Kresťan medzi pohanmi. - 11Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. 12Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. (*) (Porov. Iz 10, 3. "V deň navštívenia" môže znamenať posledný súd, ale aj dajakú inú Božiu návštevu, napr. milosť obrátenia.)
Postoj voči vrchnosti. - 13Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, 14alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. 15Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, (*) (Apoštol azda naráža na ohovárky, ktoré pohanskí a židovskí spoluobčania rozširovali o kresťanoch, ako že sú buriči a neposlušní "bezbožníci" (nechceli totiž uctievať pohanských bohov a vzdávať božskú úctu cisárom).) 16ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.
17Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. (*) (O poslušnosti voči občianskej autorite pozri Rim 13, 1–7.)
Povinnosti sluhov. - 18Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. 19Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. (*) ("Je to milosť pred Bohom," t. j. je to milé Bohu, alebo: Treba to pripísať Božej milosti.) 21Veď na to ste povolaní; lebo
aj Kristus trpel za vás
a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.
On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.
Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.
Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi
a biskupovi svojich duší.
Kresťanské svedectvo v manželskom živote. - 1Podobne ženy nech sa podriaďujú svojim mužom, aby aj tých, čo neveria slovu, bez slova získal život ich žien, (*) ("Slovu" evanjelia.) 2keď uvidia váš čistý život v bázni. 3Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat, (*) (Apoštol Peter neodsudzuje ozdoby, ale nabáda starať sa o bohatstvo duše.) 4ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom. 5Tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a podriaďovali sa svojim mužom; 6ako Sára poslúchala Abraháma a volala ho pánom. Vy ste jej dcérami, ak robíte dobré a nebojíte sa nijakého zastrašovania. (*) ("Pánom" – pozri Gn 18, 12. Pohanské ženy sa prijatím viery stali duchovnými dcérami Sáry, manželky praotca vo viere.)
7Rovnako aj vy, muži, žite s nimi vo vedomí, že sú slabšou ženskou nádobou, a preukazujte im úctu ako spoludedičkám milosti života, aby vám nič neprekážalo v modlitbách. (*) ("Ženskou nádobou" čiže prirodzenosťou.)
Výzva k trpezlivosti. - 8Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! 9Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.
"Veď kto chce milovať život
a vidieť dobré dni,
nech zdržiava svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.
Nech sa vyhýba zlu a robí dobre,
nech hľadá pokoj a usiluje sa oň.
Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch;
ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo."