Pies1

1Veľpieseň od Šalamúna. (*) (O Šalamúnovom autorstve Veľpiesne pozri úvod.)

Snúbenica túži za snúbencom

Snúbenica:

2

Zľúbaj ma bozkami svojich úst,
bo láska tvoja lepšia je nad víno.

 3

Dobrá je vôňa tvojich olejkov;
jak olej rozliaty je tvoje meno.
Zato ťa dievčence majú tak rady.

 (*) (Vzácny olej urodzení obyvatelia Šalamúnovej krajiny mávali v dobre zatvorených nádobách. Len jeho rozliatím sa roznášala jeho vôňa. Iní prekladajú "olej prelievaný", prelievaním pozbavený nečistoty, teda veľmi čistý.) 4

Tiahni ma za sebou!
Pobežme!
Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty!
Tam jasať budeme a z teba tešiť sa
a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno.
Ozaj, právom ťa milujú.

 (*) (V Palestíne sa manželia nazývajú kráľ a kráľovná, kým trvá sobáš, a ten u niektorých bohatších rodín trval aj niekoľko dní. V tom čase novomanželia sedávali na napodobenom tróne a hostia im vzdávali priamo kráľovské pocty.)

Pohľad na dni rozlúčenia

Snúbenica:

5

Ja čierna som, no pekná jednako,
dcéry jeruzalemské,
jak stany kedarské,
jak plachty šiatrov šalmaských.

 (*) (Kedar, Šalma, mená severoarabských beduínskych kmeňov. Pleť snúbenice podobá sa farbe stanov, ktoré boli z hnedej kozej srsti.) 6

Nehľaďte na mňa, že som čierna,
že ma tak opálilo slnko!
Synovia mojej matky zanevreli na mňa,
postavili ma strážiť (svoje) vinice,
nuž o vinicu svoju dbať som nemohla.

 (*) (Bratia snúbenice na Východe mali plnú právomoc, keď zomrel otec.)

Rozhovory so snúbencom

Snúbenica:

7

Povedz mi ty, ktorého z tej duše milujem,
kde pásavaš,
kde odpočívaš cez poludnie,
aby som sa nemusela potĺkať
od stáda ku stádu druhov tvojich.

 (*) (Pastieri sa cez poludnie zdržiavali pri nejakom prameni, kde napájali stáda a kde potom trávili svoj odpočinok.)

Ženích:

8

Nevieš to, ty, zo žien najkrajšia?
Nuž choď len čriedam po stopách
a kozliatka svoje
pri pastierskych kolibách popásaj!
9

K paripám v kočoch faraónových
ťa môžem prirovnať, priateľka moja.

 (*) (Faraón mal rád prepych. Jeho kone boli najkrajšie a skvostne vyzdobené.) 10

Ako len svedčia lícam tvojim ozdobné retiazky
a šiji tvojej náhrdelníky koralové!

 11

Dáme ti vytepať zlatých retiazok
so striebornými zvončekmi.

Snúbenica:

12

Pokiaľ kráľ hovie na svojom ležadle,
vydáva môj nard svoju vôňu.

 (*) (Nard nosievali ženy pre jeho silnú vôňu vo vrecúškach na prsiach.) 13

Vrecúškom myrhy je mi môj milý;
odpočíva mi na prsiach.

 14

Môj milý je mi strapcom cyprovým
vo vinohradoch Engadi.

 (*) (Cyprusový ker je zo dva metre vysoký a v kvete šíri vôkol seba silnú vôňu. Z jeho kvetov strapcového tvaru sa získava voňavka. Rástol vo viniciach utešenej oázy (Engadi) na západnom brehu Mŕtveho mora.)

Ženích:

15

Aká si krásna, priateľka moja,
aká spanilá!
Tvoje oči sú sťa holubice!

Snúbenica:

16

Aký si krásny, milý môj,
aký pôvabný!
Postieľka naša samá zeleň!

Ženích:

17

Cédre sú trámami nášho paláca,
doskami našich stien sú cyprusy.

 (*) (Predstava je táto: Snúbenci si sadli na zelenú pažiť. Majestátne cédre so svojimi vetvami sú kostrou, stĺpmi a povalou ich "domu" a menšie cyprusy sú výplňou stien.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Kaz 12)   Dopredu (Pies 2)

Obsah