Sir44

Sláva Božia sa javí aj v slávnych predkoch

Úvod

1

Chváliť nám patrí slávnych mužov,
svojich otcov podľa ich činov,

(*) (Sir dokazuje teraz svoje tvrdenie (hl. 24), že múdrosť vždy prebývala vo vyvolenom národe tým, že z dejín svojho národa uvádza všetkých významných mužov. Tým sa čitateľ presvedčí o tom, že bohabojnosť a oddanosť Bohu mali v izraelskom národe vynikajúcich predstaviteľov.) 2

svojou odvekou veľkodušnosťou.

3

Jedni panovali vo svojich ríšach,
boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť,
(iní), obdarovaní múdrosťou,
svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.

4

Stali sa vodcami ľudu v svojom čase
a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.

5

Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy
a písmom zaznačovali básne.

6

Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život)
a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.

7

Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa
a už za ich života sa im dostalo pochvaly.

8

Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe,
aby im hlásalo chválu.

9

A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky:
pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo.
A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili,
lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.

10

No aj oni boli nábožní mužovia,
ktorým nechýbali dobré skutky.

11

Pri ich potomstve zostal majetok,

12

u ich vnukov posvätné dedičstvo.
Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,

13

ich synovia pre nich zostanú naveky:
ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.

14

Ich telá pochovali v pokoji,
no ich (slávne) meno žije po večné rody.

15

O ich múdrosti rozprávať si budú národy
a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).

Henoch a Noe

16

Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja,
aby dal národom (príklad) pokánia.

17

Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého:
keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,

(*) (V hebrejskom je:
"Noe bol uznaný za spravodlivého bez úhony,
za doby skazy stal sa praotcom.
Pre neho zostal zvyšok
a pre zmluvu s ním prestala potopa.")
18

a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi,
keď nastala potopa.

19

Uzavrel s ním večne platnú zmluvu:
že ľudstvo viac nezahynie potopou.

Abrahám, Izák a Jakub

20

Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov,
sa slávou nenašiel nik podobný,
lebo plnil zákon Vznešeného,
a preto s ním uzavrel zmluvu.

21

Túto zmluvu potvrdil na jeho tele
a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal…

(*) (Abrahám prijal obriezku ako potvrdenie svojej zmluvy s Bohom. Porov. Rim 4,11.) 22

Preto mu prísahou zaručil
slávu vo vlastnom národe:
že ho rozmnoží ako prach zeme

23

a jeho potomstvo povýši ako hviezdy;
a že dostane do vlády (zem) od mora k moru,
od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.

24

Aj s Izákom si podobne počínal
pre Abraháma, jeho otca.

25

Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán
a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.

26

Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním,
preto mu priznal dedičný podiel;
a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.

27

A zachoval mu zbožných mužov,
ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.

Kontext   Úvod   Dozadu (Sir 43)   Dopredu (Sir 45)

Obsah