Tít2

Pastierske pokyny, 2,1 - 3,11

Stavovské povinnosti. - 1Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.

2Starci nech sú triezvi, cudní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti.

3Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neklebetia, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, 4mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, 5aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobrotivé, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo.

6Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli triezvi; 7vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a vážnosť, (*) (Túto náuku Pavol podrobne vysvetľuje v Gal a Rim. Krst znovuzrodzuje (porov. Jn 3, 5) a obnovuje (porov. 2 Kor 5, 17).) 8v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať.

9Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia, (*) ("Nech neprotirečia," totiž v tom, na čo majú páni právo, čo nie je proti Božej vôli. Porov. Ef 6, 5; Kol 3, 22; 1 Pt 2, 18.) 10neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť, aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha. (*) ("Bludár" alebo sektár, doslovne "heretik" (z gr. hairetikós), je výraz vzatý z terminológie súvekých filozofických škôl. V Cirkvi je heretikom podľa etymológie ten, čo "vyberá" iba niektoré pravdy na škodu druhým, z čoho sú sekty a rozdelenia. Pavol tu nepochybne myslí na kresťanov zo židovstva, ktorí sa už predtým presťahovali na Krétu, a hoci celkom neodpadli od Cirkvi, prejavovali bludné názory. Odsudzujú sa takto sami, totiž svojím svedomím, lebo sa nemôžu ničím ospravedlniť, keďže boli na omyly upozornení.)

Dogmatický základ týchto požiadaviek - milosť vykúpenia. - 11Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom 12a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, (*) (Božia milosť osvecuje, poúča a dáva silu, aby sme mohli premôcť zlo a konať dobro.) 13a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, (*) (Kto to bol Zenas, nevieme nič podrobnejšie. Apollo je asi ten istý, o ktorom hovoria Sk 18, 24–28; 1 Kor 1, 12; 3, 4–5; 4, 6; 16, 12. Zenas a Apollo asi zaniesli Títovi tento list.) 14ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch.

15Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou. Nech nik tebou nepohŕda.

Kontext   Úvod   Dozadu (Tít 1)   Dopredu (Tít 3)

Obsah