1. Autor. Autor spisu sa odvoláva na svoju apoštolskú autoritu (porov. 1,1-3.5; 4,14) a používa také isté výrazy, pojmy i štýl písania ako pôvodca štvrtého evanjelia, takže tradícia jednomyseľne pokladá za autora listu apoštola Jána. (O jeho osobe pozri úvod do Evanjelia podľa Jána.) List bol napísaný neskôr ako Jánovo evanjelium, v období medzi r. 90-100 po Kr., pravdepodobne v Malej Ázii (v Efeze?) a obracia sa na kresťanov z pohanstva.
2. Cieľ listu. Tomuto Jánovmu spisu chýbajú charakteristické prvky listu: meno odosielateľa i adresáta a pozdravy. Štýl je kazateľský a poučný, takže ho viacerí biblisti pokladajú za homíliu, alebo za teologicko-meditatívnu úvahu, prípadne výstražnú reč. Obsahom listu sú dve základné témy posolstva spásy, ktoré sa tiahnu celým spisom a vymedzujú jeho cieľ: udržať veriacich v pravej viere v Ježiša Krista a v bratskej láske, bez ktorej niet spoločenstva veriacich s Bohom ani medzi sebou.
Spis v prvom rade vystríha pred kresťanskými bludármi, ktorí prekrúcajú zmysel viery v Ježiša Krista tým, že popierajú vtelenie Božieho Syna (porov. 2,22 n.; 4,2.15; 5,5. 10-12), a teda aj jeho vykupiteľské dielo a smrť (porov. 1,7; 2,1 n.; 3,16; 4,10; 5,6); pritom sa chvália osobitnými vedomosťami o Bohu a o spoločenstve s ním (porov. 1,6; 2,4.6.9; 4,1 - 5,12). Namýšľajú si, že sú silnejší ako hriech, a preto sa oddávajú neviazanému životu a zásadne odmietajú zachovávanie Božích príkazov (porov. 2,4.9.11; 4,5 n.). Ide tu o gnosticko-libertínsky smer s jeho doketistickou kristológiou; jeho predstavitelia sú už mimo Cirkvi (porov. 2,19).
Proti týmto bludárom autor listu zdôrazňuje, že Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý prišiel na tento svet v ľudskom tele a priniesol pravé poznanie Boha (porov. 1,1-4; 4,2 n.; 5,4 n.) aj možnosť zvíťaziť nad hriechom (porov. 3,3-10), zachovávať Božie prikázania (porov. 2,3-11) a žiť životom činorodej lásky (porov. 3,16-18; 4,11 n.).
3. Rozdelenie a obsah listu:
Úvod: vyznanie o hodnovernosti tradovanej viery v Ježiša Krista (1,1-4).
Záver (5,13-21):
4. Teológia listu. Bohatú teologickú náuku Prvého Jánovho listu možno zhrnúť do týchto hlavných bodov:
a) Náuka o Bohu, svedčí o vyspelosti a hĺbke teologického poznania autora. Možno ju zhrnúť do dvoch výrokov: »Boh je svetlo« (porov. 1,5) a »Boh je láska« (porov. 4,8). Keďže Boh je svetlo, aj kresťania musia chodiť vo svetle, musia mať spoločenstvo medzi sebou (porov. 1, 6-7) a milovať svojich bratov (porov. 2, 10). Keďže Boh je láska, aj veriaci musia ostávať v láske (porov. 4,16) musia zachovávať prikázania (porov. 2,3-7; 3,22-24; 5,2-3) a milovať jeden druhého (porov. 3,10-18.23; 4,7-8.11.21).
b) Hlavnou témou listu je spoločenstvo (gréc. koinonía) veriacich s Bohom a s bratmi (porov. 1,3.6-7). Bohatú teologickú náplň kresťanovho spoločenstva s Bohom vystihuje autor výrazmi, ktoré zachycujú rôzne aspekty Božieho života vo veriacom človeku: "narodil sa z Boha" (porov. 2,29; 3,9; 4,7; 5,1.4), "je Božím dieťaťom" (porov. 3,2.10), "ostáva v Bohu a Boh v ňom" (porov. 3,24; 4,15.16), "má Boží život" (porov. 5,12) a najmä "pozná Boha" (porov. 2,3.4.14; pozri aj 3,1; 4,6.7.8).
c) Život kresťana je dôsledkom jeho spoločenstva s Bohom. Kritériá opravdivého kresťanského života sú náukové a morálne. Medzi náukové kritériá autor zaraďuje: zachovávať učenie, ktoré kresťan počul od začiatku (porov. 2,24), počúvať tých, ktorí v Cirkvi hlásajú pravdu (porov. 4,6), veriť a vyznávať, že Ježiš je Kristus, Boží Syn (porov. 2,23; 4,2; 5,1.10). Kritériá morálneho rázu sú: vyhýbať hriechu (porov. 3,6), kráčať vo svetle (porov. 1,7), konať spravodlivo (porov. 2,29; 3,10) a zachovávať prikázania (porov. 2,3-5; 3,24; 5,2), najmä prikázanie bratskej lásky (porov. 2,9-11; 3,10.18-20; 4,13.20; 5,1).
d) Dôsledky opravdivého spoločenstva s Bohom a s bratmi: kresťan víťazí nad hriechom a svetom (porov. 2,13.14; 4,4; 5,4-5) a viac nehreší (porov. 3,6.9; 5,18), niet v ňom strachu (porov. 4,18) a má dôveru v deň súdu (porov. 2,28; 3,21; 4,17); je si istý, že dostane všetko, o čo prosí podľa Božej vôle (porov. 3,21-22; 5,14-15), a jeho radosť je úplná (porov. 1,3).
V Prvom Jánovom liste sa teda vyzdvihujú základné princípy kresťanského života, najmä vnútorný vzťah medzi láskou k Bohu a láskou k blížnemu, splnenie všetkých Božích príkazov opravdivým životom viery a lásky, a priama vnútorná súvislosť medzi hlbokými náboženskými pravdami a ich praktickým uplatnením v živote.
Z hľadiska textovej kritiky si osobitnú zmienku zasluhuje vsuvka do textu 5,7 n., známa ako Comma Joanneum [lat. = Jánov úryvok]. Uvádzame ju v hranatých zátvorkách: "Lebo traja sú, čo svedčia [na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a tí traja sú zajedno; a traja sú, čo svedčia na zemi]: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno." Ide bezpochyby o neskoršiu apologetickú interpoláciu, lebo text chýba v gréckych rukopisoch i vo všetkých starých prekladoch a až do 4. stor. ho nepoznajú ani cirkevní otcovia a spisovatelia. Pôvodne to zaiste bola marginálna glosa, ktorou sa odpisovateľ listu pokúsil svojským, nie celkom náležitým spôsobom vysvetliť tri skutočnosti, ktoré vydávajú svedectvo na zemi a sú jedno. Počnúc 5. storočím glosu vsunuli do textu niektorých rukopisov starolatinského prekladu a v neskorších rukopisoch ju už prepisovali ako pôvodný text. Bola aj vo Vulgáte, no v Novej Vulgáte sa už neuvádza.