1Mach2,7-12

7prehovoril:

"Beda mi!
Prečo som sa narodil, aby som videl
rozdrvenie svojho ľudu,
skazu mesta svätého
a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov,
svätyňa do rúk cudzozemcov?

8

Jeho chrám je ako zhanobený človek,

9

jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť,
po uliciach boli zabíjané jeho deti,
jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom…

10

Ktorý národ nepanuje nad ním,
neberie si z neho korisť?

11

Odňali mu všetku jeho krásu,
voľakedy slobodné sa stalo rabom.

12

Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva,
aká si len spustošená!
Znesvätili ťa pohania.

(*) ("Načo mám ešte žiť?" (v. 13) Jahve už neprebýva vo veľsvätyni, opustil svoj národ. Bez Boha však nemá život zmyslu. Tá istá myšlienka je aj na začiatku žalospevu (v. 7).)
Kontext   Úvod   Dozadu (1Mach 1)   Dopredu (1Mach 3)

Obsah