Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo
a ustarostenosť oň zaženie spánok.

Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ,
ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.

Boháč sa namáha hromadením bohatstva,
a keď spočinie, má plno statkov.

Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie,
ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.

Kto má rád zlato, nebude bez viny,
a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.

Mnohí prišli do záhuby pre zlato,
ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.

Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria,
ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú;
kto je nemúdry, každý preň zahynie.

Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony
a kto sa nezháňa po zlate,
ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.

Ktože je to? - aby sme ho chválili,
lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.

Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý,
tomu patrí večná sláva!
Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil,
a mohol robiť zle, ale neurobil tak.

Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy)
a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.

Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!

Ani nehovor: "Ako mnoho je toho, čo je na ňom!"

Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.

Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko?
Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.

Nenačahuj prvý rukou (do misy),
aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.

Nedaj sa tlačiť pri hostine!

Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;

ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia:
ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.

Prestaň prvý jesť už pre slušnosť;
a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.

Ak sedíš vo veľkej spoločnosti,
nečiahaj prv ako oni rukou (do misy),
ani si nežiadaj prvý piť!

Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína;
pri spánku nebudeš mať od neho bolesti
ani ťa nič trápiť nebude.

Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti
má iba nenásytník.

Mierny človek má zdravý spánok,
spí až do rána a v radostnej nálade.

Ak ťa nútia veľa jesť,
vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti
a nezapríčiníš si slabosť tela.

Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! -
Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).

Buď zručný pri všetkých svojich dielach,
a tak ťa nestretne nijaká choroba.

Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých
a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.

Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto
a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.

Milovníkov vína nevyzývaj na preteky,
lebo víno už mnohým vyhasilo (život).

Oheň skúša tvrdé železo,
tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.

Spokojný život pre ľudí - to je víno s mierou (požité),
ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.

Akýže je to život, ktorému chybuje víno?

(Čože nás olupuje o život? Smrť.)

Víno je od počiatku stvorené na obveselenie,
ale nie na opilstvo.

Duša a srdce sa (rovnako) radujú
pri mierne požitom víne.

Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.

Len mnoho požitého vína spôsobuje
podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.

Trpkosťou pre dušu je,
ak sa pije mnoho vína.

Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu,
zbavuje ho sily a zadáva mu rany.

Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho,
ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.

Nehovor mu potupné slová
ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!