1Mach2,50-64
50

Teraz sa teda, synovia, borte za zákon,
dajte svoje životy za zmluvu svojich otcov!

51

Buďte pamätliví skutkov svojich otcov,
ktoré vykonali za svojich čias!
Potom bude veľká sláva a večné meno vaším údelom.

52

Či sa neukázalo, že Abrahám bol v pokušení verný,
a nepripočítalo sa mu to za záslužný čin?

(*) (O Abrahámovej viere a vernosti porov. Gn 15,6; 22,2; Sir 44,20; Hebr 11,17.) 53

Jozef zachovával zákon, keď bol v súžení,
a tak sa stal pánom Egypta.

(*) (Porov. Gn 39.) 54

Finés, náš otec, za prejavenie vzácnej horlivosti
dostal prisľúbenie večného kňazstva.

(*) (Finés, syn Eleazara a vnuk Áronov, vynikajúci člen kňazského rodu, ku ktorému patrili aj Machabejci. Porov. Nm 25,13.) 55

Jezus splnil príkaz
a stal sa sudcom v Izraeli.

(*) (Jozue ("Jezus", neskoršie vyslovovanie), Nm 27,16–23; Joz 1,2–10.) 56

Kaleb sa osvedčil pred všetkými ľuďmi,
preto dostal dedičný údel v (našej) krajine.

(*) (O Kalebovi porov. Nm 14,6–10.24; Joz 14,6–14.) 57

Dávid, pretože bol nábožný,
dostal kráľovský trón na večité veky.

(*) (Porov. 2 Sam 7,2.13.16; Ž 89,29.37 n.; 132,11 n.) 58

Eliáš, čo veľmi horlil za zákon,
bol vzatý do neba.

(*) (O Eliášovej horlivosti porov. 1 Kr 17 a 20; o jeho nanebovzatí 2 Kr 2,1–12.) 59

Ananiáš, Azariáš, Mízael verili,
a preto boli zachránení z blčiaceho ohňa.

(*) (Porov. Dan hl. 3 a 6.) 60

Daniel bol pre svoju nevinnosť
vyslobodený z pažeráka levov.

61

Tak vás pokolenie za pokolením poučuje,
že nezhynul nik, kto dúfal v neho.

(*) (Porov. Iz 40, 31; Ez 20; Múd 10; Sir 44 n.; Ž 78, 86, 105, 135, 136.) 62

Hrozieb zločinca sa nestrachujte,
lebo jeho sláva bude kalom pre črviaky.

63

Dnes sa povyšuje, a zajtra ho už nebude;
obráti sa zasa na svoj prach,
nebude z jeho plánov nič.

(*) (Porov. Ž 37,35; 146,4.) 64

Nuž vy, synovia, vzmužte sa a buďte silní v Zákone,
lebo len ním dosiahnete slávu!

Kontext   Úvod   Dozadu (1Mach 1)   Dopredu (1Mach 3)

Obsah