1Jn1,5-2,17

5A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. (*) ("Svetlo" u Jána je symbolom pravdy a mravného dobra; tma je symbolom bludu a zla.)

I. Kráčať vo svetle, 1,6 - 2,29

6Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. 7Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.

Skončiť s hriechom. - 8Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (*) (Nemožno brať Kristovo vtelenie a vykúpenie zodpovedne bez povedomia, že sme hriešni.) 9Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. 10Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.

1Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. (*) ("Zástanca" (gr. parákletos) vyjadruje kňazskú funkciu Ježiša Krista, ktorý sa prihovára za nás; v Jánovom evanjeliu "Zástancom" ("Tešiteľom") je Duch Svätý (porov. Jn 14, 16.26; 15, 26; 16, 7).) 2On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.

Zachovávať prikázania. - 3Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. 4Kto hovorí: "Poznám ho," a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. (*) (Poznanie sa tu nechápe ako čisto intelektuálne, ale praktické, sprevádzané duchovným a mravným životom.) 5Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. 6Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.

7Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. 8A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. (*) (Prikázanie lásky známe v Starom zákone sa stáva novým čiže dokonalým vďaka Kristovi, ktorý nás poučil príkladom, ako ho máme zachovávať (porov. Jn 13, 34). Prikázanie "nové" znamená, že ani Židia, ani pohania ho nepoznali v jeho kresťanskom uskutočňovaní.) 9Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. 10Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. 11Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.

12Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. 13Otcovia, vám píšem: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Mládenci, vám píšem: Premohli ste Zlého. 14Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.

Chrániť sa hriešneho sveta. - 15Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. (*) ("Svet" vo Svätom písme označuje často sily, ktoré sa protivia vykúpeniu. Ján tu rozumie skazenú ľudskú spoločnosť, ktorá je v otroctve kniežaťa tmy.) 16Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. 17A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.

Kontext   Úvod   Dozadu (2Pt 3)   Dopredu (1Jn 3)

Obsah