Peter v Jeruzaleme vysvetľuje svoje konanie. - 1Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. 2Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: 3"Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!" (*) (Nebola to výčitka iba proti jeho správaniu. V podstate išlo o to, že prijal do Cirkvi pohanov bez toho, že by boli najprv prijali židovský zákon.)

4Peter im začal rad-radom vysvetľovať: 5"Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. 6Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. 7A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: »Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!« 8No ja som povedal: »Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!« 9Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: »Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.« 10To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. 11Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. 12A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. 13On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: »Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 14on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.« 15Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. 16Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: »Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.« (*) (Porov. 1, 5.) 17Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?"

18Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: "Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život."

Založenie Cirkvi v Antiochii. - 19Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. (*) (Antiochia bola po Ríme a Alexandrii v Egypte tretím najväčším mestom Rímskej ríše. Obyvatelia boli Sýrčania, Gréci a Židia.) 20No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. 21Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.

22Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. 23Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, 24lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. 25Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. 26Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej Cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. (*) (Pohania menom "kresťan" nazývali Kristových učeníkov, prívržencov. Kresťania sa medzi sebou volali bratmi, veriacimi, učeníkmi, svätými.)

Vyslanie Barnabáša a Šavla do Jeruzalema. - 27V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. (*) (Proroci tu znamenajú ľudí obdarených charizmami, zvlášť charizmou poučovania (porov. 13, 1; 15, 32; 21, 10).) 28Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. (*) (Hlad za cisára Klaudia (41–54) zaznamenávajú aj pohanskí spisovatelia ako Tacitus (Ann. 12, 43), Suetonius (Vita Claudii 18), Dio Cassius (60, 11). Bol v rokoch 44–48.) 29Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei. 30Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.