Prvá noc novomanželov. - 1Keď prestali jesť a piť, rozhodli sa ísť spať. Mladíka odprevadili a zaviedli ho do spálne. 2Vtedy si Tobiáš spomenul na Rafaelove slová, vybral z kapsy, ktorú mal so sebou, rybie srdce a pečeň a vložil to na žeravú pahrebu z kadidelnice. 3Vôňa ryby odpudila zlého ducha, ktorý ušiel do končín Horného Egypta. Rafael sa hneď odobral za ním, dal ho tam do okov a vrátil sa. (*) (Spútanie znamená: Jeho zhubná sila bola ohraničená na určitý kraj. Púšť pokladali za sídlo a bydlisko zlého ducha (Iz 13,21; 34,14; Mt 12,43): Ale zlý duch aj tu býva z Božieho dopustenia.) 4Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: "Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu." 5Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami:
"Zvelebený buď, Bože našich otcov,
a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov!
Nech ti dobrorečia nebesia
i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!
Ty si stvoril Adama
a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho.
Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie.
Ty si povedal:
»Nie je dobre človeku samému;
urobme mu pomoc, ktorá mu bude podobná.«
Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti,
ale s čistým úmyslom.
Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou,
aby sme sa spoločne dožili staroby."
8Nato obaja povedali: "Amen, Amen!" 9A potom celú noc spali.
Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob. 10Lebo si povedal: "Ak by zomrel, aby sme neboli všetkým na posmech a na potupu." 11Keď ho vykopali, vrátil sa Raguel domov, zavolal svoju ženu 12a povedal jej: "Pošli jednu zo slúžok, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak je mŕtvy, pochováme ho, aby sa to nik nedozvedel." 13Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere. Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať. 14Keď slúžka vyšla, oznámila im, že žije a že sa nič zlého nestalo. 15Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili:
"Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním!
Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!
Zvelebený si za to, že si ma potešil
a že sa nestalo, čoho som sa obával,
ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
Zvelebený si za to,
že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi.
Preukáž im, Pane, milosť a spásu
a doveď ich život do konca
v radosti a v milosti."
18Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skôr než rozvidnie.
Svadobná hostina. - 19Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu. 20Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: "Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí. (*) (Svadba trvala na Východe spravidla týždeň (Gn 29,27; Sdc 14,12 n.).) 21Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!"