1. Autor. Pôvodca listu sa nazýva jednoducho »starší« (gr. presbýteros). Týmto výrazom sa tu neoznačuje ani vek, ani úrad, ale meno, ktoré Papiáš dáva svedkom viery druhej generácie a najmä apoštolom. Podľa starokresťanskej tradície je autorom listu apoštol Ján. (O jeho osobe pozri úvod do Evanjelia podľa Jána). Potvrdzujú to aj pojmy, reč, štýl a myšlienkový svet spisu, lebo sú takmer také isté ako v Jánovom evanjeliu a v Prvom Jánovom liste. Niektorí biblisti však pokladajú Druhý Jánov list za spis pochádzajúci z pera jedného z Jánových učeníkov (presbyter Ján z Efezu?). List bol napísaný na konci 1. storočia, pravdepodobne v Efeze alebo v Sýrii.
2. Cieľ listu. List je adresovaný "vyvolenej panej a jej deťom" (porov. v. 1), čo je obrazným označením určitej kresťanskej obce (i jej členov) v Malej Ázii. Cieľom listu je posilniť kresťanské spoločenstvá vo viere a vyzvať ich, aby žili vo vzájomnej láske. Predovšetkým ich varuje pred bludármi, "ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele" (v. 7), a vyzýva veriacich, aby ich "neprijali do domu a ani nepozdravovali" (v. 10). Okrem toho povzbudzuje tých, "čo poznali pravdu" (v.1), aby v nej aj žili (porov. v. 4) a aby jeden druhého milovali (porov. v. 5) podľa prikázania, ktoré dostali od Otca a mali od začiatku (porov. vv. 4-6).
3. Rozdelenie a obsah listu:
Pozdrav (vv. 1-3).
Prikázanie lásky (vv. 4-6).
Výstraha pred bludármi (vv. 7-11).
Záver a pozdrav (vv. 12-13).
4. Náboženské posolstvo listu. Tento krátky spis predstavuje tematický rozvrh myšlienok, ktoré sa podrobnejšie rozvádzajú v Prvom Jánovom liste: vrúcnu výzvu, aby kresťania žili podľa prikázania lásky, a vážnu výstrahu pred bludármi, ktorí ohrozujú ich pravú vieru v Ježiša Krista. Pre túto obsahovú podobnosť oboch listov možno Druhý Jánov list pokladať za prvú reakciu autora proti novým bludom, ktoré mienil neskôr vyvrátiť a zavrhnúť v terajšom Prvom Jánovom liste. Je však tiež možné, že chcel svojím listom veriacim v skratke pripomenúť náuku, ktorú im vysvetlil v predchádzajúcom, t. j. Prvom Jánovom liste. V každom prípade je vhodné čítať Druhý Jánov list vo svetle teologickej náuky Prvého Jánovho listu.
Z historického hľadiska je Druhý Jánov list vzácnym dokumentom o živote konkrétnej kresťanskej komunity na konci 1. storočia. Spis svedčí o jej pokroku vo viere, ale aj o nebezpečenstve, ktoré jej hrozilo zo strany bludárov. Pripomína aj disciplinárnu normu, aby sa v cirkevnom spoločenstve vyhlo šíreniu bludného učenia (porov. v. 10).
5. Kánonickosť listu. Pre nedostatok starých svedectiev, pre krátky rozsah a stručný obsah spisu bola kánonickosť Druhého Jánovho listu dlhší čas predmetom pochybností a dišpút. Od polovice 4. storočia bol list uznaný za kánonický tak v latinskej, ako aj v gréckej Cirkvi.