Pies3

Snúbenica:

1

Na svojom lôžku po nociach
hľadala som toho,
ktorého moja duša miluje.
Hľadala som ho, ale nenašla.

 2

Nuž vstanem, mesto pochodím;
po námestiach a uliciach
budem hľadať toho, ktorého z tej duše milujem.
Hľadala som ho, ale nenašla.

 3

Stretli ma strážcovia,
čo boli v meste na obchôdzke.
"Nevideli ste toho,
ktorého z tej duše milujem?"

 4

Sotva som trocha od nich poodišla,
našla som, koho moja duša miluje.
Chytila som ho
a nepustila viac,
kým som ho nepriviedla
do domu svojej matky
a do komôrky svojej rodičky.

 (*) (Myšlienky a túžby, ktorými sa snúbenica zapodieva, vyjadruje básnik dramatickým dejom. Opísané udalosti nie sú teda skutočnosťou, ale nie sú ani iba snom.) 5

Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,
na srny a lane na poli:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce!

Sprievod snúbenice stretáva sa so sprievodom snúbencovým

Chór ľudu:

6

Čože je to, čo stúpa zo stepi
sťa mrákavy dymu - v záplave vône myrhy a kadidla
a všakových práškov voňavých?

 (*) (Nevestu do ženíchovho domu prenášajú na Východe po sobáši na mrku, ba niekedy až za tmy. Priatelia a ženíchovi vrstovníci tvoria sprievod, v noci, pravda, s čadiacimi pochodňami. Nosidlá, čo pošle pre nevestu ženích, v hlučnom zástupe sú celkom zahalené do vonného dymu. Sprievod hučí nielen sobášnymi, lež aj bojovými piesňami, ba zamieša sa do nich zavše štrngot zbraní. V niektorých krajinách ešte aj dnes mávajú na sobášoch ozbrojený sprievod, aby sa tak zvýšil ich lesk. Zíde sa však zbraň v noci i proti nečakaným násilenstvám lúpežníkov.)
7

Hej, to je Šalamúnovo lôžko!
Šesťdesiat bohatierov vôkol neho,
hrdinov izraelských.

 8

Všetci sú v zbroji,
skúsení v boji.
Každý má paloš pri boku
pre nočné postrachy.
9

Kráľ Šalamún si dal spraviť
trón z libanonských driev.

 (*) (Šalamún, kráľ, je tu názov pre ženícha, kým trvá svadba. Libanonské drevo značí vzácny céder.) 10

Stĺpiky jeho ukovať dal zo striebra.
Operadlo zo zlata,
sedadlo z purpuru,
vnútri bol vyložený ebenovým drevom.

 (*) (Purpur – látka tmavočerveného zafarbenia. Eben – vzácne čierne drevo.)
11

Jeruzalemské dcéry, poďte sem,
podívajte sa, dcéry sionské,
na kráľa Šalamúna s korunou,
ktorou ho korunovala jeho matka
v deň jeho sobáša,
v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.

 (*) (Sion – pahorok v Jeruzaleme. Šalamún – ženích. Za starých časov na Východe venčievali ženícha. Tento veniec bol tou jeho "korunou", kým on bol "kráľom".)
Kontext   Úvod   Dozadu (Pies 2)   Dopredu (Pies 4)

Obsah