Rafael sa dáva poznať; jeho náuka a rady. - 1Keď sa svadba skončila, Tóbi zavolal svojho syna Tobiáša a pripomenul mu: "Nezabudni dať odmenu človeku, čo šiel s tebou, a niečo aj pridať k dohodnutej sume." 2On mu odpovedal: "Akú odmenu mu mám dať, otče? Nebudem mať škodu ani keď mu dám polovicu z toho, čo so mnou doniesol. 3Priviedol ma zdravého, moju manželku uzdravil, vyzdvihol namiesto mňa peniaze a nakoniec i teba uzdravil! Akúže mu za to môžem dať odmenu?!" 4Tóbi mu povedal: "Zaslúži si, syn môj, aby dostal polovicu zo všetkého, čo s tebou priniesol." 5I zavolal ho a povedal: "Vezmi si za odmenu polovicu zo všetkého, čo si priniesol so sebou, a choď v pokoj!"

6Vtedy Rafael vzal obidvoch nabok a povedal im: "Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré vám preukázal; velebte a ospevujte jeho meno. Ako je správne, ohlasujte Božie diela všetkým ľuďom a nezabúdajte mu vzdávať vďaky. 7Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať a oslavovať. Robte, čo je dobré, a nestihne vás nijaké zlo. (*) (Kráľ mával svoje úmysly skryté. Nie tak sa má vec s Božími dielami. Múdre Božie riadenie má poznať a uznať a podľa toho aj oslavovať všetko stvorenie. Božím tajomstvom bolo, prečo musel Tobiáš doteraz mnoho trpieť. Tajomstvom bolo, kto je sprievodcom Tobiášovým. Aj toto bolo treba vysvetliť. Podobne oznamuje anjel aj iné veci, ktoré boli do toho času skryté.) 8Dobrá je modlitba s pôstom a milosrdenstvo so spravodlivosťou. Lepšie je mať málo, ale spravodlivo, ako veľa, a zločinne. Lepšie je konať skutky milosrdenstva ako kopiť zlaté poklady. (*) (Modlitba, pôst a almužna sú prejavmi starozákonnej zbožnosti (Mt 6; Sir 29,15; 40,17).) 9Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a očisťuje od každého hriechu. Tí, čo preukazujú milosrdenstvo, budú sa tešiť z dlhého života. 10Ale tí, čo páchajú hriech a neprávosť, sú nepriateľmi vlastného života.

11Poviem vám teda pravdu a nezamlčím nič pred vami. Už som vám prezradil: Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať. 12Vedzte teda: Keď si sa modlil ty a Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu. A takisto, keď si pochovával mŕtvych. (*) (Boh aj bezprostredne pozná naše modlitby. Ak Rafael hovorí, že sám prednášal modlitby Tobiášove Bohu, stalo sa tak, aby im zaistil väčšiu účinnosť. Svätopisec hovorí o Bohu, akoby bol človekom; tento spôsob Biblia uplatňuje aj inde (Sk 10; Zjv 8,3–4).) 13A keď si neváhal vstať a zanechať jedlo a šiel si pochovať mŕtveho, bol som poslaný k tebe skúšať ťa. 14A Boh ma opäť poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru. 15Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu." (*) (Sedem duchov pred Božím trónom nemá svoj pôvod v perzskom učení o duchoch Amešaspentas, ktorí stoja pred trónom dobrého boha Ahura Mazda. – Stáť pred Pánom značí jemu slúžiť. O siedmich anjeloch hovorí Zach 4,10; Zjv 1,4; 5,6; 8,2. Ináč číslica 7 veľmi často sa vyskytuje v Biblii a značí úplnosť a dokonalosť.)

16Tu sa obaja preľakli, padli na tvár a zmocnila sa ich hrôza. 17Anjel im však povedal: "Nebojte sa! Pokoj vám! Zvelebujte Boha po všetky veky! 18Keď som bol s vami, to nebolo z mojej priazne, ale z Božej vôle. Jeho zvelebujte po všetky dni, oslavujte ho! 19Aj keď ste ma videli jesť, nič som nejedol; čo ste videli, bolo iba zdanie. 20A teraz velebte Pána na zemi a ďakujte Bohu. Ja vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. A vy toto všetko, čo sa vám prihodilo, napíšte." Potom sa vzniesol hore. 21Keď vstali, už ho nemohli vidieť. 22Zvelebovali a oslavovali Boha a vzdávali mu vďaky za všetky jeho veľké činy, že sa im zjavil Boží anjel.