Oz1

Manželstvo Ozeášovo, hl. 1 - 3

1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Ozeášovi, synovi Bériho, v dňoch júdskych kráľov Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša a v dňoch izraelského kráľa Jeroboama, syna Joasovho. (*) (O Ozeášovi, o jeho otcovi Bérim a o júdskych a izraelských kráľoch Ozeášovej doby pozri úvod o tomto prorokovi.)

2Začiatok Pánovej reči k Ozeášovi. Pán riekol Ozeášovi:

"Vezmi si smilnú ženu a deti zo smilstva,
lebo smilstvom sa odvracia krajina od Pána."

(*) (Pomer Boha k Izraelu zvýrazňuje sa obrazom manželstva; pozri pozn. k Iz 50,1 n. Prorok Ozeáš svojím manželstvom má naznačovať milosrdenstvo Pána, ktorý po prechode cez Červené more na hore Sinaj uzavrel s národom manželskú zmluvu, hoci národ už v Egypte, pred uzavretím zmluvy, páchal modloslužbu. Dietky – Izraeliti – nie sú lepší než ich matka. Smilstvom a cudzoložstvom sa volá modloslužba, lebo touto pácha národ nevernosť k Pánovi.)

3Išiel teda a vzal si Gomeru, dcéru Debelaima. Ona počala a porodila mu syna. 4Vtedy mu Pán hovoril:

"Daj mu meno Jezrael,
lebo ešte chvíľočku
a strescem krvnú vinu Jezraela
na Jehuovom dome
a zruším kráľovstvo domu Izraela.

(*) (Jezrael bola úrodná rovina na území kmeňa Isachar. Na východnom kraji tejto roviny ležalo mesto toho istého mena (neskoršie sa volalo aj Esdrelon). Tu spáchal Achab a jeho manželka Jezabel hrozný zločin na Nabotovi, preto – podľa proroctva Eliášovho (1 Kr 21) – na tom istom mieste vyhubil Jehu dom Achabov (2 Kr 9,24 – 10,11). Dynastia Jehuova, ktorá v časoch Ozeášových panovala v Severnej ríši, nebola o nič lepšia, preto sa aj jej vina volá vinou Jezraela. Prorok predpovedá zánik Jehuovho domu, čo sa splnilo, keď Selum zavraždil posledného kráľa z toho domu r. 743 (2 Kr 15,10); súčasne však predpovedá aj zánik celej Severnej ríše. Ríša zanikla v 722/21 pr. Kr. – Meno Ozeášovho syna bolo teda symbolické.) 5

V ten deň dolámem kušu Izraela
v jezraelskom údolí."

6I počala znovu a porodila dcéru. Vtedy mu riekol:

"Daj jej meno Neomilostená,
lebo už viac neomilostím
dom Izraela,
žeby som im celkom odpustil.

7

Dom Júdov však omilostím
a zachránim ich ako Pán, ich Boh,
ale nezachránim ich kušou, mečom, zbrojou vojenskou,
ani koňmi, ani jazdcami."

8

I oddojčila Neomilostenú; potom počala a porodila syna.

9

Vtedy hovoril:

"Daj mu meno Nie môj ľud,
lebo vy nie ste môj ľud
a ja nebudem váš.

(*) (Meno druhého dieťaťa znamená už pre národ stratu Božej lásky, meno tretieho rozviazanie zmluvy, ktorú Boh s Izraelom uzavrel, teda úplné zavrhnutie národa. Predpoveď v. 7, ktorý mnohí pokladajú za neskorší dodatok, splnila sa v r. 701, keď Boh zázračne zachránil Jeruzalem; pozri 2 Kr 19,34; Iz hl. 36 – 37.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Dan 14)   Dopredu (Oz 2)

Obsah