Prís22

Dobré meno, správna výchova a dobročinnosť

1

Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo,
priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

2

Boháč a bedár patria dovedna,
obidvaja sú dielom Pánovým.

(*) (Na svete je majetková nerovnakosť danou skutočnosťou (porov. Mt 26,11). Pred Bohom sú však všetci ľudia rovnakí a ten istý Boh žiada, aby jedni pomáhali druhým (porov. 14,31; 17,5; Jób 34,19).) 3

Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa,
neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

4

Odmena poníženej bázne pred Pánom
je bohatstvo a česť a život (pospolu).

5

Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému človekovi na cestu,
kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.

6

Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať,
a neodchýli sa od nej ani v starobe.

7

Boháč panuje nad chudobnými,
kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom.

8

Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať,
prút jeho prchkosti sa pominie.

(*) (Druhý polverš nie je presne zachovaný. Jeho zmysel je však tento: Bezbožníka neminie trest; prút, čo chystal na blížneho, bude šibať jeho.) 9

Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať),
lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

10

Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním),
rozopra a hanba prestanú.

11

(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení.
Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

(*) (Druhý polverš doplnený zo LXX. – Ďalší polverš, zachovaný v pôvodine, žiada doplnok, no ten sa nezachoval.) 12

Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo,
zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.

13

Leňoch hovorí: "Vonku je lev,
mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici."

14

Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien),
ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

(*) (Porov. 2,16–19; 5,3–6; 7,21–23.) 15

Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa,
trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

16

Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok),
kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.

(*) (Bedár má zisk z toho, keď ho boháč utlačuje, lebo mu Boh tajne vynahrádza všetko. Na tom však, čo boháč nahonobí nespravodlivo, je kliatba Božia, skôr či neskôr stratí to, čo tak nadobudol.)

Výroky mudrcov

Prvý dodatok

17

Nakloň svoj sluch a moje slová čuj
a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

18

Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš,
keď na perách ti budú pohotové napospol.

19

Aby si v Pána skladal dôveru,
o jeho cestách ťa dnes poúčam.

20

Či som ti nenapísal zas a zas
vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

21

(aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi,
aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?

(*) (Úvod k ďalšej zbierke mudrcových výpovedí (porov. úvod, bod 3). V pôvodine je jeho text hodne pokazený. Napísal ho azda zberateľ, čo zostavoval túto zbierku. Príslovia sú viacveršové, nie tak ako predošlé, čo boli dvojveršové.)
22

Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný,
a negniav v bráne bedára,

23

lebo Pán prevezme ich pravotu
a oberie ich oberačov o život.

24

Nepobrataj sa s hnevným človekom
a s prchkým chlapom neobcuj,

25

aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom
a nenastrojil svojej duši sieť.

26

Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky,
k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

27

Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť,
vezmú tvoje lôžko spod teba.

28

Nehýb medzu prastarú,
(tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

29

(Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote,
(nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov,
nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 21)   Dopredu (Prís 23)

Obsah