Posledná úzkosť a spása. - 1Hľa, príde deň pre Pána, vtedy podelia tvoju korisť uprostred teba. (*) (O Pánovom dni pozri pozn. k Iz 2,12.) 2Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja, zaujmú mesto, vyplienia domy, znásilnia ženy, polovica mesta pôjde do zajatia, ale ostatok ľudu z mesta nevykántria. 3Potom Pán vytiahne a bude bojovať proti tým národom ako keď bojoval v deň vojny. 4Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh. 5Vtedy budete utekať do údolia mojich vrchov, lebo údolie medzi vrchmi bude siahať až k Asalu. Budete bežať, ako ste bežali pred zemetrasením v dňoch júdskeho kráľa Oziáša. Vtedy príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s ním. (*) (Tento verš je nejasný. Znamená asi toľko, že Boh novoutvoreným údolím umožní obyvateľom Jeruzalema útek. Kde ležalo miesto zvané Asal, nevieme. O tomto zemetrasení porov. Am 1,1. - "Svätí" sú tu anjeli.)

6V ten deň nebude svetlo, ale zima a ľad. (*) (Tieto verše sú veľmi nejasné. Možno im azda rozumieť tak, že pre nepriateľov budú zlé časy (tma, zima, ľad), keď Pán príde bojovať za svoj ľud. Ale ani pre Pánov ľud to ešte nebude deň, lebo ešte budú trvať útrapy, no nebude to ani noc, lebo kynie nádej spásy. Až vtedy, keď sa už bude zdať, že prichádza noc záhuby, naraz vznikne svetlo. - V. 6 prekladáme podľa Vulg, lebo v hebr. nedáva zmysel. Ale malou zmenou hebr. textu by tieto dva verše dostali veľmi pekný zmysel: "Až príde Pán, nebude sa striedať deň so studenými nocami". Bude jediný trvalý deň - nie deň a noc - lebo i vo večernom čase bude svetlo.) 7Bude to jeden deň, známy Pánovi, nie deň a noc. Ale vo večernom čase bude svetlo. 8V ten deň budú z Jeruzalema vytekať živé vody, polovica do Východného mora a polovica do Západného mora; tak to bude v lete i v zime. (*) (V Palestíne, kde v lete väčšina potokov vyschne, hojnosť vody znamená požehnanie, porov. 13,1; Ez 47,1 n. Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more.) 9Pán bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jedine Pán a jedine jeho meno. 10Celá krajina sa obráti akoby na rovinu od Gabay po Remon južne od Jeruzalema. Ten bude vyčnievať a bude obývaný na svojom mieste od Benjamínovej brány až po miesto prvej brány, po Rožnú bránu, od veže Hananeel až po Kráľovské lisy. (*) (Okolie Jeruzalema sa zmení na rovinu, z ktorej bude vyčnievať mesto, postavené na vrchu. - O Gabae pozri 2 Kr 23,8. - Remon je azda dnešné Khirbet Umm er-Rammáním, asi 15 km severovýchodne od Bersabe. O Benjamínovej bráne porov. Jer 37,13. - Prvá brána je nám neznáma. - O Rožnej bráne porov. 2 Kr 14,13. - Veža Hananeel bola na severnom múre mesta (Neh 3,1; 12,39). Kráľovské lisy boli asi tam, kde aj Kráľovské záhrady; pozri Jer 39,4. - Celá táto stať opisuje bezpečnosť nového Božieho kráľovstva.) 11Budú v ňom bývať, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.

12A toto bude rana, ktorou Pán udrie všetky národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu: zhnije im mäso, hoci ešte stoja na nohách, oči im vyhnijú vo svojich jamkách a jazyk im zhnije v ústach. 13A v ten deň povstane medzi nimi veľký zmätok od Pána; budú sa vzájomne chytať za ruky a budú dvíhať ruky vzájomne proti sebe. 14Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Nahromadí sa bohatstvo všetkých okolitých národov: zlato, striebro a šatstvo v ohromnom množstve. 15A ako táto rana bude aj rana na koňoch, muliciach, ťavách, osloch a všetkých zvieratách, ktoré budú v týchto táboroch. (*) (Ako budú hynúť ľudia (verš 12), tak budú hynúť aj zvieratá.)

16Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov. (*) (Meno starozákonného sviatku Stánkov len označuje sviatky nového Božieho kráľovstva, ktoré budú svätiť aj obrátení pohania.) 17Ak niektoré z týchto rodov neprídu do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Pánovi zástupov, nebude nad nimi pršať. (*) (V proroctvách o mesiášskych časoch dážď a úrodnosť zvýrazňujú duchovné dary.) 18Ak nevystúpi a nepríde ani rod Egypťanov, nebude ani nad nimi (pršať); zastihne ich rana, ktorou Pán udrie národy, čo neprídu svätiť sviatok Stánkov. 19Toto bude trest Egypta a trest všetkých národov, ktoré nepôjdu svätiť sviatok Stánkov.

20V ten deň bude na hrkálkach koní: "Sväté Pánovi." A hrnce v Pánovom dome budú ako čaše pred oltárom. (*) (Posledné dva verše vyjadrujú myšlienku, že v novom Božom kráľovstve všetko bude zasvätené Pánovi. Obiet bude toľko, že nádoby, ktoré boli v jeruzalemskom chráme, nebudú stačiť pri obetách. Starozákonnými pojmami sa zas označuje novozákonná bohoslužba. - Kanaánčania, pohania (alebo podľa Vulg kupci), nebudú znesväcovať chrám.) 21Každý hrniec v Jeruzaleme a v Júdsku bude svätý Pánovi zástupov a všetci obetujúci prídu a vezmú si z nich a v nich budú variť, takže v ten deň už nebude Kanaánčanov v dome Pána zástupov.