Sir13

Ako sa zachovať oproti hodnostárom a boháčom

1

Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa:
kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.

2

Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom:
nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.

(*) (Kratšie je podľa hebrejského:
"Bremeno nad sily svoje prečo chceš niesť
a prečo sa chceš bratsky chovať oproti bohatšiemu?")
3

Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol?
Ak narazia na seba, ten sa rozbije.

4

Boháč pácha neprávosť a zúri pritom,
kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.

5

Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať,
ak nemáš nič, nechá ťa tak.

6

Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť,
ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.

7

Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti,
s úsmevom ti robí nádej,
pekne ti hovorí a pýta sa: "Čo ti je treba?"

8

Zahanbí ťa svojimi hostinami,
ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne,
naposledy sa ti vysmeje:
keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa,
iba hlavou nad tebou potrasie.

(*) (Pozve si ťa na hostinu, aby si ťa zaviazal k odplate. Povinný budeš pozvať ho aj ty k sebe, ba budeš ho musieť častejšie zvať ako on teba. Tak máš iba škodu z takého počínania boháčovho.) 9

Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!

10

Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!

11

Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať,
aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.

Ako sa správať pred veľmožom

12

Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť),
tým väčšmi ťa bude privolávať.

13

Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný;
ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.

14

Nehovor s ním ako so seberovným,
ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám;
lebo dlhou rečou ťa len skúša
a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.

15

Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová
a neupustí ani od zloby, ani od pút.

16

Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ,
lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.

17

Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne,
otvor oči a prebuď sa!

18

Celou dušou miluj Boha
a pros ho o záchranu!

19

Zviera sa priatelí s tvorom seberovným,
tak aj človek s tým, kto mu je blížny.

20

Každý tvor prisadá k seberovnému,
tak aj človek sa priatelí so seberovným.

21

Čo má vlk do činenia s baránkom? -
Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.

22

Čo majú spoločného svätec a pes? -
Akýže je pomer boháča k chudobnému?

23

Úlovkom pre leva je divý osol púšte -
tak sú chudobní pastvou pre boháča.

24

Ako je pyšnému ohavná pokora,
tak je boháčovi chudobný prekliaty.

25

Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras,
ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.

26

Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia,
ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;

27

ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú,
ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).

28

Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu
a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.

29

Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: "Ktože je to?" -
a nech by pochybil, zničia ho.

Majetok treba správne používať!

30

Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny:
a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.

31

Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.

32

Znakom dobrého srdca je veselá tvár -
no ťažko a len s námahou ho nájdeš.

(*) (Podľa gréckeho a hebrejského treba preložiť: "Znamením dobrého svedomia je radostná tvár, ale nájsť dobré príslovia vyžaduje namáhavo premýšľať.")
Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 12)   Dopredu (Sir 14)

Obsah