranica zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mori. (*) (Južná hranica zasľúbenej zeme išla od južného konca Mŕtveho mora smerom na juhozápad až po Kadešbarnu a odtiaľ smerom západoseverným až k Stredozemnému moru. Egyptský potok je dnešný Vadi el-Ariš.) 6Západnou hranicou bude pre vás Veľké more - ono bude vašou západnou hranicou. (*) (Hranicou západnou bolo Stredozemné more.) 7A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľkého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vrchu Hor. 8Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara až na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne až Sedad. 9Potom hranica pôjde cez Sifron a dosiahne svoj konečný bod pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hranica. (*) (Hranica severná sa dnes s určitosťou naznačiť nedá. Mienky sú rozličné. Niektorí autori sa domnievajú, že zasľúbená zem na severe bola by sa tiahla od Tripolisu smerom na východ k Libanonu atď. Pravdepodobnejšia je domnienka, ktorá severnú hranicu kladie od Nahr el-Kasimije, rieky, čo severne od Týru vteká do Stredozemného mora. Odtiaľ by hranica išla južne od Libanona – Hor by bol dnešný vrch Džebel el-Šukif – k východu z Ematu, čiže k údoliu, čo je medzi riekami Nahr Litani a Nahr Hasbáni, cez Celosýriu k Hasar Enanu, čiže kraju, kde pramení Jordán.) 10Ako východnú hranicu si určite čiaru od Hasar-Enanu ku Sefame. 11Od Sefamy pôjde hranica dolu ku Reble východne od Ain. Potom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hrebeňa východne od Genezaretského jazera. 12Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skončí sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej krajiny dookola." (*) (Východná hranica zasľúbenej zeme je Genezaretské jazero, Jordán a Mŕtve more.)

13Mojžiš nariadil Izraelitom: "Toto je krajina, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a ktorú Pán kázal prideliť deviatim a polovici kmeňa. 14Lebo rodiny Rubenovho kmeňa a Gadovho kmeňa a polovica Manassesovho kmeňa svoj dedičný podiel už dostali. 15Dva a pol kmeňa obsiahlo svoj dedičný podiel za Jordánom naproti Jerichu, na východ, oproti východu slnka."

Mená tých, čo majú rozdeľovať krajinu. - 16Pán hovoril Mojžišovi: 17"Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu: kňaz Eleazar a Nunov syn Jozue, 18ďalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniežati z každého kmeňa; 19a mená tých mužov sú: Z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb; 20zo Simeonovho kmeňa Amiudov syn Samuel; 21z Benjamínovho kmeňa Chaselonov syn Elidad; 22z Danovho kmeňa Jogliho syn Boki; 23z Jozefových synov z kmeňa Manassesovho Efodov syn Haniel; 24z kmeňa Efraimovho Seftanov syn Kamuel; 25zo Zabulonovho kmeňa Farnachov syn Elisafan; 26z Isacharovho kmeňa Ozanov syn knieža Faltiel; 27z Aserovho kmeňa Salomiho syn Ahiud; 28z Neftaliho kmeňa Amiudov syn Fedael." 29To sú tí, ktorým Pán prikázal rozdeliť Izraelitom ich dedičný podiel v kanaánskej krajine.

Nariadenie o levitských a záchranných mestách, 35

Levitské mestá. - 1Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: 2"Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. 3Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá. 4Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola. 5Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny. (*) (Lakeť meral 0,527 m. Leviti dostali z každej strany mesta 2000x1000 lakťov, teda asi 46,8 hektárov pastvín. Pole nedostali, pretože mali dostávať desiatky z úrody. Leviti sídlili roztrúsení po celej krajine, a tak ostali spojivom celého izraelského národa.) 6Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest. 7Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami. 8A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva."

Mestá útočišťa. - 9Pán hovoril Mojžišovi: 10"Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.

Pokyny na určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. - 16Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 19Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, keď ho dostihne. (*) (Pomstiteľ (gó'él) je najbližší muž z rodiny zavraždeného. Takto to určoval zákon krvnej pomsty (Ex 21,14; Dt 19,12).) 20Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.

22Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou, a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23alebo ak naň zrúti - bez toho, žeby ho videl - nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 25Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. (*) (Ak ten, čo zapríčinil smrť, nie je vrahom v pravom slova zmysle, v roku, keď umrie veľkňaz, dostane úplnú amnestiu.) 26Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.

Počet svedkov a výkupné. - 30Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!" (*) (Vražda sa musela dokázať aspoň dvoma svedkami (Dt 17,6; 19,15). Kto zapríčinil smrť človeka, nemohol sa nijako vykúpiť.)

Zákon o vydaji dcér - dedičiek. - 1Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec: 2"Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram. 3Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší. 4A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom." (*) (Porov. 27,1–11 a Lv 25,10.13.) 5Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: "Kmeň Jozefových synov má pravdu. (*) (Kmeň Jozefových synov sú vlastne dva kmene: Efraimov a Manassesov.) 6Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa, 7aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa. 8Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo 9a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo." 10A Salfádove dcéry urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi. 11Salfádove dcéry Maála, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho strýka. 12Vydali sa teda za mužov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedičný majetok ostal pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.

13To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu. (*) (Tieto slová sa vzťahujú na zákony Nm 25 – 30 a 33,50 – 36,9.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Nm 21)   Dopredu (Dt 1)

Obsah