Oz7

Skazenosť národa

1

Keď som chcel Izrael uzdraviť,
vtedy sa odhalil zločin Efraima
a neresť Samárie,
lebo páchali podvod,
zlodeji sa vlámali,
na ulici plienili lupiči.

2

Pritom si neuvážia v srdci,
že si všetky ich zločiny pamätám.
Teraz ich obkľučujú ich hriechy,
pred svojou tvárou ich mám.

3

Svojou zlobou rozveseľujú kráľa
a svojou falošnosťou kniežatá.

(*) (Králi Izraela boli radi, keď ľud páchal modloslužbu a nechodil do jeruzalemského chrámu.) 4

Všetci páchajú cudzoložstvo,
sú ako pec, rozpálená pekárom;
prestáva kúriť po miesení,
až pokým cesto neskysne.

(*) (Zmysel tohto ťažkého verša je: Kráľ rozpálil v srdci národa oheň modlárstva (cudzoložstva), potom už ani nemusel ďalej podpaľovať, kvas hriechu sa aj sám rozšíril, národ veľmi ochotne prijal hriech.) 5

»Dni nášho kráľa!«
kniežatá začína rozpaľovať víno;
so vzbúrencami si ruku podáva.

(*) (Ľud (porov. v. 4) a najmä vínom rozpálené kniežatá privolávajú na slávu kráľovi ("Dni nášho kráľa!"), ktorý ich navádza na modloslužbu a spolčuje sa so vzbúrencami.) 6

Prinášajú svoje srdce ako pec,
vo svojej lesti spal ich pekár celú noc;
ráno horí ako oheň plamenný.

(*) (Králi dostali ľud na modloslužbu podvodom. Rozpálili v nich oheň (pozn. k v. 4) a už mohli spať, ľud už horel plameňom hriechu. No výsledok bol, že ľud zabíjal aj kráľov.) 7

Všetci pália ako pec,
takže pohlcujú svojich sudcov.
Ich králi všetci padajú,
nik z nich ku mne nevolá.

U cudzích darmo hľadajú pomoc

8

Efraim je medzi národmi,
on sa zamieša;
Efraim je sťa koláč,
ktorý neobracajú.

(*) (Efraim sa zamiešal medzi pohanov (porov. Ž 106,35), nie je súci na nič, je ako koláč, ktorý naspodku zhorí, navrchu sa nedopečie.) 9

Jeho silu strávia cudzinci,
ale on to nebadá,
je aj šedinami posiaty,
ale on si to nevšíma.

(*) (Národ starne, chýli sa k smrti a nezbadá, že hynie.) 10

Pýcha usvedčuje Izrael do očí,
ale k Pánovi, svojmu Bohu, neobrátia sa,
ani ho nehľadajú napriek všetkému.

(*) (Porov. 5,5.) 11

Efraim je sťa holub,
prostý, bez umu:
Egypt privolávajú,
kráčajú do Asýrska.

(*) (Izraeliti chodia pre pomoc od národa k národu, hoci im od nich hrozí záhuba. No nezahynú bez napomenutia.) 12

Ako idú, vystriem svoju sieť nad nimi,
zrazím ich ako vtáky nebeské,
skarhám ich, ako je ohlásené
ich zhromaždeniu.

Len Pán by mohol zachrániť

13

Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa,
skaza im, veď sa mi spreneverili!
No ja som ich vykúpil,
lenže oni proti mne lož hovoria.

14

Nevolajú ku mne zo srdca,
na svojich lôžkach len jajkajú;
pre zbožie a mušt sú v úzkostiach,
sú proti mne odbojní.

15

Ja som učil, posilňoval ich ramená:
zločin zamýšľali proti mne,

16

odvrátili sa: »Jarmo preč!«
Sú sťa kuša klamlivá,
ich kniežatá padnú pod mečom
pre zlosť svojho jazyka.
To bude ich výsmech v egyptskej krajine.

(*) (Nakoniec sa im budú vysmievať aj Egypťania, u ktorých hľadali pomoc.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Oz 6)   Dopredu (Oz 8)

Obsah