Prís29

Požehnanie statočnosti, kliatba bezbožnosti

1

Človek, ktorý je (popri všetkom) dohováraní hlavatý,
bude znezrady zničený a záchrany (preň) nebude.

2

Keď vládnu spravodliví, ľud sa raduje,
no keď sa násilníci zmocnia vlády, národ lká.

3

Kto má rád múdrosť, naplňuje svojho otca radosťou,
ten však, čo vydržiava pobehlice, prehajdáka majetok.

4

Kráľ spravodlivým (počínaním) upevňuje krajinu,
lež borí ju, kto dane vydiera.

5

Človek, čo pochlebuje svojmu blížnemu,
pred jeho krokmi rozprestiera sieť.

(*) (Porov. 11,9.) 6

V priestupku zlého človeka (skrýva sa) osídlo,
spravodlivý však plesá a je veselý.

7

Spravodlivý sa zaujíma o právo bedárov,
bezbožník nemá (pre to) porozumenia.

8

Rozdúchavajú mesto lapaji,
múdri však odvracajú srditosť.

(*) (Porov. 11,11.)
9

(Ak) sa múdry muž súdi s mužom bláznivým,
už či sa (ten) jeduje a či sa smeje, nedá mu pokoja.

10

Krvilační nenávidia bezúhonného,
no zastávajú jeho život statoční.

11

Pochábeľ vybuchuje celou svojou prudkosťou,
múdry ho však opätovne chlácholí.

12

U panovníka, ktorý počúva rád nepravdu,
čo služobník, to bezbožník.

13

Utláčaný i utláčateľ patria dovedna,
Pán osvecuje zraky obidvom.

(*) (Boh je Stvoriteľom oboch, utláčaného i utlačovateľa; rovnako dal obom svetlo očí.) 14

Trón kráľa, ktorý spravodlivo súdi bedárov,
bude stáť pevne naveky.

15

Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti,
no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi.

16

Keď pribúda bezbožných, rozmáha sa aj hriech,
spravodliví však uvidia ich pád.

17

Karhaj svojho syna a dožičí ti pokojného (života)
a bude skytať tvojej duši slasť.

18

Bez zjavenia (sa šíri) v ľude bezuzdnosť,
no sláva tomu (ľudu), ktorý sa pridržiava zákona.

(*) (Zdivočie ľud bez poučovania v náboženských pravdách.) 19

Nevoľníka nemožno vyučovať (iba) slovami,
lebo nepodrobuje sa, hoci rozumie.

20

(Ak) vidíš muža, ktorý sa prenáhľuje vo svojom konaní,
(nuž vedz, že) pochábeľ (má viac) nádeje než on.

21

Kto vychováva svojho sluhu zmladi maznavo,
(pozná, že) skončí s pánovitosťou.

22

Hnevlivý človek nieti roztržku
a prchký chlap (sa podopúšťa) veľa priestupkov.

23

Vlastná pýcha ponižuje človeka,
ponížený duchom však dosahuje slávu.

24

Ten, kto sa spriaha so zlodejom, nenávidí seba samého,
počuje kliatbu, ale neoznámi.

(*) (Nad zlodejmi sa vyslovovala kliatba (porov. Sdc 17,2). Táto kliatba rozprestierala sa taktiež na tých, ktorým bolo zbojstvo známe, aby ich tým väčšmi pohýnala vyzradiť a udať zbojníkov (porov. Lv 5,1).) 25

Strach z ľudí kladie nástrahu,
ten však, kto dôveruje v Pána, bude bezpečný.

26

Mnohí sa usilujú získať blahovôľu panovníka,
lenže od Pána (je) rozhodnutie pre každého (človeka).

27

Pre spravodlivých (je) bezbožník ohavou
a pre bezbožného (je) ohavou (ten, kto kráča) cestou statočnou.

Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 28)   Dopredu (Prís 30)

Obsah