Rim15-16

Povinnosť silných vo viere. - 1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: "Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú." (*) (Ž 69, 10.) 4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.

7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 8Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom (*) (Kristus priniesol evanjelium obriezke, t. j. Židom, i neobriezke, t. j. pohanom. Tamtí môžu velebiť Boha, že splnil svoje prisľúbenie, títo zasa, že ich milostivo povolal k účasti na týchto prisľúbeniach.) 9a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:

"Preto ťa budem velebiť medzi národmi,
a ospevovať tvoje meno."

(*) (Ž 18, 50; porov. 2 Sam 22, 50.) 10

A opäť hovorí:
"Radujte sa, národy, s jeho ľudom."

(*) (Dt 32, 43.) 11

A znova:
"Chváľte Pána, všetky národy,
a nech ho velebia všetci ľudia.
"

(*) (Ž 117, 1.) 12

A Izaiáš hovorí:
"Bude koreň Jesseho
a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:
v neho budú dúfať národy.
"

(*) (Iz 11, 10; porov. 42, 4.)

13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.

Záver, 15,14 - 16,27

Pavlova služba. - 14Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. 15Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, 16aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. 17Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. 18Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, 19mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. (*) (Ilýria, kraj na území dnešnej Juhoslávie.) 20A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, 21ale ako je napísané:

"Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali,
a pochopia tí, čo nič nepočuli."

(*) (Iz 52, 15.)

Pavlova túžba navštíviť Rím. - 22A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám. 23Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. (*) ("Nemám priestor", čiže nie že by sa už boli všetci pohania obrátili, ale že apoštolovou úlohou je položiť základy a pokračovanie nechať svojim učeníkom.) 24Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším. (*) (Španielsko bolo poslednou hranicou vtedy známeho sveta.)

25Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; (*) (O týchto zbierkach je reč v Gal 2, 10; 1 Kor 16, 1–4; 2 Kor 8, 9. Cesta do Ríma sa spomína v Sk 19, 21.) 26lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. 28Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. 29A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 30Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, 31aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. 32Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. (*) (Pavol bol pre svoje pôsobenie medzi pohanmi a pre osočovanie od svojich nepriateľov, o ňom šírené (Sk 21, 28), v neláske nielen medzi Židmi, ale aj medzi židokresťanmi v Jeruzaleme.) 33Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.

Odporúčania a pozdravy. - 1Odporúčam vám našu sestru Fébu, služobníčku Cirkvi v Kenchrách. (*) (Féba bola v službách lásky (porov. 1 Tim 3, 11) v kenchrejskej cirkvi. Nepochybne ona niesla rímskym kresťanom tento list. Kenchry – korintský východný prístav.) 2Prijmite ju v Pánovi, ako sa patrí na svätých, a pomáhajte jej vo všetkom, čo bude od vás potrebovať, veď aj ona pomáhala mnohým, aj mne samému.

3Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. (*) (Priska a Akvila, manželia. Pozri Sk 18, 1–4. 18. 26. Boli to kresťania z Ríma, ktorí spolupracovali s Pavlom v Korinte a v Efeze. V rokoch 49–50 cisár Klaudius vyhnal Židov z Ríma, a tak sa aj mnohí židokresťania dostali do Grécka a Malej Ázie.) 4Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov. 5Pozdravte aj cirkev v ich dome.

Pozdravte môjho milovaného Epaineta, prvotinu Ázie v Kristovi. (*) (Epainetos, prvotina Ázie v Kristovi, t. j. ktorý pravdepodobne ako prvý v Ázii uveril v Krista.) 6Pozdravte Máriu, ktorá veľa pracovala pre vás. 7Pozdravte Andronika a Juniáša, mojich pokrvných a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou boli v Kristovi. (*) (Andronikus a Juniáš sa tu nazývajú apoštolmi v širšom zmysle. Azda boli ozajstní pokrvní apoštola Pavla, teda nielen súkmeňovci.
Podľa povesti sa Andronikus stal biskupom v Sirmiu v Panónii (je to dnešný Srijem). Biskupstvo v Srijeme bolo založené v 4. storočí, ale po dobytí a spustošení Avarmi roku 582 zaniklo. A pretože v 9. storočí obnovil pápež túto metropolu pre sv. Metoda (so sídlom na Velehrade), prvý moravský arcibiskup sa v cirkevnoslovanskej literatúre označuje ako Andronikov nástupca. Dnes je biskupstvo v Djakove.)
8Pozdravujte Ampliáta, môjho milovaného v Pánovi. 9Pozdravte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, i môjho milovaného Stachysa. 10Pozdravte Apella, osvedčeného v Kristovi. Pozdravte tých, čo sú u Aristobula. 11Pozdravte Herodióna, môjho pokrvného. Pozdravte tých, čo sú u Narcisa a sú v Pánovi. 12Pozdravte Tryfainu a Tryfózu, ktoré pracujú v Pánovi. Pozdravte milovanú Persidu, ktorá veľa pracovala v Pánovi. 13Pozdravte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, i jeho aj moju matku. (*) (Nie je vylúčené, že Rúfus bol synom Šimona z Cyrény, o ktorom je reč v Mk 15, 21. Rúfusova matka sa matersky starala aj o Pavla.) 14Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patrobasa a Hermasa a bratov, čo sú s nimi. 15Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi. 16Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetky Kristove cirkvi. (*) ("Svätý bozk" – porov. 1 Kor 16, 20; 2 Kor 13, 12; 1 Sol 5, 26. Pobozkanie zvyčajné u ľudí Východu sa stalo u kresťanov výrazom bratskej lásky a prešlo i do bohoslužieb (osculum pacis – bozk pokoja). "Všetky cirkvi", t. j. cirkevné obce, spoločenstvá. Táto formulácia, nezvyklá u Pavla, poukazuje na úctu, akou bola obklopená rímska cirkev.)

Pozor na falošných učiteľov. - 17Prosím vás, bratia, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protive s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. (*) (Ide tu o židovčiacich kazateľov, ktorí znepokojovali pohanokresťanov najmä tým, že aj pre nich zdôrazňovali nevyhnutnosť Mojžišovho zákona.) 18Lebo takíto neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu, a sladkými rečami a poklonami zvádzajú srdcia nevinných.

19O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom. 20A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami.

Pozdravy Pavlových spoločníkov. - 21Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej i Lucius, Jason a Sosipater, moji pokrvní. (*) (Pozdravy niektorých Pavlových spolupracovníkov.) 22Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi. (*) (Milá je vložka Tercia, ktorý písal tento list a nepremeškal príležitosť, aby sám za svoju osobu pozdravil rímskych bratov. Pavol zvyčajne listy diktoval pisárom. Niekedy pridal sám pár slov vlastnou rukou (2 Sol 3, 17 a inde).) 23Pozdravuje vás Gájus, hostiteľ môj i celej cirkvi. (*) (Gájus – pozri 1 Kor 1, 14. Pavol býval v Korinte uňho.) 24Pozdravuje vás Erastus, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. (*) (Tento verš v starej Vulgáte znie: "Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami. Amen." Neovulgáta ho vynecháva, lebo sa nenachádza v mnohých rukopisoch. Je opakovaním v. 20. V Neovulgáte je v. 23 rozdelený aj na v. 24 od slov: "Pozdravuje vás Erastus …")

Doxológia. - 25A tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, 26ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, 27jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen. (*) (Slávnostný záver zodpovedá úvodnému pozdravu (1,1–7).)

Kontext   Úvod   Dozadu (Rim 14)   Dopredu (1Kor 1)

Obsah