Pies7

Chór dvoranov:

1

Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!

Snúbenica:

Čože chcete vidieť na Sulamitke?
Či tanec vojenský?

(*) (Sulamit a Šalamún sú mená, prvé ženské, druhé mužské, ktorých gramatická príbuznosť je zrejmá (koreň oboch je spoločný, líšia sa len v ro- de). Šalamún je teda názov pre ženícha, Sulamitka (Šalamúnka) názov pre nevestu. »Vojenský tanec«, »tanec dvoch šíkov« tancujú židovské mladuchy v Palestíne. Diváci ho sprevádzajú spevmi, výkrikmi i tlieskaním.)

Čaro snúbenice

Chór dvoranov:

2

Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov - skvost,
dielo rúk majstrových.

3

Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.

(*) (Obraz ponajprv je zvýraznením hojnosti a farby. Isté druhy pšenice sú podnes, najmä vo východnom Zajordánsku, krásnej farby ľudskej pleti. Básnik však chce prirovnaním vyzdvihnúť aj to, že mladucha je vyvinutá spĺňať úlohy a povinnosti materstva. Na zvýšenie, spríjemnenie chuti primiešavala sa do vína zavše štipka korenia. Tu víno značí plodnú lásku. Pozvážané zbožie z poľa skladalo sa na holohumnici do neveľkých stohov. Radosť z úrody a žatvy vyjadrovala sa ratolesťami, čo boli zastoknuté vôkol nich, a kvetmi.) 4

Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.

5

Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti

Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.

(*) (Hesbon, staré mesto vo východnom Zajordánsku. Neďaleko brány tohto mesta, ktorou viedla cesta do Bat-Rabbim, boli rybníky. Bat-Rabbim po slovensky značí ,dcéra mnohých'. – Ak sa mladuchina hlava prirovnala k vrchu (7,6), libanonský výbežok je potom vskutku priliehavým obrazom jej nosa. Myslí sa tu na výbežok na východnej strane Antilibanonu, ktorý hľadí na Damask.) 6

Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.

(*) (Karmel, horstvo, ktoré leží od Stredozemného mora na juhovýchod, je pokladaný za najkrajší horský hrebeň Palestíny. Mladuchu tak ozdobujú čierne vlasy, ako zdobia tmavé lesy horu Karmel. Splývajúce vlasy boli (purpurovou?) stužkou previazané, ako kráľovský háv býval pásom prepásaný vpoly. Iné vysvetlenie: Purpur býval tmavý, bezmála až čierny. Potom by tu značil farbu mladuchiných vlasov. Text je v pôvodine porušený.)

Ženích:

7

Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!

8

Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.

(*) (Štíhla mladuchina postava je ako palma.)
9

Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok

10

a tvoje ústa ako víno najlepšie
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.

Roztúženosť lásky

Snúbenica:

11

Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.

12

Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!

13

Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.

14

Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.

(*) (Mandragora, alrúna, pokladala sa za čarovnú bylinu, ktorou ženy vzbudzovali vo svojich mužoch lásku. Korene a malé, žlté plody kládli tajne do lôžka, iné z nich zasa pripravovali nápojčeky lásky (porov. Gn 30,14 n.).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Pies 6)   Dopredu (Pies 8)

Obsah