Antiochus hľadá pomoc proti Tryfonovi u Šimona. - 1Antiochus, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list Šimonovi, kňazovi a kniežaťu Židov, ako aj celému národu. 2Jeho obsah bol takýto:
"Kráľ Antiochus posiela veľkňazovi a kniežaťu Šimonovi a židovskému národu pozdrav. 3Niekoľkí naničhodníci sa zmocnili kráľovstva našich otcov. Ja však chcem uplatniť nárok na kráľovstvo a znovu ho priviesť do predošlého stavu. Preto som si najal množstvo vojska a dal som si narobiť bojových lodí. 4Zaumienil som si totiž vystúpiť na pevninu a vypomstiť sa na tých, ktorí znivočili našu krajinu a na púšť obrátili mnoho miest v kráľovstve. (*) (Keď sa dostal Demetrius II. do zajatia Mitradatesovho (14,1–3), rozhodol sa jeho mladší brat Antiochus (=syn Demetria I., neskoršie Antiochus VII., zvaný Sidetes, lebo bol vychovaný v meste Side v Pamfílii, na juhu Malej Ázie) uhájiť sýrsku korunu. Veľmi vhod mu prišlo pozvanie Kleopatry, manželky zajatého brata Demetria, ktorá sa zdržovala v prímorskej Seleucii. Táto ho vyzvala, aby sa uchádzal o trón a tiež o jej ruku. V lete r. 139 pr. Kr. sa vydal na cestu z ostrova Rodos. Zakúsil však mnoho nepríjemností, lebo podľa Joz. Flávia ani jedno mesto ho nechcelo prijať zo strachu pred Tryfonom. Je preto pochopiteľné, že hľadal pomoc u mocných Židov a za spojenca si chcel získať Šimona.)
5Preto ti teraz potvrdzujem odpustenie všetkých dávok, ktoré ti odpustili králi predo mnou, a tiež odpustenie všetkých ostatných daní, ktoré ti zľavili. 6Ďalej ti povoľujem raziť vlastné mince pre svoju krajinu. 7Jeruzalem a svätyňa budú slobodné; všetky zbrane, ktoré si vyrobil, a pevnosti, ktoré si vybudoval a držíš v svojej moci, ti ponechávam. 8Takisto (ti odpúšťam) všetko, čo dlhuješ kráľovskej pokladnici, a nabudúce ti budú odpustené všetky kráľovské dávky od tejto chvíle na všetky časy. 9Keď sa raz zmocníme svojho kráľovstva, preukážeme tebe, tvojmu národu a chrámu veľkú poctu, aby bola zjavná vaša sláva po celej zemi."
10Roku stosedemdesiateho štvrtého vtiahol Antiochus do krajiny svojich otcov. Všetky vojská sa pripojili k nemu; iba málo ich zostalo s Tryfonom. 11Kráľ Antiochus ho prenasledoval a na úteku sa dostal do (mesta) Dory, ktoré leží pri mori. 12Nahliadol totiž, že sa na neho zhrnulo nešťastie a že ho opustili vojská. 13Antiochus sa utáboril pri Dore so stodvadsiatimi tisícmi bojovníkov a s ôsmimi tisícmi jazdcov. 14Obkľúčil mesto a od mora sa pripojili lode, takže zovrel mesto od pevniny i od mora a nedal nikomu ani vchádzať, ani vychádzať. (*) (Antiochus vtiahol so značnou flotilou "do krajiny svojich otcov", t. j. pristál v prímorskej Seleucii, kde oslobodil Kleopatru, ktorá ho tam pozvala. – Dora, na miestach dnešnej Tantury, asi 9 km severne od Cezarey. Jozue pridelil Doru kmeňu Manassesa, Joz 11,1 n.; 17,11. Z čias križiackych výprav stojí tam vysoká veža. Bol to dôležitý strategický bod.)
List z Ríma Šimonovi. - 15Tu prišiel Numenius a jeho sprievodcovia z Ríma s listami pre kráľov a krajiny. Obsah bol tento: (*) (O obliehaní Dory sa hovorí až vo v. 25. Prerušenie rozprávania sa dá vysvetliť tým, že práve vtedy došli židovskí vyslanci z Ríma.)
16"Lucius, rímsky konzul, posiela kráľovi Ptolemeovi pozdrav. 17Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia, aby obnovili bývalé priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský národ 18a priniesli zlatý štít v cene tisíc mín. 19Rozhodli sme sa, že napíšeme kráľom a krajinám, aby nezamýšľali podnikať proti nim nič zlé a tiež aby nebojovali proti nim, proti ich mestám a územiam a aby sa nespolčovali s ich nepriateľmi. 20Uznali sme za dobré prijať od nich štít. 21Ak utiekli nejakí naničhodníci z ich krajiny k vám, tak ich vydajte veľkňazovi Šimonovi, nech ich potrestá podľa svojho zákona!" (*) (Lucius, ktorý dal vyhotoviť listinu, je pravdepodobne Lucius Calpurnius Piso, ktorý bol konzulom v r. 139 pr. Kr. (to je práve rok obliehania Dory). Druhý konzul toho roku (Popilius Lenas) bol práve zamestnaný v Španielsku; preto je uvedený na listine len Lucius. Podľa toho sa vrátili židovskí vyslanci z Ríma r. 139 pr. Kr. = r. 173/4 Sel. = r. 615 po založení Ríma. – Že je tu vložený práve list pre egyptského kráľa Ptolemea VII. Fyskona, dá sa vysvetliť z dôležitosti jeho veľkej ríše. – K v. 18 porov. 14,24.)
22To isté písal kráľovi Demetriovi, Atalovi, Ariaratesovi a Arsakesovi (*) (Podobné listy, ako dostal Ptolemeus Fyskon, boli poslané ešte 4 iným kráľom, 3 provinciám Malej Ázie, 5 ostrovným štátom a 8 dôležitejším mestám. – Králi sú: Demetrius II. Nikator (145–140?; 129–125), ktorý bol v miernej väzbe u Partov, ale toho času už mohol byť prepustený na slobodu; Atalus II. (159–138), zvaný Filadelfus, kráľ pergamský; Ariarates V. (162–131) Filopator, kráľ Veľkej Kapadócie; o Arsakesovi (=Mitradates I.) porov. 14,2. – Ďalej nasleduje zoznam krajín, miest a ostrovov, ktoré boli vtedy nezávislé, okrem Cypru a Cyrény, o ktoré viedli spor bratia Ptolemeovci. – Sampsamé (Sampsaké, Lampsaké), mesto v Mízii na Helesponte. Okrem provincie Karie sú spomenuté jej tri mestá: Halikarnasos, hlavné mesto Karie, a prístavné mestá Knidos a Myndos. Kos a Delos sú ostrovy v Cykladách. Samos a Rodos sú známe ostrovy na západnom pobreží Malej Ázie. Aradus, dnešný Ruad, ostrov pri pobreží severne od Sidona. Faselis, mesto v Lýcii. O Side pozri vo v. 1. Gortyna, mesto na juhu Kréty. Cyréna (Cyrene) bola hlavným mestom cyrénskej Lýbie. Sikyon, mesto na Peloponese, západne od Korinta.) 23a do všetkých krajín: do Sampsamy, Sparťanom, na Delos, do Mynda a Sikyona, do Karie, na Samos, do Pamfýlie, do Lýcie, do Halikarnasa, na Rodus, do Faselidy, na Kos, do Sidy, na Aradus, do Gortyny, do Knida, na Cyprus a do Cyrény.
24Odpis toho napísali veľkňazovi Šimonovi.
Antiochus vystupuje proti Šimonovi. - 25Kráľ Antiochus naďalej táboril pri Dore, privádzal k nej nové posily, nastaval dobývacích strojov a uzavrel Tryfona natoľko, že nik nemohol ani vchádzať, ani vychádzať. 26Šimon mu poslal na pomoc dvetisíc vybraných mužov a tiež striebro, zlato a mnoho vojnového materiálu. 27Lenže on to nechcel prijať, ba prehlásil všetky predošlé dohovory za neplatné a zanevrel na neho. (*) (Rozprava sa vracia k obliehaniu Dory; porov. v. 15.) 28Poslal k nemu na vyjednávanie Atenobia, jedného zo svojich dôverníkov, a odkázal mu: "Vy držíte v moci Joppe, Gazaru a jeruzalemský hrad - mestá to môjho kráľovstva. 29Spustošili ste ich okolie, v krajine ste spôsobili veľkú pohromu a zmocnili ste sa mnohých miest v mojom kráľovstve. 30Preto teraz vydajte mestá, ktoré ste zabrali, ako aj dane z miest mimo júdskej hranice, ktorých ste sa zmocnili. (*) ("Miesta mimo júdskej hranice" sú tri okresy, ktoré boli zo Samárie pričlenené k Júdsku.) 31Ak nie, tak dajte za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov za škodu, ktorú ste urobili, ako aj za neodvedené dane z miest! Inak pritiahneme a budeme bojovať proti vám."
32Atenobius, kráľov priateľ, prišiel teda do Jeruzalema. Keď tam videl Šimonovu slávu, skriňu so zlatými a striebornými nádobami a početné služobníctvo, zadivil sa. Potom mu oznámil kráľov odkaz. 33Šimon mu na to povedal: "Neprivlastnili sme si ani cudziu zem, ani cudzí majetok, ale skôr dedičstvo po svojich otcoch, ktoré naši nepriatelia istý čas bezprávne obsadili. 34My sa teda, keďže sa naskytla vhodná príležitosť, pridržiavame dedičstva svojich otcov. 35Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré od nás žiadaš späť, práve ony spôsobili nášmu ľudu v krajine veľkú skazu. No pritom ti dáme za ne sto talentov." Atenobius mu na to vôbec neodpovedal, 36ale vrátil sa rozzúrený ku kráľovi a podal mu správu o Šimonových vyhláseniach aj o jeho nádhere a o všetkom, čo videl. Kráľa pri tom zachvátil prudký hnev.
37Tryfon medzitým nastúpil na loď a utiekol do Ortosiady. 38Preto kráľ ustanovil Kendebea za vojvodcu prímoria a dal mu pechotu a jazdu. 39Nariadil mu, aby sa utáboril proti Júdsku; rozkázal mu tiež, aby vybudoval Kedron, opevnil jeho brány a bojoval proti ľudu. Kráľ sám prenasledoval Tryfona. (*) (Tryfon vraj utiekol najprv do Ptolemaidy (5,15; Joz. Flávius, Strabo), potom do Ortosie (Ortosias – Ortozia – fenické mesto, dnes zrúcaniny "Ard Arthusi", 3 hod. severne od Tripolisu) a odtiaľ do Apamey (mesto na Oronte, južne od Antiochie), kde bol kedysi vychovávaný. Kráľ sa rozhodol, že bude sám prenasledovať Tryfona, ktorý nakoniec biedne zahynul. Proti Židom vyslal Antiochus Kendebea, ktorého menoval vojenským guvernérom Filištínska a Fenície. Nariadil mu opevniť Kedron (Vg číta: Gedor; dnes Katra, osada na jednej vyvýšenine juhovýchodne od Jamnie; podľa iných by to mala byť Gedera – Joz 15,36 – dnes Chirbet Džedíre, juhovýchodne od Lyddy), jeden z oporných bodov pre dobytie Júdska.)
Výprava Kendebeova. - 40Kendebeus teda pritiahol do Jamnie a začal znepokojovať ľud svojimi vpádmi do Júdska. Niektorých odvliekol do zajatia, iných zabíjal. Vystaval Kedron 41a ustanovil tam jazdcov a pechotu, aby robili výpady a obchôdzky po cestách Júdska, ako mu rozkázal kráľ.
1Tu sa vybral Ján z Gazary a upovedomil svojho otca Šimona o výčinoch Kendebea. 2Šimon si zavolal dvoch starších synov, Júdu a Jána a vravel im: "Ja, moji bratia a dom môjho otca bojovali sme proti nepriateľom Izraela od svojej mladosti až do dnešného dňa a veľa ráz sa nám podarilo vyslobodiť svojimi rukami Izrael. 3Ale teraz som zostarel. Vy však ste, vďaka Božej milosti, v mužných rokoch. Nastúpte teda namiesto mňa a môjho brata; vytiahnite do boja za náš národ! Pomoc z neba nech je s vami!" (*) (V blízkosti Kendebeovho Kedronu bola židovská pevnosť Gazara (Gezer, 4,15), kde býval Ján, druhý syn Šimonov, ako vojenský veliteľ (13,54). Ako kedysi zomierajúci Matatiáš, tak teraz už starec Šimon povzbudzuje svojich synov do boja za slobodu.)
4Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc bojovníkov i jazdcov a tiahli proti Kendebeovi. V Modeine prenocovali. 5Včasráno vyrazili, tiahli na rovinu a hľa, proti nim stálo veľké vojsko, pechota i jazda! Len potok ich delil. 6I utáboril sa so svojím ľudom proti nim. Keď spozoroval, že sa ľud bojí prekročiť potok, tak ho prekročil najprv sám. Keď to videli vojaci, prešli za ním aj oni. 7Potom rozdelil svoje oddiely, pričom jazdu (postavil) do stredu pechoty; nepriateľskej jazdy totiž bolo veľmi mnoho. (*) (Keď si aj ponechal staručký Šimon (hlavné) velenie (Joz. Flávius), do boja rozhodne viedol oddiely Ján (porov. v. 3). Na pochode sa zastavil v Modeine (2,1), aby sa pri náhrobku Machabejcov bojovníci nadchli odvahou do boja. Odtiaľ tiahol na západ k Lydde ("na rovinu"). Pri potoku (pravdepodobne "Uádi Katra") ukazuje Ján cestu ako kedysi Júda (5,43).) 8Keď zatrúbili na trúby, bol Kendebeus aj so svojím vojskom zahnaný na útek. Mnoho z nich bolo zranených a pobitých; ostatní utiekli do pevnosti. 9Vtedy bol zranený aj Jánov brat Júda. Ján ich však prenasledoval ďalej až do Kedrona, ktorý bol opevnil. 10Niektorí utiekli do veží na azotských poliach, ale (Ján) ich vypálil ohňom. Padlo z nich na tisíc mužov. On sám sa vrátil nerušene do Júdska.
Šimonova smrť. - 11Na rovine okolo Jericha bol ustanovený za veliteľa Ptolemeus, syn Abubov. Mal mnoho striebra a zlata; 12bol totiž zaťom veľkňaza. 13I spyšnelo jeho srdce a zamýšľal zmocniť sa krajiny. Zaoberal sa ľstivými plánmi proti Šimonovi a jeho synom, aby sa ich zbavil.
14Šimon robil okružné cesty po mestách krajiny, aby sa postaral o ich potreby. Tak prišiel so svojimi synmi, Matatiášom a Júdom, stosedemdesiateho siedmeho roku, jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebat, aj do Jericha. (*) (Mesiac šebat r. 177 Sel.= február – marec 134 pr. Kr.) 15Abubov syn ich ľstivo prijal na pevnôstke zvanej Dok, ktorú si postavil, a pripravil im veľkú hostinu. Ale ukryl tam mužov. (*) (Dok (sýr. koreň "doq" znamená "pozorovať, rozhliadať sa") bol severozápadne od Jericha na "Hore pokušenia" (Džebel Qarantál), asi tam, kde je Chirbet Abu Lahem a prameň 'Ain ed-Dúk (v ňom sa zachovalo meno pevnôstky), asi 492 m nad hladinou Mŕtveho mora.) 16Keď už boli Šimon a jeho synovia podnapití, povstal Ptolemeus so svojimi, chopili sa zbraní, prepadli Šimona pri hodovaní a zabili ho, aj jeho dvoch synov a niekoľko jeho sluhov. 17Tak sa dopustil ohavnej vierolomnosti a odplatil sa im zlým za dobré. 18Ptolemeus poslal o tom kráľovi písomnú správu s tým, aby mu poslal na pomoc vojsko a odovzdal mu krajinu a mestá. (*) (Podľa Joz. Flávia na mieste zomrel len Šimon; dvoch synov a matku najprv Ptolemeus uväznil a až neskoršie dal zabiť.)
Nastúpenie Jána Hyrkána. - 19Iných (vojakov) poslal do Gazary zabiť Jána. Tisícnikom rozposlal listy, aby došli k nemu, že ich chce obdarovať striebrom, zlatom a inými darmi. 20A iných vyslal, aby zaujali Jeruzalem a chrámový vrch. 21Ale ktosi ich predbehol do Gazary, aby zaniesol Jánovi zvesť o zavraždení jeho otca a jeho bratov a že: "(Kráľ) už poslal, aby zabili aj teba." 22Keď to počul, náramne sa zľakol a hneď dal pochytať a pobiť mužov, ktorí ho prišli zavraždiť; lebo sa dozvedel, že ho chcú zahubiť. (*) (Potom sa Ján ponáhľal do Jeruzalema a prišiel tam prv, než by sa ho mohli zmocniť Ptolemeove oddiely. Ján sa stal kniežaťom a veľkňazom. – O ďalších Ptolemeových osudoch, ktorého Ján obliehal potom v Doku, a o jeho úteku do Filadelfie (=Rabatamon) rozpráva Joz. Flávius v Starož. 13,8,1.)
23Ďalšie správy o Jánovi, o jeho bojoch a statočných činoch, o stavbe múrov, ktoré obnovil, a o ostatných jeho skutkoch - (*) (Ján, neskoršie nazývaný Hyrkán (pretože bojoval proti Partom v Hyrkánii), panoval 31 rokov (134–103 pr. Kr.). Letopis jeho vlády je stratený. Už v 1. roku panovania ho obliehal v Jeruzaleme Antiochus VII. Sidetes. Nakoniec uzavrel s ním mier, ale pod tvrdými podmienkami pre Židov; časť jeruzalemských opevnení bola zbúraná (Joz. Flávius, Starož. 13,8,2). Náš text hovorí o "znovuvýstavbe múrov" Jeruzalema, ale to sa mohlo stať až po smrti Sidetesa v 5. roku vlády Hyrkána (r. 129 pr. Kr.). Smrť Sidetesa znamenala koniec svetovej moci Seleukovcov. Až potom bolo Júdsko úplne nezávislé od Sýrie. Tak sa došlo k cieľu, za ktorý bojovali Machabejci 40 rokov.) 24treba poznamenať, že sú zapísané v letopise jeho veľkňazstva od čias, čo sa stal veľkňazom po svojom otcovi.