14alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. 15Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, (*) (Apoštol azda naráža na ohovárky, ktoré pohanskí a židovskí spoluobčania rozširovali o kresťanoch, ako že sú buriči a neposlušní "bezbožníci" (nechceli totiž uctievať pohanských bohov a vzdávať božskú úctu cisárom).) 16ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.
17Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. (*) (O poslušnosti voči občianskej autorite pozri Rim 13, 1–7.)
Povinnosti sluhov. - 18Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. 19Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. (*) ("Je to milosť pred Bohom," t. j. je to milé Bohu, alebo: Treba to pripísať Božej milosti.) 21Veď na to ste povolaní; lebo
aj Kristus trpel za vás
a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.
On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.
Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.
Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi
a biskupovi svojich duší.