Oz8

Zrušili zmluvu Pánovu

1

K ústam pozaunu!
Ako orol nad Pánovým domom,
pretože prestúpili moju zmluvu,
zhrešili tiež proti môjmu zákonu.

 (*) (Hlas trúby znamená príchod nepriateľského vojska. To príde rýchlo ako orol. Pánov dom je tu Izrael, ktorý by mal byť Pánovou svätyňou, porov. Ž 114,2.) 2

Vzývajú ma:
»Bože môj!« Poznáme ťa, Izrael!

 3

Izrael odmietol dobro,
bude ho stíhať nepriateľ.

 4

Kráľa ustanovili, lež bezo mňa,
dosadili kniežatá, a ja som to nevedel.
Zo striebra i zlata si modly spravili,
aby vyšli navnivoč.

 (*) (Izrael si proti Božej vôli zriadil osobitné (severné) kráľovstvo a osobitnú bohoslužbu, ktorá sa zvrhla na modlárstvo.) 5

Samária, tvoje teľa je zvrhnuté,
môj hnev blčí proti nim,
ako dlho nedosiahli čistotu!

 (*) (Zlaté teľce boli pre celú ríšu len v mestách Dan a Betel. Samária sa tu spomína len ako hlavné mesto krajiny.) 6

Veď je z Izraela, majster ho robil,
a nie je to Boh.
Áno, teľa Samárie bude na kúsky.

 7

Lebo vietor sejú a budú žať víchricu;
nemá stebla, neurodí múku výhonok,
a ak urodí, zjedia ju cudzinci.

 (*) (Modloslužba Izraelitov si tiež vyžaduje námahy. Táto námaha je však sejba do vetra.) 8

Izrael je zničený,
teraz je medzi národmi
ako odporná nádoba,

 (*) (Prorok užíva prorocký minulý čas.) 9

lebo do Asýrska vystúpili
- osamelý divý osol! -,
Efraim dával dary ľúbostné.

 (*) (Divý osol nezaprie svoju prirodzenosť, žije osamote a nemieša sa medzi iné zvieratá. Izrael je zmluvou, ktorú uzavrel s Bohom, oddelený od pohanských národov, jednako sa spolčuje s nimi, hľadá u nich pomoc, ktorú k tomu ešte musí aj platiť.) 10

Hoci aj najímajú národy,
teraz ich pozbieram,
odpočinú si čochvíľa
od ťarchy kráľa kniežat.

 (*) (Verš znie posmešne: Boh pozbiera Izraelitov a vydá ich do rúk kráľa asýrskeho, ktorý sa volá kráľom kniežat alebo kráľom kráľov, a tam budú mať pokoj. – Ale zmysel je neistý.) 11

Lebo si Efraim rozmnožil na hriech oltáre,
oltáre mu na hriech boli.

 12

Napísal som mu množstvo svojich zákonov,
pokladajú ich za cudzie.

 13

Z mojich darov prinášajú obety,
jedia mäso: Pán nemá zaľúbenie.
Teraz si spomenie na ich hriech,
potrestá ich zločiny:
vrátia sa do Egypta.

 14

Izrael zabudol na svojho tvorcu
a staval chrámy.
Júda rozmnožoval opevnené mestá,
ale vrhnem na jeho mestá oheň
a strávi jeho paláce.

 (*) (Izrael staval modlárske svätyne a Júda sa nespoliehal proti nepriateľom na Pána, ale na svoje opevnenia. Mnohí pokladajú celý verš – alebo aspoň slovo "Júda" – za neskorší dodatok.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Oz 7)   Dopredu (Oz 9)

Obsah