Nerozumný človek si robí márne a falošné nádeje
a sny naplňuje namyslenosťou nemúdrych.

Akoby chytal tieň a hnal sa za vetrom,
tak robí ten, kto si všíma falošné videnia.

Videnie vo sne (si vykladá): to zodpovie tomu
tejto ľudskej tvári, jemu zodpovie podobný človek.

Čo môže urobiť čistým, kto sám je nečistý?
A akú pravdu ti povie, kto sám je luhár?

Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov -
to všetko je márne.

Srdce trpí pri predstavách ako tá, čo pracuje k pôrodu.
Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho,
nevenuj im svoje srdce!

Lebo sny už mnohých uviedli do bludu
a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne.

Neomylne sa splní slovo Zákona
a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami.

Čo môže vedieť taký, kto neprešiel skúškami?
Ale muž v mnohom skúšaný má hlbokú myseľ
a kto sa mnoho učil, vie rozumne hovoriť.

Kto nič neskúsil, málo toho vie,
ale kto prešiel ďalekým (svetom), vie aj mnoho zla urobiť.

Kto neprešiel skúškou (života), akéže veci pozná?
Kto sa už mnoho (sklamal), mnoho zla môže narobiť.

Mnoho som videl na svojich potulkách
a (poznal som) rozličné zvyky, že ich nemožno vyrozprávať.

Pre tieto veci som sa dostal často do nebezpečenstva smrti,
ale Božia milosť ma zachránila.

Duch bohabojných bude mať život
a svojím navštívením ich Boh požehnáva.

Svoju nádej skladajú vo svojom Vysloboditeľovi,
lebo oči Pána sledujú tých, ktorí ho milujú.

Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva,
lebo on je jeho nádejou.

Blažená duša toho, kto sa bojí Pána!

Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou?

Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja,
on je ich mocným ochrancom, silnou oporou.
Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia.

Uzmieri previnenia, pomáha pri páde,
pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči,
poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.

Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poškvrnená,
posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu).

Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú
na cestách pravdy a spravodlivosti.

Najvyšší neprijíma dary hriešnikov,
obetu hriešnikov si ani nevšimne,
množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.

Kto prináša obetu z majetku chudobných,
ako keby syna zabíjal pred otcovými očami.

Život chudobných je núdzny chlieb:
kto by takého oklamal, je mužom krvi.

Kto inému odníma v pote zarobený chlieb,
akoby zavraždil svojho blížneho.

Kto vylieva krv a kto krivdí nádenníkovi - sú (rovnakí) bratia.

Ak jeden stavia, druhý rúca - čo z toho majú okrem námahy?

Ak sa jeden modlí, druhý preklína - koho hlas má Boh vypočuť?

Kto sa umyl po dotyku mŕtveho (tela), ale znovu sa ho dotýka,
čo mu osoží všetko jeho očisťovanie?

Tak je to aj s človekom, ktorý sa postí za svoje hriechy,
ale znovu tie isté hriechy pácha,
čo mu osoží všetko, čím sa umŕtvoval,
a jeho modlitbu ktože má vypočuť?