Prís22-24

Dobré meno, správna výchova a dobročinnosť

1

Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo,
priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

2

Boháč a bedár patria dovedna,
obidvaja sú dielom Pánovým.

(*) (Na svete je majetková nerovnakosť danou skutočnosťou (porov. Mt 26,11). Pred Bohom sú však všetci ľudia rovnakí a ten istý Boh žiada, aby jedni pomáhali druhým (porov. 14,31; 17,5; Jób 34,19).) 3

Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa,
neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

4

Odmena poníženej bázne pred Pánom
je bohatstvo a česť a život (pospolu).

5

Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému človekovi na cestu,
kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.

6

Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať,
a neodchýli sa od nej ani v starobe.

7

Boháč panuje nad chudobnými,
kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom.

8

Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať,
prút jeho prchkosti sa pominie.

(*) (Druhý polverš nie je presne zachovaný. Jeho zmysel je však tento: Bezbožníka neminie trest; prút, čo chystal na blížneho, bude šibať jeho.) 9

Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať),
lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

10

Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním),
rozopra a hanba prestanú.

11

(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení.
Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

(*) (Druhý polverš doplnený zo LXX. – Ďalší polverš, zachovaný v pôvodine, žiada doplnok, no ten sa nezachoval.) 12

Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo,
zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.

13

Leňoch hovorí: "Vonku je lev,
mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici."

14

Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien),
ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

(*) (Porov. 2,16–19; 5,3–6; 7,21–23.) 15

Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa,
trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

16

Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok),
kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.

(*) (Bedár má zisk z toho, keď ho boháč utlačuje, lebo mu Boh tajne vynahrádza všetko. Na tom však, čo boháč nahonobí nespravodlivo, je kliatba Božia, skôr či neskôr stratí to, čo tak nadobudol.)

Výroky mudrcov

Prvý dodatok

17

Nakloň svoj sluch a moje slová čuj
a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

18

Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš,
keď na perách ti budú pohotové napospol.

19

Aby si v Pána skladal dôveru,
o jeho cestách ťa dnes poúčam.

20

Či som ti nenapísal zas a zas
vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

21

(aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi,
aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?

(*) (Úvod k ďalšej zbierke mudrcových výpovedí (porov. úvod, bod 3). V pôvodine je jeho text hodne pokazený. Napísal ho azda zberateľ, čo zostavoval túto zbierku. Príslovia sú viacveršové, nie tak ako predošlé, čo boli dvojveršové.)
22

Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný,
a negniav v bráne bedára,

23

lebo Pán prevezme ich pravotu
a oberie ich oberačov o život.

24

Nepobrataj sa s hnevným človekom
a s prchkým chlapom neobcuj,

25

aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom
a nenastrojil svojej duši sieť.

26

Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky,
k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

27

Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť,
vezmú tvoje lôžko spod teba.

28

Nehýb medzu prastarú,
(tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

29

(Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote,
(nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov,
nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

1

Keď si sadneš s pánom jesť,
dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

2

A nôž si prilož na hrdlo,
ak ovládať chceš svoju chuť.

(*) (Na hostine treba zachovávať mieru v jedení a najmä v pití.) 3

Nežiadaj si jeho lahôdok,
bo je to pokrm oklamný.

4

Nenamáhaj sa zbohatnúť
(a) zdržuj svoju vynaliezavosť.

5

(Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet.
Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

(*) (Polverš 5b chýba.)
6

Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka)
a nežiadaj si jeho lahôdok!

7

Lebo ako zmýšľa v duši,
taký je.
"Jedz a pi!", vraví ti,
ale jeho srdce ti nežičí.

8

Vydáviš sústo, čo si prehltol,
a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).

(*) (Pôvodný text je porušený. Hádam i tu chýba polverš (7b).)
9

Nehovor bláznovi (nič) do ucha,
lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.

10

Nevnikaj za medzu prastarú
a neskracuj pole sirotám!

11

Lebo ich zástanca je mocný,
on bude viesť proti tebe ich pravotu.

12

Vovádzaj svoje srdce do učenia
a (napni) svoje uši k slovám rozumným.

13

Neukracuj chlapca na treste,
bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.

14

Ty ho vyšľaháš korbáčom
a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

15

Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj,
radovať sa bude moje srdce tiež

16

a moje vnútro bude plesať,
keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.

(*) (Mudrc – učiteľ sa teší z nadaných a vydarených žiakov.)
17

Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom,
no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

18

lebo (ti) kynie budúcnosť
a tvoja nádej nazmar nevyjde.

19

Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený,
a rovnou cestou svoje srdce veď!

20

Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru),
(ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

21

Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá,
a ospanlivosť odieva do handier.

22

Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom,
a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!

23

Získavaj pravdu a nepredávaj (ju),
múdrosť, náuku a rozumnosť!

24

Radosťou plesá otec spravodlivého,
a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.

25

Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať
a nech sa teší tvoja rodička!

(*) (Mudrc pripravuje myseľ svojho žiaka, aby naň lepšie zaúčinkovali napomenutia, čo dáva v ďalších veršoch.) 26

Daj mi, syn môj, svoje srdce
a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

27

Bo jamou hlbokou je smilnica
a úzkou studnicou je cudzoložnica.

28

Aj ona striehne ako zákerník
a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.

29

Kto bedáka? Kto (vraví): "Jaj!"?
Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje?
Kto bez príčiny rany (tŕži)?
Ktože má oči zmútené?

30

Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne,
čo chodia vychutnávať víno miešané.

31

Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo,
ako sa blýska v pohári!
Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

(*) (Polverš 31d sa nezachoval.) 32

lež naposledok štipne ako had
a kúsne ako zmija.

33

Oči ti budú vidieť veci čudesné
a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

34

Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí,
ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

35

"Nabili ma, (a) nebolelo ma,
natĺkli ma, (a) nič som necítil.
Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas."

1

Nezáviď ľuďom zlým
a nežiadaj si s nimi obcovať!

2

Lebo ich srdce myslí na zbojstvo,
ich pery vyslovujú trápenie.

3

Múdrosťou buduje sa dom
a rozumnosťou býva upevňovaný.

4

Vedomosťou sa naplňujú komory
všakovým hodnotným a krásnym imaním.

5

Múdry chlap (je viac ako) moc
a umný človek (viac než) sila mohutná.

6

Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš do vojny
a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.

7

Múdrosť je privysoká truľovi,
(a preto) v bráne neotvorí svojich úst.

(*) (Pri bráne sa radievali starci i predstavení obce o jej potrebách a konali sa súdy.) 8

Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi,
bude sa volať intrigán.

9

Hriech chodí pochábľovi po mysli,
nuž oškliví sa ľuďom posmievač.

10

Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš),
(bude) slabá tvoja sila v čase súženia.

11

Zachraňuj na smrť vedených
a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!

(*) (Zachraňovať odsúdencov, ktorých odsúdili nespravodlivo, je svätou povinnosťou.) 12

Keby si povedal: "Nuž ja som o tom nevedel" -
či ten, čo váži srdcia, neporozumie?
Veď strážca tvojej duše vie,
odplatí človekovi podľa jeho činov.

13

Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý,
a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.

14

Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši.
Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť
a tvoja nádej nazmar nevyjde.

(*) (Pôvodný text je veľmi porušený.)
15

Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého,
nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.

16

Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz),
zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.

17

Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ
a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá,

18

aby (to) vari nepobadal Pán
a (nevyvolalo to) v jeho očiach neľúbosť,
aby neodvrátil od neho svoj hnev.

19

Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo,
nerozhorčuj sa na zločincov!

20

Bo nemá budúcnosti zlý
(a) zhasne kahan bohaprázdnych (ľudí).

(*) (Porov. 13,9.)
21

Boj sa Pána, syn môj, aj vladára
(a) daj si pokoj s buričmi,

22

lebo náhle zdvihne sa ich záhuba;
a ktovie, (kedy vzíde) skaza od oboch?

Druhý dodatok

23

Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom:

Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.

(*) (Pri súde sa vyžaduje spravodlivosť a nestrannosť.)
24

Kto vraví vinnému: "Si nevinný,"
ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.

25

Tým však, čo sa zastávajú spravodlivosti, dobre sa povodí
a príde na nich požehnanie prehojné.

26

Bozkáva (na) pery,
kto dáva správnu odpoveď.

27

Vybav si vonku svoju robotu
a vykonaj ju na poli!
Potom (sa môžeš oženiť) a budovať si dom.

(*) (Slová v zátvorkách sú doplnené podľa žiadaného zmyslu.) 28

Nebývaj pre nič za nič svedkom proti svojmu blížnemu,
ani nezavádzaj nikoho svojimi perami.

29

Nehovor: "Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím.
Odplatím každému podľa jeho činov."

(*) (Porov. 20,22.)
30

Prešiel som popri poli lenivého človeka
a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum potratil.

31

A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou,
jeho povrch pokrývalo bodľačie
a jeho múr sa rozváľal.

32

Keď som to videl, uvažoval som,
hľadel som a vzal som si ponaučenie.

33

"Trošičku pospať, trošku podriemať,
trošičku ruky zložiť na lôžku."

34

Nuž príde ako tulák bieda na teba
a núdza jak ozbrojený muž.

(*) (Verš 31c, ktorý vyžaduje pravidelnosť, párny počet veršov v slohe, navrhujú niektorí doplniť: "Jej živý plot bol preč...")
Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 21)   Dopredu (Prís 25)

Obsah