Samuel skladá sudcovský úrad. - 1Samuel povedal celému Izraelu: "Vidíte, že som počúval váš hlas vo všetkom, čo ste mi vraveli, a ustanovil som nad vami kráľa! 2A tak teraz kráľ kráča pred vami! Ja však som zostarel a ošedivel a moji synovia sú tu medzi vami! Ja som kráčal pred vami od svojej mladosti až po dnešný deň. 3Hľa, tu som, vypovedajte proti mne pred Pánom a pred jeho pomazaným! Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utláčal? Koho som ubíjal? Z čej ruky som prijal úplatok a prižmúril som oči? Chcem vám nahradiť." (*) (Pomazaný Pánov je kráľ.) 4Odpovedali mu: "Neutláčal a neubíjal si nás, ani si z ničej ruky nič neprijal." 5Povedal im: "Nech je Pán proti vám svedkom a nech je svedkom tohoto dňa jeho pomazaný, že ste nenašli nič v mojej ruke!" Oni odpovedali: "Nech je svedkom!"

6Vtedy Samuel hovoril ľudu: "Ten Pán, ktorý vzbudil Mojžiša a Árona a ktorý vyviedol vašich otcov z Egypta. 7Nuž postavte sa teraz, nech sa súdim s vami pred Pánom pre všetky Pánove dobrodenia, ktoré preukázal vám i vašim otcom! 8Keď Jakub prišiel do Egypta, volali vaši otcovia k Pánovi. Nato Pán poslal Mojžiša a Árona, ktorí vyviedli vašich otcov z Egypta; potom ich usadil na tomto mieste. 9Ale zabudli na Pána, svojho Boha, preto ich vydal do ruky Sisaru, vojvodcu z Chasoru, do ruky Filištíncov a do ruky moabského kráľa, ktorí bojovali proti nim. (*) (O Sisarovi a Chasore pozri Sdc hl. 4. – O utláčaní Filištíncami Sdc 3,31; 10,7–8; 13,1; Moabčanmi Sdc 3,12 n.) 10Vtedy volali k Pánovi a vraveli: »Zhrešili sme, veď sme opustili Pána a slúžili sme bálom a aštartám. Vysloboď nás teraz z ruky našich nepriateľov, budeme ti slúžiť!« (*) (O báloch a aštartách pozri pozn. k 7,3–4.) 11Nato Pán poslal Jerobála, Badana, Jefteho a Samuela, ktorí vás vyslobodili z ruky vašich okolitých nepriateľov, i mohli ste bývať v bezpečí. (*) (Jerobál je Gedeon (Sdc 6,32). "Badan" je pravopisná chyba, treba čítať Barak (Sdc hl. 4). O Jeftem pozri Sdc hl. 11 n.) 12Keď ste však videli, že kráľ Amončanov Naás tiahne proti vám, hovorili ste mi: »Nie! Ale nech kraľuje nad nami kráľ« - hoci vaším kráľom je Pán, váš Boh. (*) (O Amončanoch pozri 11,1.) 13Teraz, hľa, tu je kráľ, ktorého ste si zvolili, ktorého ste si žiadali! Hľa, Pán postavil nad vami kráľa! 14Ak sa budete báť Pána a budete mu slúžiť, ak budete počúvať na jeho hlas a nebudete strpčovať Pánovu tvár, budete aj vy, aj kráľ, ktorý nad vami panuje, nasledovať Pána. (*) (T. j. Pán vám bude i naďalej vodcom.) 15Ale ak nebudete počúvať Pánov hlas a budete strpčovať Pánovu tvár, bude Pánova ruka proti vám (a proti vašim otcom). (*) (Koniec verša by bolo asi lepšie čítať so LXX "a proti vášmu kráľovi".)

16Teraz sa však postavte a pozerajte sa na túto veľkú vec, ktorú Pán urobí pred vašimi očami! 17Či nie je dnes deň žatvy pšenice? Budem volať k Pánovi a dá hromobitie a dážď. Tak sa dozviete a uvidíte, že je veľká vaša vina, ktorej ste sa dopustili pred Pánovými očami, keď ste si žiadali kráľa." (*) (V Palestíne cez leto vôbec neprší.) 18Vtedy Samuel volal k Pánovi a Pán dal v ten deň hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Pána a Samuela. 19A všetok ľud hovoril Samuelovi: "Modli sa za svojich sluhov k Pánovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli! Veď sme ku všetkým svojim hriechom pripojili vinu, že sme si žiadali kráľa!"

20Samuel odpovedal ľudu: "Nebojte sa! Vy ste popáchali všetko toto zlo, ale sa len neodďaľujte od Pána a slúžte Pánovi celým svojím srdcom! 21A nevzďaľujte sa za ničomnosťami, ktoré nepomôžu a nezachránia, pretože sú ničomnosťou! (*) ("Ničomnosť" sú modly.) 22Lebo Pán nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, pretože sa Pánovi zaľúbilo urobiť vás veľkým národom. 23Aj odo mňa nech je ďaleko, žeby som sa prehrešil proti Pánovi a žeby som sa prestal za vás modliť! Ba budem vás učiť dobrej a pravej ceste. 24Len sa bojte Pána a slúžte mu verne celým svojím srdcom, veď vidíte, aké veľké veci urobil s vami! 25Ale ak budete páchať zlo, zahyniete aj vy, aj váš kráľ!"