Smilstvo a modloslužba Izraelitov. - 1Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami. (*) (Setim, hebr. Abel šittím, je oáza Kefrén. Bol to práve Balám, ktorý dal Moabčanom túto radu (31,16; 2 Pt 2,15; Júd 11; Zjv 2,14).) 2Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom, 3a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi. (*) (Bélfegor je Bál z Fogoru (Peoru), moabský boh, ktorého uctievali práve vo Fogore, neďaleko Setim (23,28; Dt 3,29). Tohto boha uctievali na vrchoch a v hájoch, a to tancom, hudbou a nemravnou rozpustenosťou.) 4Pán povedal Mojžišovi: "Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela." 5A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: "Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!" (*) (Hnev Pánov prejavil sa v tom, že medzi Izraelitmi vypukla nejaká nákaza (v. 8). Na rozkaz Pánov mal dať Mojžiš usmrtiť všetkých tých, čo sa najviac previnili oproti Pánovi. Pánov rozkaz nebol vykonaný, pretože veci sa inakšie vyvinuli.)
Finésov rozhodný čin a odmena zaň. - 6A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia. 7Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju, 8šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch - Izraelitu i ženu - razom prebodol cez pohlavné ústroje.
Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov. 9Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvadsaťštyritisíc.
10Potom Pán hovoril Mojžišovi: 11"Finés, syn Áronovho syna Eleazara, odvrátil môj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlím, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov. 12Preto mu povedz: Hľa, uzavriem s ním zmluvu pokoja 13a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom." (*) (Finés obetovaním tých, čo sa tak zjavne medzi ľudom previnili proti zákonu, utíšil hnev Pánov a oddialil od národa nešťastie, ktoré mu hrozilo (Ž 106,30).) 14Meno Izraelitu, ktorý bol usmrtený s Madiánčankou, bolo Zamri a bol to syn kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov. 15Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, bola to dcéra Sura, ktorý bol náčelníkom čeľade madiánskeho kmeňa.
Pánov rozkaz na boj s Madiánčanmi. - 16Potom Pán povedal Mojžišovi: 17"Považujte sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich! 18Veď aj oni boli nepriateľskí a ľstiví voči vám v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madiánskeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogorovu vec."
Druhé sčítanie bojaschopných mužov. - 1Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a Áronovmu synovi Eleazarovi: 2"Urobte súpis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podľa ich rodín, všetkých bojaschopných." 3I spočítali ich Mojžiš a kňaz Eleazar na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu, 4od dvadsiateho roku nahor, ako Mojžišovi prikázal Pán.
5Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, boli títo: Izraelov prvorodený Ruben. Rubenovi synovia boli: Henoch, z ktorého pochádza čeľaď Henochovcov, Falu, z ktorého pochádza čeľaď Faluovcov, (*) (Porov. Nm 1; Gn 46,8–25; Ex 6,14–25.) 6Hesron, z ktorého pochádza čeľaď Hesronovcov, a Charmi, z ktorého pochádza čeľaď Charmovcov. 7To sú Rubenove čeľade. Prehliadnutých ich bolo štyridsaťtritisícsedemstotridsať. 8Faluho syn bol Eliab 9a Eliabovi synovia boli: Namuel, Dátan a Ábiron. Títo - Dátan a Ábiron - boli medzi tými, ktorých povolali na zhromaždenie ľudu a ktorí sa vzbúrili so skupinou Koreho proti Mojžišovi a Áronovi, keď sa postavili proti Pánovi. 10Zem však otvorila svoj pažerák a prehltla ich spolu s Korem, kým skupina zahynula tak, že oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, a tak sa stali výstražným znamením. 11Koreho synovia však nezahynuli. (*) (Pozri Nm 16 a Ex 20,5.)
12Simeonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Namuel, z ktorého pochádza čeľaď Namuelovcov, z Jamina čeľaď Jaminovcov, z Jachina čeľaď Jachinovcov, 13zo Zareho čeľaď Zarovcov a zo Šaula čeľaď Šaulovcov. 14To sú čeľade Simeonovcov. Bolo ich dvadsaťdvatisícdvesto.
15Gadovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sefon, z ktorého pochádza čeľaď Sefonovcov, z Agiho čeľaď Agiovcov, zo Suniho čeľaď Suniovcov, 16z Ozniho čeľaď Ozniovcov, z Heriho čeľaď Heriovcov, 17z Aroda čeľaď Arodovcov a z Ariela čeľaď Arielovcov. 18To sú čeľade Gadových synov a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťtisícpäťsto.
19Júdovi synovia boli: Her a Onan. No Her a Onan umreli v kanaánskej krajine. 20Júdovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sela, z ktorého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď Fáresovcov. 21Fáresovi synovia boli: z Hesrona pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula čeľaď Hamulovcov. 22Toto sú Júdove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo sedemdesiatšesťtisícpäťsto.
23Isacharovi synovia boli podľa svojich čeľadí: Tola, z ktorého je čeľaď Tolovcov, z Fua čeľaď Fuovcov, 24z Jasuba čeľaď Jasubovcov a zo Semrana čeľaď Semranovcov. 25To sú Isacharove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiatštyritisíctristo.
26Zabulonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sared, z ktorého je čeľaď Saredovcov, z Elona čeľaď Elonovcov, z Jalela čeľaď Jalelovcov. 27To sú Zabulonove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiattisícpäťsto.
28Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí boli Manasses a Efraim. 29Manassesovci boli: Machir, z ktorého pochádza čeľaď Machirovcov. Z Machira pochádza Galaád a z Galaáda pochádza čeľaď Galaádovcov. 30Galaádovi synovia boli: Jezer, z ktorého je čeľaď Jezerovcov, z Haleka čeľaď Halekovcov, 31z Asriela čeľaď Asrielovcov, zo Sechema čeľaď Sechemovcov, zo Semida čeľaď Semidovcov 32a z Hefera čeľaď Heferovcov. 33Heferov syn Salfád nemal však synov, iba dcéry, a Salfádove dcéry boli: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 34To sú čeľade Manassesove a z nich bolo prehliadnutých päťdesiatdvatisícsedemsto. (*) (Nm 27,1; Joz 17,1 n.; 1 Krn 7,14.)
35Synovia Efraimovi podľa svojich čeľadí sú títo: zo Sutalu čeľaď Sutalovcov, z Bechera čeľaď Becherovcov a z Tehena čeľaď Tehenovcov. 36Sutalov syn bol aj Heran a z neho je čeľaď Heranovcov. 37Toto sú čeľade synov Efraimových, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo tridsaťdvatisícpäťsto. To sú Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí.
38Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Belu pochádza čeľaď Belovcov, z Asbela čeľaď Asbelovcov, z Ahirama čeľaď Ahiramovcov, 39zo Sufama čeľaď Sufamovcov a z Hufama čeľaď Hufamovcov. 40Belovi synovia boli Hered a Noeman. Z Hereda pochádza čeľaď Heredovcov a z Noemana čeľaď Noemanovcov. 41To sú Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých bolo štyridsaťpäťtisícšesťsto.
42Danovi synovia podľa svojich čeľadí boli: zo Suhama pochádza čeľaď Suhamovcov. To sú Suhamove rody podľa svojich čeľadí. 43Všetkých z čeľade Suhamovcov, čo boli prehliadnutí, bolo šesťdesiatštyritisícštyristo.
44Aserovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jemnu pochádza čeľaď Jemnovcov, z Jesuiho čeľaď Jesuiovcov a z Brieho čeľaď Briovcov. 45Z Brieho synov, z Hebera pochádza čeľaď Heberovcov a z Melchiela čeľaď Melchielovcov. 46Meno Aserovej dcéry bolo Sára. 47To sú čeľade Aserových synov, z ktorých bolo prehliadnutých päťdesiattritisícštyristo.
48Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jesiela čeľaď Jesielovcov, z Guniho čeľaď Guniovcov, 49z Jesera čeľaď Jeserovcov a zo Selema čeľaď Selemovcov. 50To sú Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťpäťtisícštyristo. 51Prehliadnutých Izraelitov bolo teda šesťstojedentisícsedemstotridsať. (*) (Z celkového počtu jednotlivých kmeňov najviac sa umenšil kmeň Simeonov. Je možné, že tento kmeň sa najviac prehrešil proti Pánovi a za- siahla ho väčšia nákaza (25,9). Umenšili sa aj kmene: Rubenov, Gadov, Efraimov a Neftaliho. Najviac vzrástol kmeň Manassesov (o 22 500).)
Pokyny pre rozdelenie krajiny. - 52Pán hovoril Mojžišovi: 53"Týmto nech sa rozdelí krajina za dedičný majetok podľa počtu ich mien. 54Početnejšiemu kmeňu dáš väčší dedičný majetok a tomu, čo je počtom menší, dáš menší dedičný majetok. Každému dáš dedičný majetok podľa počtu jeho prehliadnutých. 55Krajina sa však rozdelí žrebom. A dostanú ju do vlastníctva podľa mien ich otcovských kmeňov. 56Teda žrebom bude rozdelená krajina medzi početnejších a medzi počtom menších." (*) (Tieto verše odôvodňujú vyššie uvedené sčítanie ľudu.)
Sčítanie levitov. - 57A toto sú prehliadnutí leviti podľa svojich čeľadí: z Gersona pochádza čeľaď Gersonovcov, z Kaáta čeľaď Kaátovcov a z Merariho čeľaď Merariovcov.
58Čeľade levitov sú tieto: čeľaď Lobniho, čeľaď Hebronova, čeľaď Musiho a čeľaď Koreho. Kaátovi sa narodil Amram, 59ktorý mal za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu mužovi Amramovi synov Árona a Mojžiša, a ich sestru Máriu. 60Áronovi sa narodil Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. 61Nadab a Abiu zomreli, keď obetovali iný oheň pred Pánom. 62Všetkých, čo boli z nich prehliadnutí, bolo dvadsaťtritisíc, všetko muži od jedného mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnutí s ostatnými Izraelitmi, lebo im nebol určený dedičný majetok medzi Izraelitmi. (*) (Porov. Gn 46,11; Nm 1,47; 3,1 n.; 1 Krn 6,1 n. Levitov je o tisíc viac ako pri prvom sčítaní (3,22.28.34.39).)
63Toto sú prehliadnutí Mojžišom a kňazom Eleazarom, ktorí prehliadali Izraelitov na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 64Medzi nimi nebol ani jeden z tých, ktorých prehliadali Mojžiš a Áron na Sinajskej púšti. 65Pán im oznámil, že zomrú na púšti, a neostal z nich nik okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho.
Zákon o dedičnom práve dcér. - 1Raz prišli dcéry Salfáda, ktorý bol synom Hefera, syna Galaáda, syna Machira, z kmeňa Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcéry sa volali Maála, Noa, Melcha a Tersa. 2Predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia a vraveli: 3"Náš otec zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal. 4Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!" (*) (Rozprava súvisí so sčítaním ľudu. Sčítaní boli len dospelí mužovia a zem sa mala rozdeliť medzi jednotlivé rodiny. Naskytla sa otázka: čo sa stane, keď niektorý z mužov nezanechal mužského potomka?)
5Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi 6a Pán povedal Mojžišovi: 7"Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec. 8A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry. 9Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia. 10Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. 11A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán." (*) (Tento zákon, ktorý háji právo rodiny na dedičný majetok, doplní sa ešte v hl. 36. Zákon má ten istý cieľ ako levirátsky zákon Gn 38,8; Dt 25,5 n.)
Ustanovenie Jozueho za Mojžišovho nástupcu. - 12Pán povedal Mojžišovi: "Vystúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ krajinu, ktorú som dal Izraelitom. 13Pozri si ju! Aj ty sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripojil tvoj brat Áron, 14lebo ste sa zdráhali osláviť ma na púšti Sin pred očami ľudu, keď sa búril proti mne pre vodu." To je voda Meríby (sporu) v Kádeši na púšti Sin. (*) (Pozri pozn. k Abarim 21,20. O Áronovej smrti 20,22–29. O púšti Sin 13,22. O hriechu Mojžišovom a Áronovom porov. 20,10 n.)
15Tu Mojžiš povedal Pánovi: 16"Pane, Boh dychu každého tela, ustanov nad týmto ľudom muža, 17ktorý by ich vyvádzal a privádzal, aby ľud nebol ako stádo, ktoré nemá pastiera!" (*) (Mojžiš odovzdane prijíma trest Boží. Nemyslí však ani vtedy na seba, lež na ľud, ktorý mu Pán zveril.) 18Pán odpovedal Mojžišovi: "Vezmi Nunovho syna Jozueho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho svoju ruku 19a potom ho postav pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho za vodcu pred očami celého ľudu! (*) (Jozue ukázal sa neraz ozaj schopným nástupcom Mojžišovým Ex 17,9; 24,13; 32,17; Nm 13,10.16; 14,6.30.38. Muž, v ktorom je duch, muž, ktorý má potrebné vlastnosti, aby bol vodcom ľudu: rozumnosť, pevnosť a odhodlanosť. Vkladanie rúk zobrazuje prenesenie poslania, čiže úradu a moci.) 20Prenechaj mu niečo zo svojej úradnej právomoci, aby ho poslúchala celá izraelská pospolitosť. 21Bude prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pánom a podľa jeho výpovede vytiahne (do boja) a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá pospolitosť." 22A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Vzal Jozueho, postavil ho pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť, (*) (Jozue nebude mať všetky prednosti, čo mal Mojžiš. Už nebude zákonodarcom, nebude v úzkom spojení s Pánom, Pán nebude k nemu hovoriť z tváre do tváre, ale Jozue sa dozvie vôľu Pánovu prostredníctvom veľkňaza, ktorý sa poradí s urim a tumim (Ex 28,30).) 23položil naň ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.
Dodatky k zákonom o obetách: Každodenná raňajšia a večerňajšia obeta. - 1Pán hovoril Mojžišovi: (*) (V čase, keď Izraeliti majú vojsť do zasľúbenej zeme, Pán im pripomína povinnosti, týkajúce sa bohoslužby. Mnohé zo zákonov sú tie isté, ako sa uvádzajú v Lv 1 – 7; Nm 15,1–12 atď. Niektoré predpisy sa však pozmeňujú a rozširujú.) 2"Prikáž Izraelitom a povedz im: Dbajte na to, aby ste v určenom čase prinášali moje obetné dary, potravinové a zápalné obety na príjemnú vôňu pre mňa!
3A povedz im: Toto sú zápalné obety, ktoré budete prinášať Pánovi: Každý deň dva bezchybné jednoročné baránky ako ustavičnú celostnú žertvu. 4Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer 5a k tomu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja z roztlčených olív, ako potravinovú obetu. 6To je ustavičná celostná žertva, ktorá bola obetovaná ako zápalná obeta príjemnej vône pre Pána na vrchu Sinaj. 7Ku každému baránkovi sa pridá aj nápojová obeta, štvrtina hinu vína. Nápojovú obetu prinesieš Pánovi vo svätyni! 8Druhého baránka budeš obetovať v podvečer a zachováš sa tak, ako pri raňajšej potravinovej obete a príslušnej nápojovej obete. To je zápalná obeta príjemnej vône pre Pána. (*) (Porov. Ex 29,38–42.)
Sobotňajšia obeta. - 9V sobotňajší deň budeš obetovať dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny efy jemnej múky, poliatej olejom, ako potravinovú obetu a k tomu aj nápojovú obetu. (*) (Ez 46,4 n.) 10To je sobotňajšia obeta, ktorá sa bude prinášať každú sobotu, okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.
Novmesačná obeta. - 11Na začiatku svojich mesiacov prinesiete na celostnú žertvu Pánovi dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných, bezchybných baránkov. 12Ku každému býčkovi tri desatiny jemnej múky poliatej olejom, ako potravinovú obetu, k baranovi dve desatiny jemnej múky, poliatej olejom, na potravinovú obetu 13a ku každému baránkovi desatinu jemnej múky, poliatej olejom, ako celostnú žertvu príjemnej vône na zápalnú obetu pre Pána. 14K tomu aj príslušnú nápojovú obetu, k býčkovi pol hina vína, tretinu hina k baranovi a po štvrtine hina ku každému baránkovi. To je celostná žertva na nový mesiac, ktorá sa prinesie na začiatku každého mesiaca v roku. 15K ustavičnej celostnej žertve a príslušnej nápojovej obete bude sa obetovať aj jeden cap na obetu za hriech. (*) (Pozri Lv 23,23-25; 1 Sam 20,5 n.; Am 8,5; Ez 45,17 atď.)
Obeta na sviatok Nekvasených chlebov. - 16Na štrnásty deň prvého mesiaca bude sa sláviť na Pánovu počesť pascha. 17Pätnásty deň tohto mesiaca bude veľký sviatok. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 18V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie, vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca. 19Na zápalnú obetu, na celostnú žertvu pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov 20a k tomu príslušnú potravinovú obetu jemnej múky, poliatej olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi 21a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 22aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste dostali odpustenie. 23Toto obetujte okrem celostnej raňajšej žertvy, ktorá je ustavičnou celostnou žertvou, a okrem príslušnej nápojovej obety. 24Takto budete obetovať sedem dní, deň po deň, jedlá na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. To sa bude obetovať okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety. 25Na siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu. (*) (Lv 23,5–8; Ex 12,2–6.)
Obeta na sviatok Žatvy. - 26Aj v deň prvotín, keď na svoje sviatky Týždňov prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového, budete mať sväté zhromaždenie; ani vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. 27A na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem bezchybných jednoročných baránkov, 28k tomu na potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému býčkovi, dve desatiny k baranovi 29a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 30aj jedného capa, aby ste sa zmierili. 31Toto prinesiete okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety - musia to byť bezchybné zvieratá - a okrem požadovanej nápojovej obety. (*) (Lv 23,15–21.)
Obeta na sviatok Nového roku. - 1Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. To je pre vás deň hlučného trúbenia. 2Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov 3a k tomu príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi, 4po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov, 5aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste sa očistili od hriechu. 6Toto bude okrem novmesačnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety a okrem ustavičnej celostnej žertvy, a k nej prislúchajúcej potravinovej obety, a príslušnej nápojovej obety podľa platného predpisu na príjemnú vôňu zápalnej obety pre Pána. (*) (Porov. Lv 23,23–25. Prvým dňom siedmeho mesiaca (tišri) začínal sa hospodársky rok. – O novmesačnej celostnej žertve pozri 28,11 n.)
Obeta na Deň zmierenia. - 7Takisto na siedmy deň tohto siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie a budete sa aj postiť. Nesmiete konať nijakú služobnú prácu. 8Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána budete obetovať jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných baránkov 9a príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi 10a ku každému zo siedmich baránkov jednu desatinu, 11aj jedného capa na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie a ustavičnej celostnej žertvy, spolu s príslušnou potravinovou obetou a príslušnou nápojovou obetou.
Obeta na slávnosť Stánkov. - 12Aj na pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. Sedem dní budete sláviť Sviatok pre Pána. 13A na celostnú žertvu, zápal to príjemnej vône pre Pána, prinesiete trinásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 14a ako príslušnú potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému z trinástich býčkov, dve desatiny ku každému baranovi 15a po jednej desatine ku každému zo štrnástich baránkov, 16aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
17Na druhý deň: dvanásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 18a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 19aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
20Na tretí deň: jedenásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 21a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 22aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
23Na štvrtý deň: desať býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 24a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 25a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
26V piaty deň: deväť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 27a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 28a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
29Na šiesty deň: osem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 30a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 31a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
32Na siedmy deň: sedem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov 33a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 34a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.
35Na ôsmy deň budete mať zasa sväté zhromaždenie; nebudete konať nijaké služobné práce. 36Na celostnú žertvu budete obetovať ako zápal príjemnej vône pre Pána jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov, 37k tomu príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k býčkovi, baranovi a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané, 38a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou. (*) (Porov. Lv 23,23–44. Pre množstvo obiet slávnosť Stánkov neskoršie volala sa len "Sviatkom" (1 Kr 8,2; 12,32; Ez 45,25).)
39Toto budete obetovať Pánovi na svoje sviatky okrem toho, čo prinesiete zo sľubu, alebo ako dobrovoľný dar na celostnú žertvu, potravinovú obetu, nápojovú obetu a pokojnú žertvu." (*) (Porov. Lv 23,37.38; Lv 7,16; 22,18–25 a Nm 15,1–12.)
1A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pán.
O platnosti a rušení sľubov. - 2Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: "Toto prikazuje Pán: 3Ak niektorý muž urobí Pánovi sľub alebo ak sa zaprisahá, že sa zaväzuje zdržovať sa niečoho, nech nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil. (*) (Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lás ky k Bohu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku alebo zrieknuť sa dovolených vecí, napr. vína, manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby od najstarších čias (Gn 28,20–22). Mojžiš sľuby neruší, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol nazireát (Nm 6,1–21).)
4Ale ak žena urobí sľub Pánovi a zaviaže sa zdržovať sa niečoho ešte kým je nevydatá v dome svojho otca, 5a jej otec sa dozvie o jej sľube a zdržovaní - na ktoré sa zaviazala -, ak jej otec na to mlčí, sú všetky jej sľuby platné a každé zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, je záväzné. 6Ale ak sa jej otec v deň, keď sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, neplatí a Pán jej odpustí, lebo sa tomu sprotivil jej otec.
7Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, ktorým sa zaviazala, 8a jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, na to mlčí, sú jej sľuby platné a jej zdržovanie, pre ktoré sa rozhodla, je záväzné. 9Ale ak sa jej muž v deň, keď sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tým jej sľuby, ktorými sa zaviazala, zruší, jej nepremyslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväzné a Pán jej odpustí. 10Sľub vdovy alebo prepustenej - všetko, čím sa zaviaže - je pre ňu záväzný.
11Ale ak žena urobí sľub alebo sa prísahou zaviaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho muža 12a jej muž, keď sa to dozvie, na to mlčí a nevzoprie sa proti tomu, sú všetky jej sľuby platné a zdržiavanie, na ktoré sa zaviazala, je pre ňu záväzné. 13Ale ak to jej muž v deň, keď sa to dozvie, vyhlási za neplatné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, či sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej odpustí.
14Každý sľub a každú prísahu, ktorou sa zaviaže mŕtviť seba, môže jej muž urobiť platnou alebo neplatnou. 15Ak jej muž zo dňa na deň na to mlčí, robí tým všetky jej sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, na ktoré sa zaviazala, platnými. Robí ich platnými tým, že v deň, keď sa o tom dozvedel, mlčal na to. 16Keby ich však chcel zrušiť neskôr, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by uvalil na seba."
17Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi Pán, medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome svojho otca.