Sir14
1

Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst
a netrápi ho zármutok nad hriechom.

 2

Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok
a kto nestratil nádej úplne.

 3

Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok
a načo potrebuje zlato závistník?

 4

Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným
a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

 5

Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? -
Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

 6

Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,
aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

 7

Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,
nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

 8

Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:
odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

 9

Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,
nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

 10

Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,
trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

 (*) (Podľa gréckeho je takto:
"Zlé oko závistlivo hľadí na chlieb,
aj za svojím stolom trie biedu.") 11

Synu, ak máš z čoho, dopraj si
a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

 12

Pamätaj, že smrť nebude meškať
a zákon podsvetia nie je ti zjavený;
zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

 (*) (Podľa hebrejského má 12b znieť: "Záväzok podsvetia nebol ti zjavený." To jest: nevieš, kedy bude smrť žiadať od teba svoje právo, a tak nemôžeš vedieť, kedy zomrieš. Podľa latinského: "človeku bol ukázaný zákon", t. j. každý vie, že sme smrteľní.) 13

Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,
koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

 14

Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;
a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

 (*) (Sir ukázal doteraz, kto užíva svoj majetok nesprávne. Odteraz poukazuje na správnu životosprávu: ako totiž správne užívať dary prírody a vôbec hodnoty. Sám život je už samo v sebe jedna z najväčších hodnôt. Treba si preto život múdro zariadiť, aby sme zažili v ňom aj radosti.) 15

Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,
aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

 16

Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

 17

Prv ako skonáš, rob dobre, správne,
lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

 18

Každý človek - ako tráva - ostarie,
bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

 19

Jedny listy rašia, iné odpadávajú,
tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:
jedna časť odumiera, iná sa rodí.

 20

Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu
a s ním pôjde aj jeho tvorca.

 21

Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny
a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

Treba sa usilovať o užitočnú múdrosť

22

Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,
každý, kto rozjíma o jej záslužnosti
a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;

 23

kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,
kto vtipom preniká do jej tajomstiev,
kto ide po nej, akoby ju stopoval,
a stavia sa na jej cesty,

 24

hľadí jej do okien
a načúva pri jej dverách;

 25

kto spočinie vedľa jej domu
a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;
kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,
aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

 26

ten stavia svojich synov pod jej záštitu
a sám spočinie pod jej ratolesťami,

 27

v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom
a spočinie v jej sláve.

 (*) (Múdrosť si máme predstaviť ako osobu, po ktorej človek túži ako po svojej láske a nevie sa uspokojiť, kým ju nedostane. Láska k nej je šľachetná ako čistá láska milujúceho milovanej osobe.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 13)   Dopredu (Sir 15)

Obsah