1Pt2,18-25

Povinnosti sluhov. - 18Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. 19Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. (*) ("Je to milosť pred Bohom," t. j. je to milé Bohu, alebo: Treba to pripísať Božej milosti.) 21Veď na to ste povolaní; lebo

aj Kristus trpel za vás
a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.

(*) (Ako kresťania.) 22

On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.

(*) (Porov. Iz 53, 9.) 23

Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.

24

Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.

(*) (Porov. Iz 53, 12. 5. "Na drevo" – znamená ,na kríž'. V Novom zákone sa často používa slovo drevo namiesto slova kríž, a to pre spomienku na Dt 21, 22–23 (porov. Gal 3, 13).) 25

Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi
a biskupovi svojich duší.

(*) (Porov. Iz 53, 6.)
Kontext   Úvod   Dozadu (1Pt 1)   Dopredu (1Pt 3)

Obsah