37Tryfon medzitým nastúpil na loď a utiekol do Ortosiady. 38Preto kráľ ustanovil Kendebea za vojvodcu prímoria a dal mu pechotu a jazdu. 39Nariadil mu, aby sa utáboril proti Júdsku; rozkázal mu tiež, aby vybudoval Kedron, opevnil jeho brány a bojoval proti ľudu. Kráľ sám prenasledoval Tryfona. (*) (Tryfon vraj utiekol najprv do Ptolemaidy (5,15; Joz. Flávius, Strabo), potom do Ortosie (Ortosias – Ortozia – fenické mesto, dnes zrúcaniny "Ard Arthusi", 3 hod. severne od Tripolisu) a odtiaľ do Apamey (mesto na Oronte, južne od Antiochie), kde bol kedysi vychovávaný. Kráľ sa rozhodol, že bude sám prenasledovať Tryfona, ktorý nakoniec biedne zahynul. Proti Židom vyslal Antiochus Kendebea, ktorého menoval vojenským guvernérom Filištínska a Fenície. Nariadil mu opevniť Kedron (Vg číta: Gedor; dnes Katra, osada na jednej vyvýšenine juhovýchodne od Jamnie; podľa iných by to mala byť Gedera – Joz 15,36 – dnes Chirbet Džedíre, juhovýchodne od Lyddy), jeden z oporných bodov pre dobytie Júdska.)

Výprava Kendebeova. - 40Kendebeus teda pritiahol do Jamnie a začal znepokojovať ľud svojimi vpádmi do Júdska. Niektorých odvliekol do zajatia, iných zabíjal. Vystaval Kedron 41a ustanovil tam jazdcov a pechotu, aby robili výpady a obchôdzky po cestách Júdska, ako mu rozkázal kráľ.

1Tu sa vybral Ján z Gazary a upovedomil svojho otca Šimona o výčinoch Kendebea. 2Šimon si zavolal dvoch starších synov, Júdu a Jána a vravel im: "Ja, moji bratia a dom môjho otca bojovali sme proti nepriateľom Izraela od svojej mladosti až do dnešného dňa a veľa ráz sa nám podarilo vyslobodiť svojimi rukami Izrael. 3Ale teraz som zostarel. Vy však ste, vďaka Božej milosti, v mužných rokoch. Nastúpte teda namiesto mňa a môjho brata; vytiahnite do boja za náš národ! Pomoc z neba nech je s vami!" (*) (V blízkosti Kendebeovho Kedronu bola židovská pevnosť Gazara (Gezer, 4,15), kde býval Ján, druhý syn Šimonov, ako vojenský veliteľ (13,54). Ako kedysi zomierajúci Matatiáš, tak teraz už starec Šimon povzbudzuje svojich synov do boja za slobodu.)

4Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc bojovníkov i jazdcov a tiahli proti Kendebeovi. V Modeine prenocovali. 5Včasráno vyrazili, tiahli na rovinu a hľa, proti nim stálo veľké vojsko, pechota i jazda! Len potok ich delil. 6I utáboril sa so svojím ľudom proti nim. Keď spozoroval, že sa ľud bojí prekročiť potok, tak ho prekročil najprv sám. Keď to videli vojaci, prešli za ním aj oni. 7Potom rozdelil svoje oddiely, pričom jazdu (postavil) do stredu pechoty; nepriateľskej jazdy totiž bolo veľmi mnoho. (*) (Keď si aj ponechal staručký Šimon (hlavné) velenie (Joz. Flávius), do boja rozhodne viedol oddiely Ján (porov. v. 3). Na pochode sa zastavil v Modeine (2,1), aby sa pri náhrobku Machabejcov bojovníci nadchli odvahou do boja. Odtiaľ tiahol na západ k Lydde ("na rovinu"). Pri potoku (pravdepodobne "Uádi Katra") ukazuje Ján cestu ako kedysi Júda (5,43).) 8Keď zatrúbili na trúby, bol Kendebeus aj so svojím vojskom zahnaný na útek. Mnoho z nich bolo zranených a pobitých; ostatní utiekli do pevnosti. 9Vtedy bol zranený aj Jánov brat Júda. Ján ich však prenasledoval ďalej až do Kedrona, ktorý bol opevnil. 10Niektorí utiekli do veží na azotských poliach, ale (Ján) ich vypálil ohňom. Padlo z nich na tisíc mužov. On sám sa vrátil nerušene do Júdska.